Názor experta na Matovičovu daňovo-odvodovú reformu: Živnostníci prejdú na s.r.o., ale víťazom nebude nikto (ROZHOVOR)

Živnosti boli na Slovensku dlhodobo podporované, až sa stalo, že živnostníkmi sú aj ľudia, ktorí by nimi vôbec nemali byť. V zahraničí platia pravidlá, ktoré nerátajú s paušálnymi výdavkami a ich zrušenie je cieľom aj slovenskej reformy od ministerstva financií.

Ideálnym scenárom pre štát by bolo, ak by živnostníci prešli na trvalý pracovný pomer. Problém živnostníkov by sa však pravdepodobne vyriešil úplne inak, aj keď im pribudne viac administratívy.

O reforme a jej následkoch v prípade jej prijatia sme sa rozprávali s expertom na účtovníctvo, ekonomické a právne poradenstvo – Jakubom Hagarom z rýchlo rastúcej poradenskej firmy Alt Tantum.  

Jedna z najväčších zmien v rámci tejto novely je úplné zrušenie paušálnych výdavkov. Je to podľa vás dobrý nápad? Živnosti sa pred pár rokmi odporúčali, zrazu ich chceme znevýhodňovať?

Prvotnou myšlienkou podľa mňa nebolo to, aby si ľudia na Slovensku zakladali živnosť tým spôsobom, ako to v súčasnosti funguje. Živnostníkmi boli v minulosti hlavne remeselníci, ale dnes väčšina ľudí využíva živnosť na akúkoľvek činnosť , lebo je to pre nich výhodnejšie.

Môžeme si to konkretizovať?

Závislá činnosť by sa nemala vykonávať na živnosť. Novodobá živnosť je o tom, že napríklad taký bagrista pracuje pre istú spoločnosť, ale je živnostník, čiže je v podstate subdodávateľom pre tú spoločnosť.

Ak novinár píše články len pre jedno médium, tak by mal byť zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Ak obchádza redakcie a píše vlastné články pre viaceré médiá, tak spĺňa charakter živnosti.

V podstate je to o tom, že živnostník zarobí viac, lebo si vie lepšie optimalizovať platenie odvodov a dane z príjmu a firme tiež zostane viac lebo nemusí zaňho platiť žiadne odvody, nemá náklady na zamestnanca a takisto jej to ušetrí množstvo administratívy a ďalších povinností. Takto momentálne živnosti fungujú, ale v skutočnosti by nemali.

Bola by situácia po novele podobná štandardom v zahraničí?

Ak by návrh prešiel, živnosť by sa, najmä živnostníkom, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, už neoplatila. Ideálne (pre štát) by bolo, keby prešli na trvalý pracovný pomer.

Faktom je, že v niektorých krajinách to takto funguje, ale táto reforma zatiaľ neráta so všetkými premennými. Potrebné je zmeniť prístup aj k zamestnávateľom, aby sa im do toho chcelo.

A kedy by sa im chcelo? Čo bráni firmám prijať zamestnancov na TPP?

Ak to niekto so svojou firmou myslí vážne, tak potrebuje zamestnancov. Podnikateľ má však dosť starostí so samotným budovaním firmy a zháňaním klientov či zákaziek a nemal by byť zavalený ešte aj množstvom administratívy.

Pre firmy je dnes naozaj ťažké mať zamestnancov. Musia sa starať nielen o mzdy, ale aj o BOZP, školenia a podobne. Je za tým kopec administratívy a povinností zo strany zamestnávateľa a hlavne za každú aj drobnú chybu hrozia vysoké pokuty a sankcie. A do toho sa firmám nechce.

Zmenu treba spraviť postupne a koniec by mal byť výhodný pre všetky strany. Na to treba odborníkov, ktorí tomu rozumejú.

Čo sa teda stane so spomínanými živnostníkmi, ak by reforma prešla?

Podľa môjho názoru by títo ľudia len prešli na s.r.o.. Budú mať teoreticky vyššie náklady na chod a založenie oproti živnosti, treba robiť podvojné účtovníctvo, výkazy a podobne, ale ľudia si v s.r.o. vedia lepšie optimalizovať náklady, tak ako je to napríklad teraz pri živnosti.

zdroj: Jakub Hagar

Zmeny sa dotýkajú aj s.r.o.. Ako?

Teraz za rok 2020 sa do obratu 49 790 platí daň z príjmu 15 %, pričom ju chcú zvýšiť na 19 %.  To stále nie je zlé. A spoločnosti, ktoré majú vyššie obraty, budú mať namiesto 21 % dane 19 %, čo je teda ešte lepšie, ako predtým.

Samozrejme, nejaké percento ľudí by šlo na TPP, ale značne menšie, ako sa očakáva. Založiť s.r.o. na Slovensku nie je žiadna veda. Stojí to väčšinou menej ako 300 eur a je to hotové relatívne za chvíľu.

Takúto službu ponúkate v podstate aj vy v Alt Tantum, aj keď väčším firmám.

Áno, teda my toho okrem založenia firmy robíme ešte oveľa viac. V Alt Tantum poskytujeme klientom komplexné služby od založenia firmy cez vedenie účtovníctva, daňového a ekonomického poradenstva, miezd až po prihlášky na dotácie.

K nám klienti prichádzajú s predstavou, v akej oblasti chcú podnikať, koľko zamestnancov budú mať a my mu postavíme celý background.

Ak ešte niekto nemá spoločnosť, tak mu ju založíme, ak už spoločnosť má, tak mu preberieme všetku administratívu. Robíme dane, mzdy, poskytujeme rady, kontrolujeme zmluvy a podobne. Myšlienkou Alt Tantum je to, že vy podnikajte a my sa o všetko postaráme, čo sa týka zákulisia.

Takže firma na administratívu nemusí ani najať zamestnancov?

Do istého momentu nie, ale potom už áno. Vo firme musí byť niekto, kto pre nás pripravuje faktúry na spracovanie. Vieme však poskytnúť zamestnanca aj my – je síce u klienta vo firme, ale patrí pod nás. Pre klienta je to výhodnejšie.

My v postate zodpovedáme za všetky chyby, ktoré spravíme, alebo za veci, ktoré nespravíme. Klient je krytý, podpisujeme zmluvy a dohody o mlčanlivosti, takže, ak príde nejaká kontrola, ide za nami, nie za klientom. To je jedna z vecí, ktoré ponúka len málo spoločností, možno len tie najväčšie.

V tom je teda aj vaša konkurenčná výhoda?

Sčasti, potom je to ešte tá zmienená komplexnosť služieb. Je veľa spoločností, ktoré sa starajú o účtovníctvo a napríklad mzdy či dane. Neposkytujú však právny servis alebo ekonomické poradenstvo.

V Alt Tantum poskytujeme naozaj komplexnú službu a to je naša výhoda. Klienti navyše dostanú kontakt od nás na jedného človeka, s ktorým riešia všetko, čo je pre nich veľmi jednoduché.

Čo vás motivovalo k založeniu Alt Tantum?

Vlastná skúsenosť. V minulosti som mal firmu s vyše 20 prevádzkami a približne 150 zamestnancami. Ešte v tom momente sme si všetku administratívu robili sami, teda ja a moji dvaja spoločníci. Vtedy som prišiel na to, že je to nereálne.

Pre podnikateľa sú veľmi zaťažujúce všetky veci, ktoré sa dejú v pozadí firmy. Zaberie mu to minimálne 50 % času, ktorý by mal venovať rozvoju firmy. Medzi prvotnou myšlienkou a úspechom firmy je nekonečné množstvo administratívy, ktorá len brzdí.

Kedy by sa teda mala firma obrátiť na vás?

Ideálne je, keď k nám príde podnikateľ v momente, keď sa rozhodne otvoriť druhú prevádzku alebo má viac ako pár zamestnancov. Najlepšie je mať všetko podchytené od začiatku, aby sa všetko robilo tak, ako sa má.

Najhoršie je, keď už má firma má viacero prevádzok a veľa zamestnancov. Implementácia je vtedy oveľa náročnejšia, lebo musíme prekontrolovať všetko, čo sa spravilo a až potom môžeme nastavovať niečo nové. A nastavovať niečo v zabehnutej firme znamená okrem času väčšinou aj nevôľu na strane zamestnancov.

Aká je najmenšia a najväčšia firma, o ktorú sa „staráte“?

Náš najmenší zákazník má piatich zamestnancov a dve predajne. Veľkosť ale, samozrejme, nie je len o zamestnancoch. Niekto môže mať len dvoch zamestnancov a má vysoké obraty a tiež potrebuje našu pomoc. Náš najväčší klient má zase viac ako 50 zamestnancov a obraty v miliónoch eur.

Miliónových obratov sa dotýka aj reforma, o ktorej sme sa bavili na začiatku. Aký je váš názor na zavedenie milionárskej dane?

Čo sa týka milionárskej dane, tak o nej zatiaľ veľa nevieme. Z toho, čo bolo predstavené, nie sú úplne jasné pravidlá – veľmi ťažko by sa to dalo vypočítavať a ešte horšie kontrolovať či vymáhať. Majetok firiem sa dynamicky mení a obsahuje veľa vecí. V prvom rade by sa malo sústrediť na to, aby sa firmám daň aj chcelo platiť.

Ako to presne myslíte? Ako by mala, podľa vás, vyzerať milionárska daň?

Je extrémne veľký rozdiel v slovách musím a chcem. Ak niekto bude žiť v krajine, kde platí dane a vidí výsledky, tak bude peniaze veľmi rád nechávať v štáte. Nikto však nebude dávať peniaze do čiernej diery.

Ja platím dane veľmi rád a väčšina veľkých firiem by podľa mňa nemala problém ani s platením milionárskej dane. Treba však ľuďom za tie dane aj niečo ponúknuť. Niečo, čo je pre nich zaujímavé.

Čo by teda bolo celkovým výsledkom, ak by sa reforma prijala? Kto by bol víťazom?

Víťazom by pri tejto reforme nebol nikto.