NÁZOR: Remeslom si dnes zarobíš nenormálne peniaze, ľudia ale stále prahnú po tituloch
- Veľkým problémom Slovákov je, že ostávajú na vysokých školách pridlho
- Tak sa stáva, že človek, ktorý nevedel, čo chce študovať a univerzitu si vybral len z donútenia, ostáva po jej doštudovaní rovnako stratený
- V lepšom prípade sa naučí zapadnúť a pôjde s rytmom mesta, v ktorom žije, v tom horšom si prácu nenájde
- Úplne iná realita sa odohráva vo svete remesiel, kde sú ľudia čoraz lepšie platení
- Veľkým problémom Slovákov je, že ostávajú na vysokých školách pridlho
- Tak sa stáva, že človek, ktorý nevedel, čo chce študovať a univerzitu si vybral len z donútenia, ostáva po jej doštudovaní rovnako stratený
- V lepšom prípade sa naučí zapadnúť a pôjde s rytmom mesta, v ktorom žije, v tom horšom si prácu nenájde
- Úplne iná realita sa odohráva vo svete remesiel, kde sú ľudia čoraz lepšie platení
Mnohí absolventi stoja pred zásadným rozhodnutím, ktoré však až tak zásadné, ako ho vnímame, byť nemusí. Nástup na vysokoškolské štúdium je často viac očakávaním rodiny a okolia, ako želaním samotného absolventa. Vďaka tlaku verejnosti si neuvedomujeme, že nastúpiť na štúdium z vlastného presvedčenia sa dá kedykoľvek. Do 26 rokov pritom štát garantuje bezplatnú možnosť štúdia.
Masívnym determinantom sa stáva ľudská lenivosť, ktorá, buď študenta od vytúženého titulu odradí, alebo, na druhej strane, ho prinúti predĺžiť si študentské obdobie s jeho plnými výhodami a zníženou zodpovednosťou.
Problémom je to, že nevieme, čo chceme
Sotva sa nám podarilo vybrať si smer, ktorým chceme ísť počas strednej školy. Niektorí z jedincov, ktorým sa to nepodarilo, sa rozhodli pokračovať na gymnáziách, iní si zvolili cestu menšieho odporu a vybrali si odbor podľa toho, čo tam nie je, nie podľa toho, čo štúdium obnáša. Ak už nechceš vidieť matematiku, choď študovať pedagogický smer. Ak sa chceš vyhnúť dejinám, choď technickým smerom.
Tento spôsob výberu štúdia nám v mnohých prípadoch neuľahčujú ani rodičia, ktorí majú už pred nástupom dieťaťa na školu predstavu o jeho smerovaní. Po štyroch rokoch spoznávania vyššej formy štúdia sa dostane mladý človek pred zásadnú otázku dobrovoľnosti pokračovania na univerzite.
Aj v tomto kľúčovom momente však dochádza k neschopnosti rozhodnúť sa a k rovnakému mechanizmu výberu univerzity. Tak sa mnohí zo študentov po prvých semestroch zobudia a rozhodnú sa štúdium ukončiť či prerušiť.
Omnoho účinnejším variantom výberu je dať človeku skutočne priestor v podobe „gap year“, a teda ročnej prestávky, počas ktorej si rozmyslí, či je vysokoškolské štúdium jeho prioritou.
Ťažko sa vrátiť, ak ho prerušíš
Len malé percento študentov sa však na univerzitu vráti, ak svoje štúdium preruší. Mnohým „lezie na nervy“ študijný systém, ktorý je na Slovensku zaužívaný, a stále páchne socializmom. Rovnako ich odrádza domnienka, že po prerušení štúdia si budú musieť nasledujúce roky platiť.
V tomto sa viacero študentov dokáže zamotať. Jedni tvrdia, že štát prepláca len 5 rokov po ukončení SŠ, iní, že môžeš nastúpiť bezplatne kedykoľvek až do dovŕšenia 26. roka života.
Vo vyššie popisovanej problematike je pravda niekde uprostred. Faktom ostáva, že štát garantuje bezplatné štúdium až do 26. roka, no s prihliadaním na predošlé vysokoškolské štúdium. Ak si teda bol na pochybách, či sa môžeš do školy vrátiť, a tak pokračovať v bezplatnom štúdiu, nepochybuj a prever si tieto informácie na Ministerstve školstva SR.
Remeselník zarobí aj 3 000 eur
Univerzita nie je pre každého, a preto je priam kolosálnou hlúposťou predstavovať si svoje dieťa len s diplomom. Vďaka nátlaku zo strany rodičov sa tak môže stať, že si študent namiesto šťastia zvolí štúdium. To je, bezpochyby, dôležité, a je nemožné, dokonca nechcené ho v spoločnosti podceňovať. Pokiaľ však miluješ drevo, radšej buď stolár či rezbár, ako nešťastný IT-čkár.
Navyše tak zarobíš omnoho viac, ako by si čakal. Na trhu sú remeselníci potrební ako soľ. Množstvo z nich pritom zarobí sumy, o ktorých môžeš v kancelárii iba snívať.
„Dôležité sú aj lekárske a medicínske odbory, učiteľstvo, rôzne nanotechnológie, ale budú potrební aj stolári, remeselní robotníci, maliari. Keď vidím, aký nedostatok kvalitných maliarov, remeselníkov je v Bratislave, vyvažujú ich zlatom. Práve remeslá budú mať v budúcnosti veľký význam,“ vraví riaditeľka Profesie Ivana Molnárová, informujú Dobré Noviny.
Rovnako chýbajú Slovensku ľudia, ktorí vedia, čo chcú a kam smerujú. Ak je tvojím cieľom pretĺkať sa životom a venovať sa viac sebe ako kariére, je to v poriadku. Hlavné je poznať vlastné smerovanie.
Sloboda, ktorú ti remeslo dáva
Najväčším benefitom, ktorý ti remeslo dáva, je sloboda. Možnosť otvoriť si živnosť, ktorú väčšina remeselných povolaní využíva, ťa robí pánom svojho času a práce. Samozrejme, s touto formou prichádza aj zodpovednosť, na ktorú ťa žiadna vysoká škola nepripraví.
Vlastná skúsenosť ti poskytne možnosť zorientovať sa v možnostiach podnikania a v tom, či je pre teba výhodnejšie mať vlastnú firmu alebo živnosť, prípadne využiť možnosť slobodného podnikania.
Ďalším balíkom trápení ale aj informácií, pretože skutočne záleží od pohľadu jednotlivca, sú odvody. Tým sa ako živnostník nevyhneš a nik ich za teba nezaplatí.
Ak ti tieto okrajovo načrtnuté zákutia neprekážajú, prípadne sa na ne tešíš, živnosť ťa odmení skutočne slobodnou rukou, čo znamená koniec práce pre ľudí, ktorí ti nevyhovujú, nepáčia sa ti a nevieš s nimi komunikovať.
Kvalifikovaný národ, no predsa nevhodný pre trh
„Väčšina našich absolventov zostáva na VŠ pridlho, čo môže byť ďalším významným problémom. Absolventi vysokoškolského štúdia sú následne pre trh práce „prekvalifikovaní“. Taktiež u nás chýbajú krátke vysokoškolské programy orientujúce sa na praktické zručnosti,“ objasňuje jeden z dôvodov neúspechu absolventov portál Mediálna výchova.
Na nekvalitné študijné programy či ich nepraktickú dĺžku upozorňuje Slovensko odborná verejnosť už niekoľko rokov. Napriek tomu sa ešte nepodarilo zbúrať múr minulých režimov a vytvoriť skutočne efektívne vzdelávanie, kde študenti nebudú šikanovaní prednášajúcimi s neukorigovateľným egom, ale dostanú skutočne odborné informácie aplikovateľné v praxi.
Samozrejme, problémom nie sú len nekvalitné programy, a množstvo ľudí pôsobiacich na fakultách našich univerzít sú skutoční odborníci. Druhú stranu mince tvoria leniví či stratení študenti, ktorí nevedia z pre nich nevhodného systému vykľučkovať.
Naťahujú tak priemernú dobu štúdia, predlžujú si „mamahotel“ či lacné bývanie na internátoch a statusom študenta naďalej využívajú mnohé z benefitov, ktoré im už, v skutočnosti, nepatria.
Vďaka korone to bude iba horšie
Očakáva sa, že niektoré z kancelárskych pracovných pozícií pod vplyvom pandémie zaniknú, alebo v nich dôjde k výraznej reštrukturalizácii. Remeslá však budú aj naďalej potrebné a vysoko hodnotené.
Darmo, že si špičkový statik, keď si nevieš upiecť chlieb a nepoznáš nikoho, kto by to vedel. Tento jednoduchý, aj keď pre mnohých mierne „za vlasy pritiahnutý“ príklad odzrkadľuje fakt, že svet nepotrebuje len ľudí s titulom. V skutočnosti trh práce prijme a štedro zaplatí tých, ktorí zaplnia dieru v dopyte.
Svetová pandémia nepriaznivo zasiahla aj túto sféru, v ponímaní prebytku vysokoškolsky vzdelaných ľudí (pokiaľ sa nejedná o IT a vrcholový manažment), no klesajúceho dopytu po nich.
Len 17,8 percenta zverejnených ponúk v roku 2020 si vyžadovalo od uchádzačov titul. V roku 2019 išlo o 18,5 percenta. Hovorkyňa Profesie Nikola Richterová však upozorňuje, že omnoho väčší problém ako samotný podiel je pohľad na absolútne čísla.
„Kým v roku 2019 predstavoval spomínaný podiel od 1. januára do 6. júna zhruba 3 750 ponúk, v roku 2020 išlo o približne 1 350 ponúk,“ hodnotí pre Forbes.
Neboj sa pracovať na tom, čomu veríš
Ešte výraznejším problémom pre našu spoločnosť ako to, že študenti študujú len zo zotrvačnosti, je ich následná práca. Systémovo vynútení absolventi ostávajú často stratení aj po ukončení štúdia. Nájdu si prácu, ktorá im zarobí na živobytie, no nebaví ich. Často preto postrádajú sebadôveru a siahnu po pracovných ponukách, ktoré nevyžadujú titul.
V budovaní kariéry sú následne latentní, jedinou motiváciou sa stáva finančná odmena. Dostanú sa na level cvičenej opice, ktorá je pre banán ochotná spraviť čokoľvek, ale ani o kúsok viac, ako musí, aby ho dostala. Prestanú sa venovať samoštúdiu, nemajú žiadne hobby a vášeň, začnú upadať.
Na internete nájdeš množstvo rád od slávnych a úspešných ľudí, ktorí nemajú titul, no vlastnoručne postavili svetový biznis. Patria tam osoby ako Richard Brandson, Jack Ma, Svete Jobs a mnoho iných.
Spoločným princípom všetkých rád od úspešných ostáva – učiť sa, budovať a pracovať na úspechu. To však vie každá ľudská bytosť vykonať len vtedy, ak je o tom, čo robí, presvedčená. Ak máš presvedčenie a vášeň, ktorú chceš nasledovať, v tom prípade sa neváhaj odkloniť od očakávaní okolia a vytvor niečo, čo ťa bude živiť a tešiť zároveň.
Zdroje: Ministerstvo školstva SR, Dobré Noviny, Forbes