Nebezpečenstvo nám visí priamo nad hlavami. Superodolné baktérie cestujú po celom svete

Nedávno skupina vedcov z Kanady a Francúzska uskutočnila štúdiu o prítomnosti baktérií odolných voči liekom v oblakoch, ktoré údajne dokážu cestovať na veľké vzdialenosti po celom svete.

Baktérie sa nesú vetrom naprieč svetom

Tieto baktérie zvyčajne žijú na povrchu vegetácie alebo v pôde a objav ich prítomnosti v atmosfére by mohol mať vážne dôsledky pre verejné zdravie. Vedúci autor štúdie Florent Rossi uviedol, že tieto baktérie môže vietor zaniesť do atmosféry a môžu cestovať na veľké vzdialenosti v oblakoch vo vysokých nadmorských výškach.

Tento objav, publikovaný v časopise Science of The Total Environment, vyvolal obavy medzi zdravotníckymi orgánmi na celom svete z šírenia baktérií rezistentných voči liekom a možných účinkov na verejné zdravie.

Vedci zhromaždili vzorky baktérií zo sopky vo Francúzsku

Na preskúmanie tohto javu tím zhromaždil vzorky oblakov z atmosférickej výskumnej stanice na vrchole Puy de Dome, čo je spiaca sopka v strednom Francúzsku, informuje vedecký portál Science Alert.

Odborníci analyzovali rozličné vzorky a zistili, že obsahujú baktérie v koncentráciách od 330 baktérií do viac ako 30 000 baktérií na jeden mililiter oblačnej vody, teda v priemere okolo 8 000 baktérií na mililiter. Okrem toho vedecký tím identifikoval až 29 podtypov génov v baktériách, ktoré sú odolné voči antibiotikám.

POZOR: ECDC varuje pred extrémnym rizikom „mäsožravej“ baktérie v obľúbených dovolenkových destináciách Slovákov

Zvyšujúca sa úroveň rezistencie na antibiotiká predstavuje značnú výzvu pre oblasť zdravotníctva a poľnohospodárstva. K rezistencii na lieky dochádza, keď sú jednotlivé baktérie opakovane vystavené antibiotikám a vytvárajú si voči nim postupne imunitu v priebehu generácií.

Tento rastúci problém následne sťažuje liečbu určitých bakteriálnych infekcií, keďže používanie antibiotík v zdravotníctve a poľnohospodárstve neustále rastie.

Vplyv na ľudské zdravie by baktérie mať nemali

Štúdia však neposkytla žiadne presvedčivé dôkazy o potenciálnych zdravotných účinkoch šírenia baktérií odolných voči antibiotikám v atmosfére na človeka. Odhaduje sa, že iba päť až päťdesiat percent baktérií môže byť živých a potenciálne aktívnych.

Napriek tomu by monitorovanie atmosféry údajne mohlo pomôcť určiť zdroje baktérií odolných voči liekom a obmedziť ich šírenie, ako navrhuje vedúci výskumník Florent Rossi, podobne ako pri testoch odpadových vôd na COVID-19 a iné patogény.

Kanadský íl dokáže zabiť baktérie odolné voči antibiotikám

Hoci zistenia štúdie vyvolali značné obavy z prítomnosti baktérií odolných voči liekom v oblakoch, Rossi naznačil, že riziká nákazy týmito baktériami sú pravdepodobne veľmi nízke. Vysvetlil, že atmosféra je pre baktérie veľmi stresujúcim prostredím a väčšina baktérií nájdených vo vzorkách boli baktérie takého druhu, ktorý je menej škodlivý pre ľudí.

Na pochopenie potenciálnych rizík a účinkov šírenia baktérií rezistentných voči liekom v atmosfére na organizmus človeka je však potrebný ďalší výskum, pričom vedci opakovane apelujú na to, že na zabránenie ich šírenia je potrebné monitorovanie.