Nebezpečné ochorenie sa šíri Európou: Najviac nakazených hlásia v tomto štáte
- Potvrdili sa prípady západonílskej horúčky
- Prvýkrát bola táto choroba zaznamenaná v roku 1937
- Potvrdili sa prípady západonílskej horúčky
- Prvýkrát bola táto choroba zaznamenaná v roku 1937
Národný inštitút verejného zdravia Slovinska potvrdil tri prípady nákazy západonílskym vírusom, ktoré sa objavili na severovýchode krajiny. Ide tak o prvé prípady v tomto štáte od roku 2018, čo vzbudilo obavy o verejné zdravie.
V minulosti sa tento vírus objavil v Slovinsku v rokoch 2013 až 2017, kedy bol nahlásený len jeden prípad nákazy, a v roku 2018, kedy bolo nakazených až 5 obyvateľov, uvádza The Slovenia Times.
Najnovšie prípady potvrdili pre Národný inštitút verejného zdravia Slovinska Ústav mikrobiológie a imunológie Ľubľanskej lekárskej fakulty. Znepokojujúcim faktom je, že nikto z troch nakazených necestoval do zahraničia, takže je veľkou pravdepodobnosťou, že sa týmto vírusom nakazili priamo v uvedenej krajine. Tento fakt uviedla aj lekárka Eva Grilc.
Začiatkom letnej sezóny vírus zaznamenali vo viacerých európskych štátoch ako Chorvátsko, Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Španielsko, Francúzsko, Bulharsko, Nemecko a Rumunsko, ale aj Srbsko, Albánsko a Kosovo, uvádza to chorvátsky portál 24sata.hr.
Vírusové ochorenie sa prenáša uštipnutím od komára, preto sa najčastejšie objavuje práve počas letného obdobia. Tento hmyz predstavuje hlavný spôsob šírenia vírusu. Preto je mimoriadne dôležitá prevencia pred uštipnutím.
Čo je západonílska horúčka (West Nile Virus)?
Prvýkrát bola táto choroba zaznamenaná u ženy, ktorá žila v Ugande, konkrétne v oblasti západného Nílu v roku 1937.
Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), západonílska horúčka je horúčkovité ochorenie, ktoré sa najčastejšie vyskytuje v dovolenkových destináciách južnej Európy.
Jedným z príznakov choroby je mierne chrípkové ochorenie, avšak až 80 % ľudí prekoná chorobu bez akýchkoľvek príznakov. U osôb staršieho veku alebo osôb so zníženou imunitou sa môžu objaviť závažnejšie formy ochorenia, ako napríklad zápal mozgu či mozgových blán.
Portál 24sata.hr. spomína, že u malej časti nakazených ľudí sa môžu objaviť aj symptómy ako bolesť hlavy, vyrážka, bolesť svalov, malátnosť a horúčka.
Okrem spomínaného uštipnutia komárom je možné dostať chorobu aj po transplantácii orgánu či po transfúzii krvi, je to však veľmi zriedkavé.
Portál Svetovej zdravotníckej organizácie spomína, že komáre sa nakazia od infikovaných vtákov, ktorým vírus koluje v krvi. Následne sa choroba dostane do žliaz hmyzu. Pri uhryznutí je vírus vstreknutý do tela človeka alebo zvieraťa.
Ako sa chrániť pred západonílskou horúčkou
V momentálnej dobe neexistuje žiadna očkovacia látka, ktorá by chránila človeka pred nakazením sa západonílskou horúčkou. Najúčinnejšou prevenciou teda je chrániť sa pred uštipnutím komárom.
Na liečenie tejto choroby taktiež neexistujú antivírusové lieky. Liečba je symptomatická, sústreďuje sa na zmiernenie príznakov ochorenia a podporu postihnutých orgánov. Inkubačná doba ochorenia je 3 až 14 dní, uvádza portál 24sta.hr.
História západonílskej horúčky
Ako sme už spomenuli vyššie, vírus západonílskej horúčky sa objavil prvýkrát v roku 1938 v Ugande v časti západného Nílu. V roku 1953 bola táto choroba identifikovaná taktiež v oblasti Nílu, ale u vtákov. Prevažne išlo o druh vrany.
V Izraeli sa prvýkrát tento druh ochorenia objavil v roku 1997. Spôsobil veľký úhyn vtákov, ktoré prejavovali príznaky encefalitídy a paralýzy.
Do amerického mesta New York bol západonílsky vírus dovezený v roku 1999. Vytvorilo sa dramatické ohnisko, ktoré v nasledujúcich rokoch rozšírilo vírus po celých Spojených štátoch amerických.
Západonílsky vírus, ktorý sa prejavuje u ľudí, je hlásený v krajinách sveta už viac ako 50 rokov, uvádza portál Svetovej zdravotníckej organizácie.
Zdroje: 24SATA.hr, UVZ SR, The Slovenia Times , Svetová zdravotnícka organizácia