Nebezpečný škodca ohrozuje juh Európy: Jeho jed spôsobuje stratu vedomia

Obľúbené dovolenkové destinácie južnej Európy čelia nečakanému problému. Španielske ostrovy Ibiza, Formentera, Menorca a oblasť Murcia sa totiž potýkajú s masívnym výskytom poriadkovčeka dubového – nebezpečnej húsenice, ktorá predstavuje závažné riziko pre ľudí aj zvieratá. Ak sa chystáš na zimnú dovolenku do týchto destinácií, daj si na ne pozor.

Tieto na prvý pohľad nevinne vyzerajúce tvory sa zvyčajne liahnu na jeseň a zimujú. Avšak nezvyčajne teplé počasie v Španielsku narušilo ich prirodzený cyklus a prinútilo ich vyliezť zo stromov skôr, ako je obvyklé. Informuje o tom portál DailyStar. 

Ich jed je nebezpečný aj pre ľudí

Nebezpečenstvo týchto húseníc spočíva v stovkách jedovatých chĺpkov, ktoré pokrývajú ich telo. Chĺpky tejto húsenice môžu vyvolať rôzne zdravotné problémov.

U ľudí sa prejavujú najmä podráždením kože, bolesťami očí, kašľom a alergickými reakciami. V závažnejších prípadoch, najmä pri opakovanom kontakte, môže dôjsť k strate vedomia či prudkému poklesu krvného tlaku.

Ako však uvádza portál Mirror, najväčšie riziko predstavujú pre našich štvornohých priateľov. Psy sú obzvlášť zraniteľné voči toxínom týchto húseníc. Kontakt u nich môže vyvolať vážne príznaky, medzi ktoré patrí nadmerné slintanie, zvracanie, únava, opuch tváre a dýchacie ťažkosti. V najhorších prípadoch môže dôjsť až k smrti zvieraťa.

Slovensko má nového najbohatšieho muža. Zosadil dlhoročnú stálicu (AKTUÁLNY REBRÍČEK)

Keďže premnožené húsenice ohrozujú nielen zdravie ľudí a zvierat, ale aj vegetáciu, miestne úrady začali s rozsiahlymi postrekmi. Tieto zásahy majú za cieľ znížiť populáciu húseníc a minimalizovať riziko pre návštevníkov aj miestnych obyvateľov.

Dovolenkárom v súvislosti s touto situáciou odporúčajú zvýšenú opatrnosť. Obzvlášť pri prechádzke lesom alebo parkmi by si mal byť ostražitý a všímať si, či im cestu neskrížila práve táto húsenica. Majitelia psov by mali svojich miláčikov viesť na vôdzke. 

Križiak láka samice na blikajúce signály

Pavúky nútia samce svätojánskych mušiek blikať ako samice, aby prilákali a polapili do siete viac samcov. Vyplýva to z novej štúdie, podľa ktorej ide o prvý pozorovaný prípad takéhoto správania u pavúkov. TASR informuje na základe správy portálu Science.org.

Nápad vykonať štúdiu priniesol biológ Sin-chua Fu. Počas práce v teréne si všimol, že niektoré pavúčie siete obsahujú iba samcov svätojánskych mušiek druhu Abscondita terminalis.

Samce a samice tohto druhu používajú na hľadanie partnerov svetelné signály, blikajú však rôznymi spôsobmi. Samice blikajú pomaly jednotlivými zábleskmi iba jedným článkom na tele, samce vydávajú sériu bliknutí dvomi článkami. Fu si preto položil otázku, či pavúky nemanipulujú samce, aby do sietí vlákali ďalšie samce.

Štúdiu vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Číne, Singapure, Keni, Slovinsku a na Novom Zélande, ktorý viedol Taj-čchin Li z Číny. Výsledky v auguste zverejnil vedecký žurnál Current Biology. Vedci skúmali 161 sietí nočného pavúka druhu Araneus ventricosus z čeľade križiakovité, do ktorej patrí napríklad aj križiak obyčajný.

Siete rozdelili do štyroch skupín. Prvá skupina boli samce, ktoré vedci umiestnili do sietí s pavúkmi. Druhú skupinu tvorili samce umiestnené v sieťach bez pavúkov. Tretia boli samce umiestnené v sieťach s pavúkmi, no so zakrytými „lampášmi“, takže nemohli blikať. Štvrtú skupinu tvorili prázdne siete bez svetlušiek a bez pavúkov.

Do sietí s pavúkom a blikajúcim samcom sa chytilo až sedem ďalších samcov, kým do sietí bez pavúkov sa chytili najviac dve svätojánske mušky, uvádzajú vedci.

Výskumníci navyše zistili, že schopnosť samcov svietiť ovplyvňovala aj správanie pavúkov. Ak vydávali svetlo, pavúky ich okamžite po chytení zamotali a uhryzli. Hmyz tak žil a blikal ďalej. Pavúky obdobne postupovali aj pri všetkých ďalších chytených samcoch. Samce neschopné blikať však pavúkom okamžite padli za obeť.

Analýza vzorcov blikania navyše potvrdila predpoklady vedcov – samce blikali iba jedným článkom, čím napodobňovali samice.

Niektoré živočíšne predátory dokážu pozmeniť svoje okolie alebo vlastné správanie tak, aby prilákali viac koristi. Predátor schopný zmeniť správanie koristi tak, aby prilákala ďalšiu korisť, je však pomerne vzácny jav.

Li s tímom predpokladajú, že zmenu blikania môže spôsobovať pavúčí jed brániaci kyslíku v prístupe k orgánom vytvárajúcim svetlo. Môže však aj ovplyvňovať nervovú sústavu svätojánskych mušiek a ovplyvňovať tak spôsob, akým blikajú. Na zodpovedanie týchto otázok je však potrebný ďalší výskum