Nečakaná tragédia: V podvozku amerického lietadla našli telo Afganca. Prišiel o život pri zúfalom úteku pred Talibanom

Taliban obsadil v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúcu ľahko a zvrhol vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a NATO. Túto podporu americký prezident Joe Biden ukončil.

Náhle zmenená situácia však vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia ujsť z vlasti.     

Tisícky Afgancov sa na rýchlo pokúšalo opustiť hlavné mesto Kábul, pričom zaplavili letisko v meste, kde prebiehala evakuácia. Niektorí sa vešali na americké prepravné vojenské lietadlo C-17 a videá ukázali, že minimálne dvaja ľudia z letiaceho C-17 padli.

Biden tvrdí, že Afganistan stál Američanov bilión. Najmodernejšie vrtuľníky a zbrane hodili Afganci do rúk prostému Talibanu

Americká armáda, ktorá riadi prepravu a zabezpečuje letisko, musela pozastaviť evakuáciu práve kvôli ľudom na pristávacích a štartovacích plochách. „Zjavne nechceme, aby sa zranil niekto iný,“ povedal hovorca Pentagónu John Kirby na tlačovej konferencii v pondelok. V utorok sa obnovila prevádzka pre vojenské lety a časť civilných letov, uviedla na tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Jen Psaki.

Teraz boli zverejnené ďalšie fotky, ktoré ukazujú naplnený C-17 obyvateľmi Afganistanu. Lietadlo malo mieriť do Kataru. Vojenský portál Defence One, ktorý sa dostal k fotke, získal aj informácie o nej. Podľa portálu ide o fotku z nedele. V prepravnom lietadle je 640 pasažierov, čo je vysoko nad prepravnou lehotou lietadla. Pilot spočiatku nechce štartovať, ale nakoniec sa rozhodol ísť.

„Posádka sa rozhodla ísť,“ povedal predstaviteľ obrany pre Defence One. „Približne 640 afganských civilistov opustilo lietadlo, keď dorazilo na miesto určenia.“

Prezident USA Biden: Ukončenie vojenskej účasti USA v Afganistane bolo správnym rozhodnutím

Situáciu sledujeme online: 

21:35: Zeman: Odchod z krajiny je zbabelosť a dramatické zlyhanie NATO

Spojené štáty odchodom z Afganistanu stratili prestíž svetového lídra a Severoatlantická aliancia (NATO) vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti svojej existencie, pretože dramaticky zlyhala. V reakcii na vývoj v Afganistane to v utorok povedal český prezident Miloš Zeman.
Domnieva sa, že Taliban v Afganistane vytvorí teroristické centrum a obnovia sa útoky na celom svete. Zeman ďalej poznamenal, že po odchode síl z Afganistanu prestal podporovať zvyšovanie armádneho rozpočtu na dve percentá HDP.

Česko by teraz podľa neho malo investovať do národnej obrany. Vkladanie prostriedkov do NATO označil „tak trochu“ za vyhadzovanie peňazí, píše webový spravodajský portál ČT24.

Odchod z krajiny označil Zeman za zbabelosť a za dramatické zlyhanie NATO. Nedôvera v Aliancii podľa neho teraz bude silnieť.

Český prezident zároveň skritizoval rýchly odchod USA. „Podľa môjho názoru odchodom z Afganistanu stratili Američania prestíž svetového lídra a samotná Aliancia teraz vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti svojej existencie,“ podotkol.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Rýchly postup radikálneho hnutia Taliban neočakával. Vyzval, aby Česko pomohlo svojim afganským spolupracovníkom. Súhlasí s tým, aby boli všetci prevezení na české územie a až potom preverení.

Prezident tiež povedal, že keď sa zvyšujú výdavky na obranu, je treba za to očakávať protihodnotu, ktorou je ochrana pred medzinárodným terorizmom. „Ak tu NATO zlyhalo, malo by to viesť aj k prehodnoteniu našich obranných výdavkov a k väčšiemu dôrazu na národnú obranu,“ poznamenal.

Uviedol, že české obranné výdavky boli doteraz motivované skôr požiadavkami Severoatlantickej aliancie. „A tieto požiadavky sú zasa motivované želaním zahraničných zbrojárskych firiem. Preto si myslím, že naše zbrojné výdavky by sa teraz, keď investovať do NATO je tak trochu vyhadzovaním peňazí, mali sústreďovať na národnú obranu, na národnú akvizíciu,“ povedal.

„Inými slovami, dôraz na národnú armádu a národný štát by bol prirodzeným dôsledkom zlyhania NATO v Afganistane. Bola to jediná príležitosť, keď NATO mohlo bojovať. Také to poštekovanie na Rusko a Čínu nie je zaujímavé,“ dodal Zeman.

21:06: V podvozku amerického lietadla našli telo 

Stále nevieme koľko životov si vyžiadal zbesilý útek Afgancov pre militantným hnutím Taliban. V pondelok sa tisícky ľudí pokúsili rýchlo opustiť krajinu, pričom sa vešali na americké vojenské lietadlo C-17. Z videí, v záberoch zo vzlietania je vidieť, že minimálne dva ľudia vypadli z lietadla. Obetí ale bude, pravdepodobne, viac.

Washington Post ako prvý informoval, že práve toto konkrétne lietadlo muselo byť odklonené zo svojej pôvodnej trasy a núdzovo pristálo, pretože nemohlo zasunúť podvozok. Po pristaní našli v podvozku ľudské pozostatky.

Nájdenie ľudského teľa potvrdili dve od seba nezávislé zdroje aj portál Politico. Pentagón na žiadosti o komentár v tejto záležitosti zatiaľ nereagoval. Hovorca ministerstva obrany John Kirby ale v pondelok na tlačovej konferencii uviedol, že incidenty budú prešetrovať.

20:36:Sullivan: Taliban sľúbil „bezpečný prechod“ civilistov na letisko

Militantné hnutie Taliban sľúbilo zaistiť bezpečný prechod civilistov na letisko v afganskej metropole Kábul, odkiaľ sa chcú dostať z krajiny, uviedol v utorok poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Taliban nás informoval, že je pripravený zaistiť bezpečný prechod civilistov na letisko,“ povedal Sullivan novinárom v Bielom dome.

zdroj: TASR/AP, Frederic J. Brown

Taktiež uviedol, že USA sa s Talibanom „rozprávajú“ aj o harmonograme odsunu tisícov amerických občanov a Afgancov, ktorí z krajiny unikajú na amerických vojenských lietadlách.

Sullivan zároveň oznámil, že americký prezident Joe Biden nehovoril so žiadnym zo svetových lídrov odvtedy, ako Kábul padol do rúk Talibanu.

„Ja, minister zahraničných vecí (Antony) Blinken a niekoľko ďalších vedúcich pracovníkov tímu je pravidelne v kontakte so zahraničnými partnermi a máme v úmysle tak robiť v najbližších dňoch,“ dodal Sullivan.

20:10: ICC sa obáva, že v Afganistane sa porušuje medzinárodné humanitárne právo

Medzinárodný trestný súd (ICC) v utorok vyjadril obavy v súvislosti so správami o zločinoch v Afganistane, ktoré by mohli porušovať medzinárodne humanitárne právo, informovala agentúra AFP.

„Pozorne sledujem momentálny vývoj v Afganistane a najviac ma znepokojujú posledné správy o eskalácii násilia v krajine,“ uviedol hlavný prokurátor ICC Karim Khan, podľa ktorého tieto správy zahŕňajú obvinenia z popráv bez súdneho konania, vraždy z pomsty, prenasledovanie žien a dievčat či zločiny proti deťom.

Tieto údajné zločiny by podľa Khana „mohli porušovať medzinárodne humanitárne právo“ a Medzinárodný trestný súd sa môže rozhodnúť ich vyšetrovať.

19:45: Trudeau: Kanada neplánuje uznať vládu Talibanu 

Kanada neplánuje uznať vládu hnutia Taliban v Afganistane. V utorok to vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau, informovala agentúra Reuters.

„Kanada neplánuje uznať vládu Talibanu v Afganistane. Násilím sa zmocnili (krajiny) a nahradili riadne zvolenú demokratickú vládu,“ uviedol Trudeau.

19:14: Korčok: Súčasná situácia v Afganistane je opakom toho, čo by sme si želali

To, čo sa deje v Afganistane, je zlomové pre túto krajinu i pre celé medzinárodné spoločenstvo, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Povedal to v utorok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok.

„Súčasná situácia v Afganistane je opakom toho, čo by sme si želali, a dramatické scény z Afganistanu – a v ostatných hodinách najmä hlavného mesta Kábul – nám nedávajú akúkoľvek šancu to, čo vidíme, prikrášľovať alebo hovoriť o tom v lepších farbách,“ uviedol Korčok.

„Ukončenie misie bolo plánované inak,“ povedal. „Nedošlo k správnemu vyhodnoteniu dôsledkov odchodu Spojených štátov a nás, ostatných spojencov, osobitne pokiaľ ide o rýchlosť, s akou je Taliban schopný prebrať moc v krajine,“ konštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Kapituláciu afganskej vlády a armády Korčok označil za „tristnú“. Pripomenul, že do afganskej armády boli investované finančné prostriedky, aby bola schopná chrániť krajinu pred extrémistami Talibanu. „Ak sama vláda nie je ochotná sa vysporiadať s hrozbou, v tomto prípade Talibanom, tak z vonku sa to naveky zvládnuť jednoducho nedá,“ povedal.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

Koniec medzinárodnej misie v Afganistane podľa Korčoka raz prísť musel, no za „úplne iných okolností, ako sme si to predstavovali“.

Minister takisto pripomenul, že podnetom misie v Afganistane z roku 2001 bola situácia, keď z územia Afganistanu za vlády Talibanu operovala teroristická organizácia al-Káida, ktorá uskutočnila útoky voči USA i viacerým európskym krajinám.

„Hlavným cieľom tejto misie, keď sa formovala, bolo, aby sa táto krajina, Afganistan, nestala trvalým útočiskom pre terorizmus,“ povedal s tým, že „časť tohto konkrétneho cieľa sa naplniť podarilo“.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ podľa Korčoka na svojom utorňajšom mimoriadnom rokovaní hovorili aj o najbližšom vývoji situácie v Afganistane. Medzi priority zaradil udržanie prevádzky letiska v Kábule tak, aby „sa mohla dokončiť evakuácia personálu“.

„Stále pracujeme na tom, aby náš slovenský vojenský špeciál prišiel do Kábulu a mohol odtiaľ prioritne odviezť slovenských občanov,“ povedal Korčok.

Upozornil aj na možný návrat Talibanu k moci. „Taliban musí sám sebe zodpovedať v tejto chvíli základnú otázku, či sa chce vrátiť do spôsobu vládnutia v rokoch 1996 – 2001,“ povedal Korčok.

Spojenci musia podľa neho po naplnení primárnych cieľov spolu komunikovať a vyhodnotiť lekcie z toho, ako misia v Afganistane „dochádza do svojho konca“.

Korčok si podľa svojich slov uvedomuje aj „domáci pohľad“ a kritické vnímanie situácie v Afganistane na Slovensku. Pripomenul, že celá operácia a jej záver sa nevyvíjajú takým spôsobom, ako sme si to želali.

18:36:Afganský viceprezident vyhlásil, že sa stal dočasným prezidentom krajiny

Afganský viceprezident Amrulláh Sálih v utorok uviedol, že v čase neprítomnosti prezidenta Ašrafa Ghaního, ktorý v nedeľu opustil Afganistan, sa stáva úradujúcou hlavou štátu.

„Na ujasnenie: Podľa afganskej ústavy sa v čase neprítomnosti, úteku, rezignácie alebo smrti prezidenta stáva prvý viceprezident dočasným prezidentom. V súčasnosti sa nachádzam v krajine a som legitímnym dočasným prezidentom. Obraciam sa na všetkých lídrov, aby som zaručil podporu a konsenzus,“ uviedol Sálih v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

18:15: Slovák Navrátil, ktorý sa len nedávno vrátil s Afganistanu: Verili, že ich spojenci neopustia

„Každý sa snaží byť zalezený doma, nikto nechce vychádzať,“ číta čerstvé správy od svojho afganského priateľa Slovák Martin Navrátil. Viac o situácií v krajine, ako vnímajú Taliban obyvatelia, kto ich zo zahraničia podporuje a prečo je Afganistan podľa neho taký problémový, nám povedal v rozhovore

Slovák, ktorý sa nedávno vrátil z Afganistanu: Verili, že ich spojenci neopustia a že to takto nemôže dopadnúť (ROZHOVOR)

17:45: Ruský veľvyslanec sa stretol s talibmi; nič podľa neho nenasvedčuje čistkám

Utorkové stretnutie ruského veľvyslanca v Afganistane Dmitrija Žirnova s predstaviteľmi Talibanu sa nieslo v pozitívnom duchu. Podľa diplomata nič nenasvedčuje čistkám zo strany Talibanu, informovali agentúry Interfax a RIA Novosti.

„Stretnutie bolo zamerené výlučne na otázky bezpečnosti (ruského) veľvyslanectva. Stretnutie bolo pozitívne a konštruktívne,“ uviedol Žirnov po stretnutí pre televíznu stanicu Rossija 24 a dodal, že talibovia ho ubezpečili o priateľských vzťahoch s Ruskom a potvrdili, že garantujú bezpečnosť ruského zastupiteľstva.

 Podľa Žirnova je situácia v Kábule pokojná, v meste nepočuť žiadne výstrely a nič nenasvedčuje tomu, že by talibovia chystali čistky.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

„Talibovia garantovali amnestiu pre všetkých, ktorí boli lojálny režimu, slúžili mu a pracovali preň, a to vrátane vojakov. Vychádzajú z toho, že to bola ich práca a plnili príkazy… Nie sú žiadne známky čistiek, nejakých trestov či násilia (zo strany Talibanu)… Zdôrazňujem, že to je môj terajší dojem k dnešnému večeru,“ uviedol Žirnov.

Bojovníci Talibanu obsadili v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúco ľahko a zvrhli vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a alianciou NATO. Náhla zmena situácie vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia dostať z vlasti.

17:10: Bush: Naše srdcia sú ťažké pre afganský ľud, ktorý toľko trpel

K udalostiam vo Washingtone sa vyjadril aj bývalý prezident George Bush mladší, ktorý stal na začiatku vojny v Afganistane. Bývalý prezident spolu so svojou manželkou Laurou vyjadrili v spoločnom vyhlásení smútok nad udalosťami uplynulých dní. 

„S Laurou sme s hlbokým zármutkom sledovali tragické udalosti odohrávajúce sa v Afganistane,“ uvádza Bush. „Naše srdcia sú ťažké pre afganský ľud, ktorý toľko trpel, ako aj pre Američanov a spojencov NATO, ktorí toho toľko obetovali.“

„Afganci, ktorí sú teraz v najväčšom riziku, sú tí istí, ktorí boli v popredí pokroku vo svojom národe“, pričom poznamenal, že prezident Biden prisľúbil evakuáciu afganských civilistov, amerických občanov a spojencov. Bush uvádza, že v USA majú zákon, ktorý dokáže znížiť byrokraciu v prípade azylu počas naliehavých humanitárnych kríz. Biden by mal tento zákon použiť a na územie Spojených štátov evakuovať, čo najviac ľudí, ktorí to potrebujú. 

Bush už v júli varoval pred stiahnutím vojsk. 

16:30: Stoltenberg: Za obsadenie Afganistanu Talibanom môže tamojšie vedenie

Obsadenie Afganistanu tamojším hnutím Taliban je dôsledkom „zlyhania afganského vedenia“, vyhlásil v utorok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

„Afganské politické vedenie sa nakoniec nedokázalo postaviť Talibanu a dosiahnuť mierové riešenie, ktoré Afganci zúfalo chceli… Toto zlyhanie afganského vedenia viedlo k tragédii, ktorej sme dnes svedkami,“ uviedol Stoltenberg po rokovaniach s veľvyslancami pri NATO. Diskutovali o bezpečnostných dôsledkoch víťazstva Talibanu v Afganistane.

Stoltenberg ďalej poznamenal, že Aliancia musí zároveň odhaliť nedostatky vo svojom úsilí v oblasti vojenského výcviku.

K postupu Talibanu Stoltenberg uviedol: „Bolo to prekvapenie, rýchlosť kolapsu a ako rýchlo sa to stalo, sú lekcie, z ktorých je potrebné sa (v NATO) poučiť.“

Stoltenberg doplnil, že Aliancia teraz pracuje na zaistení bezpečnosti zostávajúceho civilného personálu NATO a afganských zamestnancov v Afganistane.

zdroj: SITA/AP, Anja Niedringhaus

Personál západných ambasád sa presťahoval na letisko v Kábule, ktoré je pod ochranou zadného voja amerických jednotiek nasadených na krytie ústupu spojencov.

 „NATO nepretržite pracuje na udržaní operácií na kábulskom medzinárodnom letisku… Približne 800 civilných zamestnancov NATO zostalo poskytovať veľmi dôležité funkcie za veľmi náročných podmienok vrátane riadenia letovej prevádzky, paliva a komunikácie. Dovoľte mi poďakovať tiež vojenským silám spojencov NATO – najmä Turecka, USA a Spojeného kráľovstva – za zásadnú úlohu pri zabezpečení letiska,“ povedal šéf NATO.

Stoltenberg uviedol, že vysokopostavený civilný predstaviteľ NATO v Afganistane Stefano Pontecorvo zostane na letisku „koordinovať a uľahčovať evakuáciu“ personálu Aliancie a afganských zamestnancov. „Taliban musí rešpektovať a uľahčovať bezpečný odlet všetkým, ktorí chcú opustiť letisko, a tiež cesty a hraničné priechody musia byť otvorené… Všetci afganskí muži, ženy a deti si zaslúžia žiť v bezpečí a dôstojnosti,“ dodal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie.

 NATO viedlo medzinárodnú misiu v Afganistane od roku 2003, ale v roku 2014 ukončilo bojové operácie, aby sa zameralo na výcvik národných bezpečnostných síl.

16:01: V Kábule pristálo druhé evakuačné lietadlo nemeckej armády

V poradí druhé evakuačné lietadlo nemeckej armády pristálo v utorok v Kábule. Informovala o tom agentúra DPA.

Stalo sa tak po tom, ako v rámci prvého z plánovaných evakuačných letov sa v pondelok večer dostalo z Kábulu pre chaos a neprehľadnú situáciu iba sedem ľudí.

zdroj: TASR/AP, Hauke-Christian Dittrich

Na palube pondelňajšieho letu sa podľa DPA nachádzalo päť Nemcov, jeden občan inej krajiny EÚ a jeden Afganec, hoci v transportnom lietadle typu Airbus A400M bolo miesto pre 114 osôb. Ostatným nemeckým občanom i ďalším osobám nachádzajúcim sa v Kábule nepodarilo bez ochrany nemeckých vojakov dostať na letisko.

Podľa nemeckého ministerstva obrany toto lietadlo v pondelok priviezlo do Kábulu zatiaľ iba výsadkárov z jednotky rýchleho nasadenia určenej na evakuačné operácie. Nemecko plánuje na zabezpečenie evakuácie osôb z Kábulu poskytnúť až 600 vojakov Bundeswehru.      

15:31: Kričia smrť USA, no pôsobia priateľsky, čudovala sa nad situáciou reportérka

Reportérka CNN Clarissa Ward zažila bizarnú situáciu v uliciach hlavného mesta Kábul. Pri svojej reportáži natrafila na skupinku veselých bojovníkov Talibanu, ktorí vykrikovali heslá.  „Len skandujú „smrť USA“, ale zároveň pôsobia priateľsky. Je to úplne bizarné,“ povedala divákom reportérka. Ward si všimla, že Taliban má zbrane, ktoré patrili afganskej armáde. 

Neskôr priznala, že jej vojaci Talibanu povedali, aby sa držala bokom, pretože je žena. Reportérka sa od príchodu Talibanu pochybuje v uliciach Kábulu v burke.

Reportérka si získala obdiv za svoju odvahu. „Sledujem Clarissu Ward ako reportujte teraz naživo a som vďačná za jej nebojácne reportáže z Kábulu,“ napísala reportérka Washigton Post Seung Min Kim.

14:46: Americká invázia do Afganistanu bola od začiatku zlý nápad

Prvý a jediný prezident bývalého Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý vo februári 1988 rozhodol o stiahnutí sovietskych vojsk z Afganistanu, varoval pred opakovaním chýb minulosti.

„Od samého začiatku bola (invázia USA) zlý nápad, aj keď ju Rusko pôvodne podporovalo,“ povedal Gorbačov v rozhovore pre RIA Novosti, z ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

„Oni (NATO a Spojené štáty) si mali priznať zlyhanie skôr. Teraz je dôležité vziať si ponaučenie z toho, čo sa stalo, a zabezpečiť, aby sa podobné chyby neopakovali,“ vyhlásil v súčasnosti 90-ročný Gorbačov.

„Rovnako ako mnoho ďalších podobných projektov (mali) zle definované geopolitické myšlienky. K tomu sa pridali nerealistické pokusy o demokratizáciu spoločnosti tvorenej mnohými kmeňmi,“ pokračoval bývalý šéf Kremľa.

Sovietsky zväz podnikol ozbrojenú intervenciu v Afganistane v roku 1979 s cieľom pomôcť vtedajšej komunistickej Ľudovodemokratickej strane Afganistanu v boji proti mudžáhidom. V priebehu deviatich rokov bojov utrpela sovietska strana pomerne vysoké straty. Zabitých bolo vyše 14 000 vojakov a ďalších viac ako 1000 zomrelo na choroby alebo pri nehodách. Mudžáhidi, ktorí bojovali proti sovietom na začiatku 90. rokov minulého storočia, stáli pri zrode radikálnej nábožensko-politickej skupiny Taliban.

14:05: Turecko stavia proti utečencom z Afganistanu múr na hranici s Iránom

Turecko začalo na hraniciach s Iránom stavať betónový múr, ktorý má zabrániť prílevu utečencov z Afganistanu po tom, čo tam moc prebralo militantné hnutie Taliban. Informovala o tom v utorok agentúra AFP na svojom účte na Twitteri.

Momentálne Turecko buduje päťkilometrový úsek tejto pohraničnej bariéry, avšak celkovo plánuje postaviť až 295 kilometrov dlhý múr. Jeho súčasťou majú byť podľa AFP i ostnaté drôty a zákopy.

zdroj: SITA/AP

Turecký minister obrany Hulusi Akar pre denník Hürriyet uviedol, že bariéra je už z veľkej časti hotová. „Vykopaných bolo takmer 150 kilometrov. Posilnili sme i základne na hraniciach,“ priblížil Akar. „Zintenzívňujeme práce, naše hranice budú nepriechodné,“ zdôraznil turecký politik.

13:40: Nemecký prezident: Scény z letiska v Kábule sú pre Západ hanbou

Chaotické scény z kábulského letiska, na ktoré prišli tisíce ľudí v nádeji, že sa im podarí utiecť z Afganistanu, sú hanbou pre Západ. V utorok to v Berlíne povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, informovali nemecké médiá.

„Zábery dokumentujúce zúfalstvo (miestnych ľudí) na letisku v Kábule sú pre politický Západ zahanbujúce,“ vyhlásil Steinmeier. Situáciu po ovládnutí krajiny militantným hnutím Taliban označil za „ľudskú tragédiu, za ktorú sme spoluzodpovední, a zlom v politike, ktorý nami otrasie a zmení svet,“ cituje hlavu štátu denník Der Tagesspiegel.

„Nemecko musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby dostalo do bezpečia našich krajanov a všetkých Afgancov a Afganky, ktorí im mnoho rokov pomáhali,“ zdôraznil Steinmeier. Vyzval na poskytnutie pomoci pre tých,“ ktorým hrozí násilie alebo smrť vrátane mnohých odvážnych žien“.

Steinmeier sa tiež vyslovil za zásadnú diskusiu o zahraničnej politike Nemecka. „Neúspech nášho dlhoročného úsilia vybudovať v Afganistane stabilnú a udržateľnú spoločnosť vyvoláva zásadné otázky o minulosti a budúcnosti našej zahraničnej politiky a vojenskej angažovanosti – trpké otázky, na ktoré musíme odpovedať úprimne a dôkladne, nie rýchlo.“ Rýchly rozpad afganskej vlády a jej bezpečnostných zložiek, ako aj prevzatie moci Talibanom bez odporu, „bude dlho vrhať tieň (na Afganistan)“, uviedol.

Počas 20-ročnej misie NATO vedenej Spojenými štátmi slúžilo v Afganistane dovedna 150.000 nemeckých vojakov – po USA išlo o najpočetnejší kontingent. Posledných príslušníkov ozbrojených síl stiahol Berlín z Afganistanu koncom júna.

13:05: Gentiloni: Európa musí vytvoriť humanitárne koridory pre utečencov z Afganistanu

Európa musí vytvoriť humanitárne koridory na prijímanie utečencov, ktorí budú prichádzať z Afganistanu, a zabrániť tak masívnemu prílevu nelegálnych prisťahovalcov. Uviedol to v utorok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero.

„Myslím si, že Európa bude nevyhnutne musieť zriadiť humanitárne koridory a zorganizovať prijímacie centrá, aj preto, aby predišla nekontrolovanému prísunu nelegálnych prisťahovalcov. Prinajmenšom by tak mali urobiť krajiny, ktoré sú ochotné urobiť tento krok,“ povedal Gentiloni.

zdroj: TASR/AP

Jeho slová sú reakciou na udalosti v Afganistane, kde cez víkend prevzalo moc islamistické hnutie Taliban.

O vývoji situácie v Afganistane budú v utorok poobede rokovať ministri zahraničných vecí EÚ na mimoriadnej videokonferencii, ktorú v pondelok zvolal šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Európska komisia oznámila, že EÚ v spolupráci so svojimi členskými štátmi hľadá riešenia na rýchlu evakuáciu Afgancov, ktorí spolupracovali s ambasádami a inštitúciami EÚ, na bezpečné miesto. Toto opatrenie sa týka aj ich rodín, ktoré môžu byť tiež vystavené riziku pomsty Talibanu za spoluprácu so Západom.

12:43: V Kábule uviazlo 26 Maďarov

V Kábule uviazlo 26 maďarských pracovníkov bezpečnostných služieb, ktorí zabezpečovali ochranu holandského veľvyslanectva, informoval v utorok spravodajský server hvg.hu.

Ochranu budovy holandského zastupiteľského úradu vykonávala dubajská spoločnosť s účasťou maďarskej firmy. V afganskom hlavnom meste pôsobilo 26 občanov tejto firmy.

Po obsadení Kábulu príslušníkmi militantného hnutia Taliban holandskí diplomati okamžite opustili veľvyslanectvo, avšak maďarskí ochrankári ešte stále čakajú na evakuáciu.

Rezort maďarskej diplomacie ešte v pondelok oznámil, že v Afganistane sa už nenachádzajú občania Maďarska. Podľa hvg.hu zatiaľ ministerstvo zahraničných vecí v tejto záležitosti ešte oficiálne nereagovalo, avšak podľa nepotvrdených informácií už prebiehajú rokovania o spôsobe evakuácie uvedených osôb.

12:25: Prvý evakuačný let nemeckej armády odviezol z Kábulu iba sedem ľudí

V rámci prvého z plánovaných evakuačných letov nemeckej armády sa v pondelok večer dostalo z Kábulu iba sedem ľudí, hoci v transportnom lietadle typu Airbus A400M bolo miesto pre viac ako sto osôb. Dôvodom bol chaos a neprehľadná situácia na letisku v afganskej metropole. S odvolaním sa na rezort nemeckej diplomacie o tom v utorok informovali agentúry DPA a Reuters.

Nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová pre nemecký verejnoprávny telerozhlas ARD v utorok uviedla, že Airbus A400M priletel v pondelok večer na kábulské letisko za „veľmi náročných podmienok“. „Situácia na letisku je veľmi chaotická, nebezpečná a zložitá. Mali sme veľmi málo času, takže na palubu lietadla sme brali iba ľudí, ktorí už boli na mieste,“ povedala ministerka.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa okrem siedmich evakuovaných osôb (piatich Nemcov, občana inej európskej krajiny a Afganca) ostatným nemeckým občanom i ďalším osobám nachádzajúcim sa v Kábule nepodarilo bez ochrany nemeckých vojakov dostať na letisko. Ako uvádza DPA, lietadlo muselo z Kábulu odletieť krátko po svojom pristátí a evakuované osoby nebolo možné dostať na letisko pred jeho príchodom.

zdroj: SITA/AP, Major des Armees

Podľa nemeckého ministerstva obrany dopravné lietadlo priviezlo do Kábulu predovšetkým vojakov nemeckých ozbrojených síl, ktorí sa budú starať o to, aby sa na letisko mohlo prísť viac ľudí, vyžadujúcich ochranu. Zatiaľ tam dorazili výsadkári z jednotky rýchleho nasadenia určenej na evakuačné operácie. Nemecko plánuje na zabezpečenie evakuácie osôb z Kábulu poskytnúť až 600 vojakov Bundeswehru.

11:55: Johnson telefonoval s Merkelovou o Afganistane; chce virtuálny summit G7

Britský premiér Boris Johnson má v úmysle usporiadať pri najbližšej možnej príležitosti virtuálne stretnutie lídrov skupiny G7 o situácii v Afganistane. Informovala o tom jeho kancelária po tom, ako predseda vlády telefonoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Napísala o tom v utorok agentúra Reuters.

„Obaja lídri sa rozhodli využiť svoj vplyv na povzbudenie medzinárodných partnerov, aby prijali spoločný prístup k budúcim výzvam,“ píše sa vo vyhlásení Downing Street.

zdroj: TASR/AP/Jonathan Buckmaster

Johnson Merkelovej telefonicky tlmočil svoj úmysel virtuálne zvolať vedúcich predstaviteľov krajín G7, aby sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na jasných pravidlách, ktoré bude musieť militantné hnutie Taliban v Afganistane dodržiavať.

„Je potrebné dohodnúť sa na spoločných medzinárodných normách v oblasti ľudských práv, ktoré bude musieť dodržiavať akákoľvek budúca vláda Talibanu v Afganistane,“ píše sa v utorkovom vyhlásení.

Skupina G7 združuje priemyselne najrozvinutejšie krajiny sveta. Patria do nej Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.

11:40: Nemecký minister vnútra očakáva až do 5 miliónov ďalších afganských utečencov

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer v pondelok vyhlásil, že podľa jeho odhadu náhle prevzatie moci radikálnym hnutím Taliban v Afganistane môže donútiť k úteku z vlasti ďalších 300.000 až päť miliónov Afgancov. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA.

Minister sa tak vyjadril na stretnutí so spolustraníkmi – zákonodarcami z Kresťanskosociálnej únie (CSU) v nemeckom parlamente (Bundestagu).

zdroj: SITA/AP, Shekib Rahmani

Konzervatívny politik Seehofer má nekompromisný, tvrdý postoj k migrantom a prisťahovalcom, čo občas viedlo až ku konfliktu s kancelárkou Angelou Merkelovou.

V minulosti prijímali utečencov z Afganistanu susedné krajiny ako Irán a Pakistan. Ďalšou dôležitou tranzitnou krajinou alebo aj cieľom afganských utečencov je Turecko.

11:21: Taliban tvrdí, že súčasťou novej vlády by mali byť aj ženy

Ženy by mali byť súčasťou novej afganskej vlády. Oznámili to v utorok predstavitelia militantného hnutia Taliban po tom, čo vyhlásili všeobecnú amnestiu pre všetkých predstaviteľov vlády. Informovala o tom agentúra AP.

„Islamský emirát nechce, aby boli ženy obeťami… Mali by byť vo vládnej štruktúre podľa (islamského) práva šaría,“ povedal člen kultúrneho výboru Talibanu Inámulláh Samangání. Dodal, že vládna štruktúra zatiaľ nie je celkom jasná, ale „na základe skúseností by malo ísť o kompletne islamské vedenie a všetky strany by sa mali pridať“.

zdroj: SITA/AP. Na snímke ženská afganská aktivistka Zarmina Kakar

Fundamentalistické islamské hnutie Taliban vládlo v Afganistane už v rokoch 1996–2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy, ktoré takmer nesmeli vychádzať von, a zakázané bolo i vzdelávanie dievčat. Hoci povstalci z Talibanu v posledných rokoch tvrdia, že prístup voči ženám chcú zmierniť, mnohí Afganci sú voči tomu skeptickí.

11:08: Korčok: Nateraz sa nepodarilo získať povolenie na pristátie špeciálu v Kábule

Slovensku sa zatiaľ nepodarilo získať povolenie na pristáte vojenského špeciálu v Kábule, keďže na tamojšom letisku vládne chaos a bolo dočasne uzavreté. Informuje o tom minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Slovensko podľa neho nemá v Kábule vlastnú ambasádu, preto je problematická aj logistika a komunikácia na mieste súvisiaca s evakuáciou. Minister zároveň odmietol „politikárčenie“ v súvislosti so situáciou v Afganistane.

„S premiérom Eduardom Hegerom, ministrom obrany Jaroslavom Naďom (obaja OĽANO), našou diplomaciou a velením ozbrojených síl robíme maximum pre to, aby sme vyslali vojenský špeciál do Kábulu. V situácii, ktorá vládne na tamojšom letisku, ktoré bolo dočasne uzavreté, a preto sa nám, napriek maximálnemu úsiliu, nateraz nepodarilo získať povolenie na pristátie, je táto operácia mimoriadne zložitá,“ skonštatoval v stanovisku rezortu Korčok. „Napriek tomu robíme všetko pre to, aby sme našich občanov dostali domov v najkratšom možnom čase a prípadne, ak to kapacita transportu dovolí, pomohli aj iným,“ doplnil.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

 Niektorí domáci politici podľa Korčoka popierajú, že Afganistan bola aj slovenská misia. Vyzval ich, aby „nešliapali“ po hrdinstve, profesionálnej službe a životoch slovenských vojakov. „Všetci vidíme, lebo máme oči a uši otvorené, čo sa v Afganistane deje. Preto otvorene hovorím o zlyhaní, chybách pri taktike odchodu z Afganistanu a rovnako nijako nespochybňujem, že ciele operácie nie sú naplnené. Je však úbohé a tragické zároveň, ako sa niektorí naši politici okamžite vezú na súčasnom vývoji. Hovoria, akoby sme tam ani neboli s našimi tisíckami vojakov, ktorí tam nasadzovali život a traja z nich tam svoje životy aj nechali. Počúvame, akoby sa nás netýkal dôvod, prečo došlo k misii v Afganistane,“ reagoval šéf slovenskej diplomacie.

Korčok konštatoval, že táto misia nemohla nebyť vzhľadom na to, čo spáchali teroristi al-Káidy s krytím Talibanu v roku 2001 a následnom terore v Londýne, Madride a ďalších miestach v Európe. „Na tomto sa nič nemení ani dnes, 20 rokov po začiatku misie, keď si každý jej skončenie predstavoval úplne inak,“ dodal.

Radikálne hnutie Taliban neočakávane prevzalo v nedeľu (15. 8.) moc v Afganistane, čo mu uľahčilo aj stiahnutie amerických a ďalších zahraničných vojakov z krajiny. Náhle zmenená situácia však vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia ujsť z vlasti.

10:50: Druhý český armádny špeciál pristál v Kábule

Lietadlo českej armády, ktoré má z Afganistanu do Česka prepraviť ďalších ľudí, pristálo v utorok predpoludním miestneho času na Medzinárodnom letisku Hámida Karzaja v Kábule. Informovala o tom televízia ČT24.

Stroj typu Airbus A-319 v utorok ráno odletel z azerbajdžanského Baku, pretože čakal na povolenie pristáť v Kábule.

„Pokračujeme v leteckom moste do Kábulu. Chceme evakuovať čo najviac Afgancov, ktorí nám pomáhali,“ napísal na sociálnej sieti Twitter minister obrany ČR Lubomír Metnar.

Lietadlo odletelo z Prahy ešte v pondelok. Pre chaos na letisku v Kábule však nedostalo povolenie na pristátie a preto napokon čakalo na letisku v Baku.

 Ide o druhý evakuačný špeciál, ktorý vyslalo Česko do nepokojného Afganistanu. Prvý stroj dopravil v pondelok ráno do Prahy 46 Čechov a ich afganských spolupracovníkov s rodinami.

10:40:Taliban vyhlásil amnestiu pre predstaviteľov vlády

Militantné hnutie Taliban vyhlásilo v utorok v Afganistane všeobecnú amnestiu pre všetkých predstaviteľov vlády a vyzvalo ich, aby sa dva dni po tom, ako islamisti prevzali moc v krajine, vrátili k svojmu bežnému životu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pre všetkých bola vyhlásená všeobecná amnestia … takže by ste sa mali bez obáv vrátiť k svojmu rutinnému životu,“ uvádza Taliban vo vyhlásení.

10:30:USA: Naše vzťahy s budúcou afganskou vládou závisia od „krokov Talibanu“

Spojené štáty v pondelok oznámili, že vládu hnutia Taliban v Afganistane uznajú, len ak bude rešpektovať práva žien a bude sa držať bokom od extrémistických organizácií ako al-Káida. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Pokiaľ ide o náš postoj k akejkoľvek budúcej vláde v Afganistane, určite bude závisieť od krokov tej vlády. Bude závisieť od krokov Talibanu,“ povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price novinárom, keď sa ho spýtali na uznanie vlády.

 „Budúca afganská vláda, ktorá dodržiava základné práva svojho ľudu, ktorá neukrýva teroristov a ktorá chráni základné práva polovice svojich obyvateľov – teda žien a dievčat, to je vláda, s ktorou budeme môcť spolupracovať,“ dodal hovorca.

Prezident USA Biden: Ukončenie vojenskej účasti USA v Afganistane bolo správnym rozhodnutím

Povedal tiež, že vyjednávač USA o Afganistane Zalmay Khalilzad je stále v diplomatickom sídle Talibanu v Katare a že americkí predstavitelia vedú rozhovory s povstalcami z Talibanu v tomto štáte v Perzskom zálive.

Taliban obsadil v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúcu ľahko a zvrhol vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a NATO. Túto podporu americký prezident Joe Biden ukončil.

Fundamentalistické islamské hnutie Taliban vládlo v krajine už v rokoch 1996-2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy. Napríklad zakázalo vzdelávanie dievčat. Vládu Talibanu ukončila americká invázia, ktorá sa uskutočnila po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001, spáchaných členmi teroristickej siete al-Káida. Tá mala v tom čase útočisko práve v Afganistane za vlády Talibanu.