Nečakané priznanie: Clinton cíti vinu za osud Ukrajiny. Vyčíta si jedinú vec, ktorá mohla odradiť Rusov

Bývalý šéf Bieleho domu Bill Clinton priznal, že cíti podiel na osude Ukrajiny, ktorá už vyše roka čelí nevyprokovanej ruskej agresii. Bývalý prezident vyjadril ľútosť, že v roku 1994 ako prezident USA presviedčal Kyjev, aby sa vzdal jadrových zbraní. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy britského denníka The Independent.

Clinton je presvedčený, že by ruské vojská na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022 nevpadli, ak by mal Kyjev stále k dispozícii jadrové zbrane.

„Cítim osobný podiel, pretože som ich (Ukrajinu) presvedčil súhlasiť s tým, že sa vzdajú svojich jadrových zbraní,“ uviedol exprezident pre írsku televíziu RTE v rozhovore, ktorý bol zverejnený v utorok.

Clinton bol americkým prezidentom v rokoch 1993 až 2001. V roku 1994 rokoval s vtedajšími lídrami Ruska a Ukrajiny – Borisom Jeľcinom a Leonidom Kravčukom – o odstránení jadrového arzenálu z ukrajinského územia po rozpade Sovietskeho zväzu.

Kyjev 5. decembra 1994 podpisom Budapeštianskeho memoranda súhlasil so vzdaním sa jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré zahŕňali záväzok, že bude rešpektovaná suverenita a existujúce hranice Ukrajiny.

Clinton povedal, že bezpečnostné záruky vyplývajúce z Budapeštianskeho memoranda v súčasnosti považuje za krátkozraké, keďže ich Rusko porušilo v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov, i pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

„Vedel som, že prezident (Vladimir) Putin nepodporil dohodu prezidenta Jeľcina, aby nikdy nezasahoval do územných hraníc Ukrajiny – dohodu, ktorú uzavrel, pretože chcel, aby sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní,“ povedal.

„(Ukrajinci) sa ich báli vzdať, pretože sa domnievali, že je to jediná vec, ktorá ich chráni pred expanzívnym Ruskom,“ dodal.

Kyjev je ochotný rokovať o budúcnosti Krymu, ak armáda dorazí k jeho hranici

Ukrajina dala dosiaľ „najjasnejšie vyhlásenie, že má záujem o rokovania“ o mieri, ktoré vlani v apríli prerušila. Zároveň je ochotná diskutovať o budúcnosti Krymského polostrova, anektovaného Ruskom v roku 2014. Vo štvrtok to napísal anglický denník The Financial Times (FT), na ktorý sa odvolal portál denníka The Guardian.

Zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Sybiha v interview pre FT povedal: „Ak sa nám podarí dosiahnuť naše strategické ciele na bojisku a keď budeme na administratívnej hranici Krymu, sme ochotní otvoriť diplomatickú stránku tejto záležitosti a diskutovať o nej. To neznamená, že vylučujeme možnosť oslobodiť (Krym) našou armádou.“

zdroj: SITA/AP/Leo Correa

Podľa denníka FT Sybihove slová zrejme vyvolajú úľavu u západných predstaviteľov, ktorí majú pochybnosti o schopnosti Ukrajiny znovu dobyť Krymský polostrov. Obávajú sa, že každý pokus urobiť to vojensky môže vystupňovať vojnu pravdepodobne aj jadrovými zbraňami.

Ukrajinský prezident Zelenskyj dosiaľ vylučoval mierové rozhovory, kým ruské sily neopustia celé územie Ukrajiny vrátane Krymu. Sybiha je ostrieľaný diplomat a v prezidentskom úrade sa zameriava na zahraničnú politiku.

Pri Zelenskom stál aj v kľúčových chvíľach vojny. Vyhlásil, že prezident a jeho spolupracovníci diskutujú konkrétne o Kryme, pretože ukrajinská armáda sa blíži k spusteniu svojej protiofenzívy, ktorej cieľom je oslobodiť Ruskom okupované územie Ukrajiny.