Nechala prácu v banke a zo šperkov si urobila úspešný biznis na plný úväzok

Čau Dani, aký je tvoj príbeh?

Ahoj, keby sa toho dožili môj tato s babkou, povedali by asi, že k neuvereniu. Vždy som bola v rodine skôr za múdru, ako zručnú. A vidíš, dnes pracujem rukami. Ale nezabudla som používať aj hlavu, snáď.

Kedy si vyrobila svoj prvý šperk a následne, kedy nastal moment, keď si si uvedomila, že sa tomu začneš venovať naplno?

Ešte počas výšky som začala pracovať v bankovom sektore a s najbližšou kolegyňou sme si po práci občas zašli na nejaký kurz či ponakupovať korálky pre radosť. Bolo to asi pred 6 – 7 rokmi. Šila a vyšívala som najskôr najmä korálkové šperky, bola to taká moja malá psychohygiena po večeroch. V podstate všetky moje výtvory putovali kamarátkam a neskôr na pekné charitatívne projekty organizované Nadáciou Poštovej banky. Postupne ma ale oslovovalo čoraz viac ľudí, že by si také šperky prosili tiež. Už vtedy to dávalo zmysel, ale zlom nastal, keď som sa zberala na materskú dovolenku. Plánovanú ;). Vtedy som si povedala, že začnem svoje výtvory zverejňovať na Facebooku a založila som si fanúšikovskú stránku Štebotavo. Bolo to na konci roku 2014 a odvtedy som sa nezastavila.

Prečo práve Štebotavo?

Páčilo a stále sa mi páči spojenie štebotavé šperky, štebotavé baby. Myslím si, že brand moju tvorbu vystihuje – je iná, veselá, farebná, proste štebotavá. Ale má to aj reálny základ, vydala som sa totiž za Vrabca a teda celá naša rodinka je štebotavá.

V minulosti si pracovala v Poštovej banke a mala si veľmi dobrú pozíciu, z ktorej si odišla na materskú dovolenku. Nie je ti smutno za kariérou?

Úprimne, nie je. Ale v Poštovke sa mi pracovalo výborne a mám k nej stále citový vzťah. Aj k ľuďom v nej. Hoci sa toho za ten čas veľa zmenilo, Poštová banka bude vždy mojou srdcovou záležitosťou. Pracovala som ako analytička, venovala som sa zložitejším témam finančných trhov a obchodovania, ale aj pre bežného človeka bližším oblastiam – cenovej hladine, realitnému trhu a podobne. Spolupracovala som s médiami a veľmi ma táto práca bavila, no už len s úsmevom spomínam na to, ako som mohla polhodinu rozprávať na TA3 o menovom vývoji.

Ako to celé u teba začalo – myslím, kedy sa Štebotavo zmenilo na reálnu podnikateľskú aktivitu, z ktorej dokážeš žiť?

Prvé mesiace po narodení našej Ely to malo byť skôr o testovaní, aký je dopyt po mojej tvorbe. No keď sa objednávky začali kopiť tak, že čakačka na šperky bola aj viac než 3 mesiace, bolo to jasné. Mali sme už dlhšie vlastnú eseročku, ktorá tak dostala nové využitie. Je trošku škoda, že podnikateľské prostredie je u nás nastavené tak ako je a mnoho vecí človeka od takejto formy obživy viac odrádza než k nej motivuje, ale naučila som sa s tým žiť. Bude lepšie.

Čo si pre to urobila?

Priznám sa, že celé fungovanie značky bolo a stále je riadené najmä pocitovo. Čiže žiadne marketingové príručky a podobne. Ono to je veľmi fajn, keď máte dobrý produkt. Reklama sa šíri od ucha k uchu, v našom prípade doslovne. Myslím si ale, že mi veľmi pomohol spôsob, akým komunikujem so zákazníkmi. Snažím sa byť k dispozícii, poradiť, ochotne zodpovedať všetky otázky, odfotiť to či tamto. Je to časovo veľmi náročné, ale asi práve to prináša svoje ovocie. A z mnohých zákazníčok sa stali také moje štebotavé kamošky.

V čom je Štebotavo iné teraz, ako bolo na začiatku?

V prvom rade je to samozrejme kvalita šitia. Určite je samotné prevedenie šperkov krajšie, než aké bolo povedzme pred štyrmi rokmi. Za ten čas to už mám tak v ruke, že by som asi jednoduchšiu náušnicu dokázala ušiť aj so zavretými očami. A hádam by sa na ňu dalo pozerať. Veľkou zmenou je tiež kvalita používaných materiálov, pracujem s komponentmi najvyššej kvality. Či už sú to krištále značiek Swarovski a Preciosa alebo háčiky zo striebra v rôznych povrchových úpravách, vrátane 24k zlata. No a v neposlednom rade je to balenie, keďže každý štebotavý šperk letí za svojou novou majiteľkou v krásnom obrandovanom balení.

Aké plusy a mínusy má fungovanie takýmto spôsobom, narozdiel od bežného fulltime jobu?

Ono to je tak, že všetko má svoje kladné i záporné stránky. Na jednej strane je super, že podnikám, mám vlastnú značku, po ktorej je dopyt, ľudia ma pochvália a podobne. Ale na strane druhej, nemám pevne stanovený pracovný čas, pracujem omnoho viac, ako keď som robila v banke. A zároveň si za všetko nesiem zodpovednosť, nemám sa na koho vyhovoriť. Čiže áno, je super podnikať z domu, ale bolo by to ešte lepšie, keby som mohla viacero činností delegovať, čo pri handmade podnikaní nie je úplne možné.

Koľko ľudí je jeho súčasťou?

No, v prvom rade celá naša rodina, je to predsa náš lovebrand. Manžel ale chodí normálne do práce, čiže mi len vypomáha po večeroch, keď môže. Mám jednu skvelú kolegyňu, ktorá za mnou prišla sama s tým, že by chcela pracovať pre Štebotavo. A tak pracuje a ide jej to výborne, veľmi mi pomáha. Občas zapojím do procesu aj ďalšie kamarátky, plus mám ešte jednu externú šikovnú kočku, ktorá mi príležitostne pomáha s trošku iným typom šperkov. Ja sama som veľmi dlho hľadala výpomoc a nebolo to vôbec ľahké, zaúčala som azda desiatku dievčat. Stále ale gro šperkov šijem sama a každý jeden výtvor prechádza mojimi rukami.

Ako vyzerá reálne tvoj pracovný deň teraz?

Noo, keďže dcérka začala len teraz chodiť do škôlky, tak sa to ešte celé formuje. Doposiaľ som s ňou bola totiž takmer nonstop a tak som pracovala len v čase, keď spala. A ja som teda veľa nespala. Od škôlky si veľa sľubujem, tak uvidíme, či sa čakacia doba na šperky skráti tak, ako dúfam a budem mať čas aj na tvorbu novej kolekcie. Momentálne totiž viac ako 90 % šperkov šijem na objednávku. Aktuálne to ale u mňa vyzerá tak, že počas škôlkovania a po večeroch šijem, plus priebežne odpovedám na maily a starám sa o značku vo virtuálnom svete.

Cez aké kanály ponúkaš svoje šperky?

Mám vlastný eshop www.stebotavo.sk, ale objednať si svoj vysnívaný šperk je možné aj cez Facebook a Instagram, kde aktívne fungujem. Mám obchodík aj na Sashe, ale ten je už skôr v spiacom režime. Zatiaľ som nevyužila možnosť predávať na niektorom z handmade trhov, nakoľko nemám takmer žiadny sklad. Možno sa aj to ale časom zmení a budem mať možnosť ponúknuť svoju tvorbu potenciálnym klientkam tvárou v tvár.

Kto je cieľová skupina?

No predsa všetky baby, ktoré chcú byť štebotavé. Mám zákazníčky z celého Slovenska i Slovenky žijúce v zahraničí, v podstate každej vekovej kategórie. Šité šperky majú veľkú výhodu v tom, že sú tak tvárne a rozmanité. Viem teda ušiť šperk na mieru malému dievčatku, tak i žene z biznis prostredia či pani v dôchodkovom veku. Štatisticky to ale vyzerá tak, že mojimi zákazníčkami sú najmä ženy vo veku od 25 do 40 rokov, prevažne z Bratislavského kraja. Viac ako 10 % klientely ale tvoria muži, ktorí objednávajú šperky pre svoje nežnejšie polovičky. Väčšinou.

Čo urobíš, keď prestanú byť v móde? Alebo dokážeš svoj produkt prispôsobovať trendom?

Ja ani neviem, či sú teraz v móde. Sú? Keď som so štebotavom začínala, venovalo sa tvorbe touto technikou len zopár žien. Nemyslím si, že vtedy boli šperky tohto typu v móde, dosť podľa mňa zmenili aj moje vtedajšie lastovičky, keď som začala využívať strapce a podobné výrazné ozdoby, ktoré do módy ešte len prichádzali a dnes sú na výslní. Áno, aj dnes tvoria strapcové náušnice výraznú časť mojej ponuky, ale vďaka variabilite tohto typu šperkov verím, že sa na vlne záujmu udržia ešte dlhý čas. Ktorá žena by predsa netúžila mať svoj jedinečný autorský originál?

Ako využívaš sociálne siete na propagáciu?

Veľmi intuitívne. Na reklamu som za celý čas fungovania značky minula menej ako 50 €, čiže fungujem takmer výlučne na organickom dosahu. Keď je ale niektorý príspevok vysoko nadpriemerný, čo do angažovanosti, zvyknem ho za euríčko ukázať aj ďalším ľuďom a funguje to. Na Instagrame využívam okrem klasického feedu aj stories, kde ľuďom ukazujem nielen hotové produkty, ale aj zákulisie ich tvorby a chystám sa aj na častejšie „lajfky“ a IG TV. Ale to až potom, ako si trošku upracem stôl.