Nechcú platiť za autá stovky eur. Desiatky tisícov Slovákov sa vzbúrili, môže to skončiť až v parlamente

V priebehu minulého týždňa sme ťa informovali o vzniku petície za zrušenie zmeny výšky registračného poplatku, ktorej zakladateľom a hlavným predstaviteľom petičného výboru je lektor autoškoly Ivan Kurňava.

Niektorí Slováci sa rozhodli vzoprieť už schválenému návrhu zákona Mariána Viskupiča (SaS), ktorý parlament schválil tesne pred Vianocami (22. 12. 2022). Schválením by tak malo už v apríli tohto roka dôjsť k zmene výšky registračného poplatku za motorové vozidlo, a to tak, že sa má zohľadňovať práve ekologický aspekt.

Ako sme ťa informovali, podľa nového výpočtu sa registračný poplatok určí ako súčin výkonu a ekologického koeficientu vozidla, čo bude znamenať rapídne navýšenie poplatku najmä pre staršie a výkonnejšie autá.

Napríklad za 10-ročné dieselové auto s výkonom nad 121 kW by si od apríla zaplatil okolo 318 eur, namiesto terajších 85 eur. Výpočet sa totiž bude robiť takto: základná sadzba registračného poplatku krát ekologický koeficient. V tomto prípade: 530 x 0,60 (Euro 5).

Slováci vyjadrujú nesúhlas

Pri popise petície sa uvádza, že „podpisom tejto petície vyjadríte nesúhlas s poslednou zmenou výšky registračného poplatku, pri prepise auta platnej od apríla 2023″.

„Podľa poslednej zmeny sa registračný poplatok už nebude odvíjať od veku vozidla, ale od emisnej normy, a teda noví majitelia starých a výkonných áut budú nútení platiť registračný poplatok až do výšky 3 900 €. Tento poplatok bude nutné uhradiť pri každom prepise auta, až po jeho vyradenie z evidencie.“

Ivan Kurňava pre redakciu Startitup pri predošlom oslovení hneď po vzniku petície povedal, že ho nenahnevalo to, na aké nezmyselné hodnoty smerujeme.

„Mňa nahnevalo skôr to, že vláda si spravila ,prieskum‘, podľa ktorého vraj občania pri novom systéme ešte aj ušetria. Ako je možné ušetriť, keď zdvihnete poplatky?“ pýtal sa Ivan Kurňava a dodal, že napriek vzniku tejto petície a možného nazbierania 50-tisíc podpisov si nemyslí, že s tým vláda sama od seba niečo urobí.

Astronomický nárast

Petícia bola založená 9. januára 2023 v poobedných hodinách. Na druhý deň (10. januára), za menej ako 24 hodín, ju podpísalo viac než 12 500 občanov, teda viac ako 25 % z celkového počtu potrebných podpisov. Na to, aby sa petícia posunula niekam „vyššie“, bolo potrebných 50 000 podpisov.

K dnešnému dňu (18.1.) petíciu podpísalo vyše 69 500 občanov.

Na základe enormného nárastu počtu podpisov sme sa rozhodli opäť kontaktovať petičný výbor, Ivana Kurňavu, aké sú ďalšie kroky a smerovanie petície.

Napísal, že napriek tomu, že pracuje sedem dní v týždni, rozošle hromadný e-mail na úrady verejnej moci (ministerstvá) a bude očakávať spätnú reakciu. „Nerátal som, že to až takto vybuchne… Ale každú voľnú chvíľu sa snažím nájsť nejaké úspešné petície a postup, ako na to, aby to bolo správne,“ uviedol Kurňava.

Toto chceš mať v garáži: Prichádza nový Nissan GT-R (FOTO)

Ako sa uvádza v zákone o petičnom práve (85/1990 Zb.), orgán verejnej moci, ktorému bola petícia doručená, je povinný petíciu prijať.

„Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície… Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní,“ uvádza sa v zákone o petičnom práve podľa paragrafu 5, odseku 5.

Pri 100-tisíc podpisoch smeruje petícia priamo do parlamentu

Advokát Dušan Misároš pre redakciu Startitup povedal, že zo zákona o petičnom práve vyplýva, že každý má právo buď sám, alebo s inými obracať sa vo veciach verejného záujmu so žiadosťami, v tomto prípade petíciou, na orgány verejnej moci. Doplnil, že napriek tomu, že orgán verejnej moci, teda aj Národná rada SR, je povinná petíciu prešetriť a vybaviť. „To však neznamená, že petícii sa za každých okolností musí vecne vyhovieť,“ hovorí Misároš.

Advokár Misároš dodal, že v prípade, že petíciu podpíše aspoň 100 000 občanov, prerokuje ju priamo plénum Národnej rady SR.

„Skutočnosť, že petíciu podporia občania, však neznamená priamu povinnosť zmeniť už existujúci právny predpis v sile zákona, je to však v demokratickej spoločnosti nástroj na prejavenie verejnej mienky. Ak by sa takáto petícia teda prerokovala v pléne NR SR a bol by záujem poslancov na zmene už schváleného zákona, tak by sa aplikoval štandardný legislatívny proces ako pri zmene iných už schválených zákonov,“ dodáva.

Momentálne by sa pri takmer 70-tisíc podpisoch po doručení tejto konkrétnej petície na Ministerstvo vnútra SR musela petícia odstúpiť na Ministerstvo financií SR, keďže, ako uviedlo pre redakciu Startitup ministerstvo vnútra, „uvedenú problematiku upravuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ktorý je v gescii práve Ministerstva financií SR“.