Neistota ti bráni dosiahnuť vysnívané ciele. Zmeň obraz o sebe samom vďaka jednoduchému tipu

Prejde rok a z novoročných predsavzatí si nesplnil ani jedno. Taká je realita pre väčšinu ľudí. Problémom býva často nedostatok odvahy, času, ale najmä sebakontroly. S tým všetkým ti pomôže jasný self-concept, tvrdí štúdia publikovaná v SageJournals. Self-concept (v preklade sebaponímanie) je obraz, ktorý máme o sebe samých. Tento obraz je ovplyvnený mnohými faktormi.

Čínska štúdia, ktorú publikoval autor Jiang a kolektív, prišla s poznatkom, že je nesúrodé sebaponímanie spojené so zníženou sebakontrolou. Ak teda nedokážeme mať jasno v tom, kto sme, schopnosť odolať pokušeniam, ktoré sú v nesúlade s našimi dlhodobými cieľmi, je nižšia. Na štúdiu poukázal web Psychology Today. 

Čo je self-concept a aký má súvis so sebakontrolou? 

Self-concept clarity, alebo jasnosť sebaponímania, spočíva v tom, že presvedčenia o nás samých sú jasne a sebavedomo definované, konzistentné a stabilné. Keď je táto jasnosť nízka, človek zažíva neistotu a spolieha sa na vonkajšie zdroje, ako sú priatelia či kolegovia.

Preto neistota v sebe samom ide ruka v ruke s väčšou zraniteľnosťou voči vonkajším vplyvom. Môžeme byť napríklad náchylnejší na bezduché nakupovanie odporúčaných produktov, osvojovanie si politických či náboženských presvedčení iných ľudí alebo neustále hľadanie uistenia v okolí. 

Ak v sebe nemáme jasno, veľmi ľahko dokážeme stratiť kontrolu nad sebou a svojimi činmi. Nedokážeme odmietnuť menšie odmeny v prospech väčších, ktoré by mohli prísť neskôr. Povedzme, že takýto človek skôr uprednostní radovánky na jednu noc, akoby mal dlhodobo pracovať na vzťahu s človekom, ktorého skutočne miluje.

Ako spoznať, že v sebe nemáš jasno

Autori publikácie odprezentovali výsledky presne piatich štúdií a zhodli sa na niekoľkých bodoch. Účastníci výskumu, ktorí v sebe nemali jasno, cítili, že nemajú situáciu pod kontrolou. Ďalej nechceli cvičiť a tak potencionálne zlepšiť svoj výkon pri úlohe s počítačom, a nakoniec, boli menej naklonení zostať sústredení na úlohu a dodržiavať cvičebný režim. 

Účinky toho, že účastníci mali nejasný pohľad na svoju sebakontrolu, boli sprostredkované seba-kontinuitou, teda pocitom súdržnosti medzi minulým, súčasným a budúcim ja.

zdroj: Unsplash/Fernando Cferdo

Ľudia bez jasného sebaponímania môžu vyhľadávať externé zdroje, aby zabezpečili súdržnosť svojej identity. Pre ilustráciu, osoby, ktoré majú problémy s vnímaním svojho tela, sa často spoliehajú na to, čo spoločnosť berie za atraktívne v danom momente. 

Jasnosť v sebaponímaní tiež ovplyvňuje aj zvládanie životných situácií. Ľudia, ktorí si nie sú istí svojou identitou, majú tendenciu popierať či inak pasívne zvládať negatívne situácie (napr. pitie alkoholu a užívanie drog). 

Rozvoj sebapoznania

Ak chceme dosiahnuť svoje ciele, dokázať sa ovládať, mali by sme podporiť rozvoj sebapoznania. Objasnenie si toho, kým sme, nám môže pomôcť so sebakontrolou, uľahčiť socializáciu a tak isto zmierniť bolesť z odmietnutia. Čím menej sa budeme pri definícii našej osobnosti spoliehať na vonkajšie zdroje, tým menšia bude naša bolesť z odmietnutia. 

Humanistický psychológ Carl Rogers veril, že sebaponímanie sa skladá z troch rôznych častí: Ideálne ja, Sebaobraz a Sebaúcta. Ideálne ja je osoba, ktorou chceme byť. Táto osoba má vlastnosti, ktoré chceme mať, kým si predstavujeme, že môžeme byť.

Sebaobraz sa týka toho, ako sa vidíme v momentálnom okamihu. Fyzické vlastnosti a osobnostné črty v našom sebaobraze zohrávajú kľúčovú rolu. A nakoniec, sebaúcta. Tá spočíva v tom, ako veľmi sa máme radi, akceptujeme a vážime si samých seba. 

„Mám daddy issues.“ Fráza, ktorú hovorí mnoho Sloveniek. Mali by muži považovať vzťah s nimi za rizikový?

Obraz o sebe samom dokážeš zmeniť

To, ako sa vnímame, nie je statické. Ak nie sme spokojný s tým, ako sa vnímame, je potrebné sa pozrieť bližšie na prostredie, v ktorom žijeme, informuje portál verywellmind.com.

Miesta, ktoré pre nás majú veľký význam teraz, totiž aktívne prispievajú k nášmu budúcemu sebaponímaniu. Dôležité je, akým spôsobom tieto prostredia spájame so sebou, ale aj, aký vzťah má voči nim spoločnosť.

Self-concept sa taktiež môže zmeniť na základe osôb, s ktorými komunikujeme. Toto platí najmä pre jednotlivcov, ktorí sú v našich životoch na vedúcich pozíciách. Tento fakt podporila aj štúdia z roku 2016, ktorá zistila, že čím viac učiteľ veril v schopnosti vysokovýkonného študenta, tým vyššie sebaponímanie daný študent mal.  

Dokonca v niektorých prípadoch môže naše sebaponímanie zmeniť aj lekárska diagnóza, napríklad ak niekomu po rokoch diagnostikujú autizmus. Jednotlivcovi sa vďaka diagnóze konečne sa naskytne odpoveď na to, prečo sa cíti inak. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti