Nekonečný príbeh nemocníc: Výstavba v Banskej Bystrici a Martine napreduje. Takto to vyzerá v Prešove
- Peniaze z plánu obnovy dostalo až 14 nemocníc
- Najväčšie zmeny čakajú nemocnice v Martine a Banskej Bystrici
- Témou je aj vojenská nemocnica v Prešove

- Peniaze z plánu obnovy dostalo až 14 nemocníc
- Najväčšie zmeny čakajú nemocnice v Martine a Banskej Bystrici
- Témou je aj vojenská nemocnica v Prešove
Aj keď to možno nevidíš, na Slovensku sa veľa projektov financuje z európskych peňazí. Vďaka tomu, že sme v Európskej únii, sme mohli v roku 2021 prijať Plán obnovy. Je to rozsiahly dokument založený na niekoľkých prioritách, ktoré sa zameriavajú na kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy.
Nie sme schopní vďaka nemu budovať len nové cesty či pracovať na obnove starých budov, Plán obnovy nám dáva možnosť financovať oblasti, ktoré sú nevyhnutné pre náš život. Ako napríklad zdravotníctvo. Nemalé peniaze z tohto projektu poputujú práve na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. V roku 2023 vláda Ľudovíta Ódora rozhodla, že peniaze dostanú nemocnice v Banskej Bystrici a Martine.
Startitup sa teda na výstavbu pozrel bližšie. Zaujímalo nás, ako sa im darí plniť míľniky a či budú v skutočnosti do roku 2026 stáť hrubé stavby, tak ako je to plánované v oficiálnom harmonograme.
Dlhý proces
Vláda ešte v roku 2023 rozhodla, že modernizáciu si zaslúžia mestá na strednom a severnom Slovensku. „Hodnotením projektov v dňoch 8. a 9. júna sa konsenzuálne dospelo k názoru, že projekt výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica je z pohľadu realizovateľnosti najvhodnejší kandidát na plnenie cieľa,“ citoval Denník N rozhodnutie vtedajšej vlády.
Plán obnovy mal pôvodne financovať výstavbu dvoch kľúčových nemocníc na Slovensku. Bratislavské Rázsochy mali získať 280 miliónov eur na hrubú stavbu a martinská nemocnica mala dostať 330 miliónov eur. Podľa prvotných plánov mala byť nemocnica v Martine plne funkčná už v polovici roka 2026.
Tieto ambiciózne plány však prerušili v júni 2023, keď minister zdravotníctva Michal Palkovič a podpredsedníčka vlády pre eurofondy Lívia Vašáková priznali, že výstavba Rázsoch sa v stanovenom čase nepodarí zrealizovať. Zároveň oznámili, že ani martinská nemocnica nebude dokončená v pôvodne plánovanom termíne.
Viac ako pol miliardy eur, ktoré boli pôvodne vyčlenené na základe rozhodnutia vlády Eduarda Hegera z júla roka 2022, sa tak stalo predmetom záujmu iných nemocničných projektov. O tieto uvoľnené financie následne prejavilo záujem šesť nemocničných projektov.
Do súťaže sa zapojili nemocnice v Banskej Bystrici (južná aj severná časť), Trnave, bratislavský Národný ústav detských chorôb a detské nemocnice v Košiciach a Prešove. Martinská nemocnica síce zostala medzi uchádzačmi o financie, ale s pozmeneným zámerom – namiesto kompletnej výstavby sa má zrealizovať len hrubá stavba.
Komplikácie v Martine
Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Martin Kataríny Kapustovej výstavba napreduje podľa plánu. Aktuálne ukončili fázu výkopu stavebnej jamy a dokončili aj geotechnické konštrukcie zabezpečujúce dno a steny stavebnej jamy. Hlavné stavebné míľniky projektu sa darí plniť v súlade s harmonogramom.
Jediné menšie zdržanie sa týka stavebného povolenia na podzemný parkovací dom. Žiadosť podali v októbri 2024 a začiatok stavebného konania ohlásili na 5. decembra 2024. Stavebné povolenie im už vydali a teraz čakajú sa na jeho právoplatnosť po uplynutí zákonných lehôt, dodala Kapustová pre Startitup.
Keďže výstavba parkovacieho domu je časovo menej náročná ako hlavná budova nemocnice, môže prebiehať kedykoľvek počas výstavby hlavnej budovy až do termínu dosiahnutia stavu Shell & Core. Harmonogram počíta s dokončením stavby do stavu Shell & Core do 30. júna 2026. Celkovú výstavba nemocnice by mali zavŕšiť do stavu „Full fit out“ do konca roka 2028, s plánovaným spustením prevádzky v januári 2029.
Kapustová priznáva, že projekt sa stretol aj s miernymi komplikáciami. „Komplikácie, ktoré doposiaľ evidujeme, súviseli najmä s reakciami aktivistov za ochranu prírody, ktorí sa neodôvodnene a opakovane odvolávali voči rozhodnutiam stavebného úradu, čím spôsobili predĺženie niektorých lehôt potrebných na získanie povolení,“ vysvetlila.
Výstavba samotnej nemocnice už začala výkopovými prácami a pokračuje podľa stanoveného harmonogramu. Projekt tak napreduje k svojmu cieľu – vytvoreniu moderného zdravotníckeho zariadenia pre región.
Búracie práce v Bystrici sa blížia k záveru
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici rovnako tvrdí, že zatiaľ nevyzerá, že by míľniky nestihli splniť. V centre diania sa nemocnica ocitla aj vďaka tomu, že do nej po atentáte previezli premiéra Roberta Fica.
Hovorkyňa Ružena Maťašeje pre Startitup uviedla, že za sebou majú rekonštrukciu alebo výstavbu dočasných objektov, ktoré slúžia ako nové prevádzkové priestory pre tie prevádzky, ktoré sa nachádzali v objektoch určených na asanáciu. Úspešne presťahovali všetky dotknuté prevádzky a zabezpečili nový tok ľudí (pacientov, zamestnancov), tovarov, procesov aj dopravy v oklieštenom areáli, ktorý nám bude k dispozícii počas výstavby.
„Prebehli prekládky všetkých sietí a začali sa hrubé terénne úpravy spojené so širšou prípravou územia, spevňovaním a zakladaním stavebnej jamy. Búracie práce sa blížia k záveru, máme odstránené budovy vrátnice, bývalej patológie, stravovacej prevádzky, edukačného centra, premostenie do Detskej fakultnej nemocnice, energocentrum, administratívnu budovu. Momentálne dokončujeme búracie práce na posledných budovách prevádzky a údržby, garáží a archívu.“
Maťašeje verí, že aj naďalej budú napredovať bez výrazného meškania a že sa im podarí získať potrebné stavebné povolenia. Na stavbe postupne začínajú s výkopovými prácami, so stabilizáciou stavebnej jamy, zakladaním stavebných objektov a realizáciou monolitických konštrukcií stavebných objektov do výšky tretieho nadzemného podlažia.
Termíny dodržia
Z Banskej Bystrice doplnili, že na projekte intenzívne spolupracujú všetky zainteresované strany – Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta ako objednávateľ, „IZ BUNG – ProClienta Group“ ako stavebnotechnický dozor a Združenie „NEMOCNICA BB, STRABAG PS – SIEBERT + TALAŠ“ ako zhotoviteľ.
Majú spoločný cieľ, a to dodržať stanovené míľniky výstavby a Plánu obnovy. Menšie zdržanie nastalo pri stavebnom povolení na výkopy, zakladanie a paženie. Tento cieľ mali pôvodne dosiahnuť v decembri 2024, vykonateľnosť povolenia zabezpečili v decembri 2024, ale právoplatnosť nadobudlo až začiatkom januára 2025. Tento míľnik zatiaľ nebol označený ako splnený v systéme semaforu, ale splnený podľa Maťašeje je.
Potvrdila, že podľa harmonogramu stavbu v stupni Shell&Core dokončia v júli 2026. Kompletnú stavba v stupni FullFitOut odovzdajú v januári 2029. Zaujímavosťou je, že prvý pacient bude môcť využiť služby novej nemocnice až 1. februára 2030. Ročný časový odstup je potrebný na skúšobnú prevádzku a inštaláciu všetkých zdravotníckych technológií a digitálnych inovácií.
„Z pohľadu prevádzky nemocnice nie je jednoduché adaptovať sa na toľko veľkých zmien v takom krátkom čase. Vnímame aj chvíľkovú nespokojnosť návštevníkov a zamestnancov, ktorých komfort môže byť projektom narušený. Zároveň však vnímame enormnú podporu zo strany kolegov, pacientov a širokej verejnosti, ktorú pociťujeme ako veľký záväzok k tomu, aby sme pokračovali s najväčším možným nasadením a priviedli projekt do úspešného konca,“ uzavrela hovorkyňa nemocnice.
Vojenská nemocnica v Prešove podľa plánu
Medzičasom výstavba novej Vojenskej nemocnice v Prešove napreduje podľa plánu. Priamo na stavenisku si postup prác prezreli predseda vlády Robert Fico, minister obrany Robert Kaliňák a minister zdravotníctva Kamil Šaško. Od 1. júla 2024 prešla prešovská Fakultná nemocnica J. A. Reimana pod správu vojenského zdravotníctva. Informuje o tom na svojom webe rezort obrany.
Stalo sa tak na základe aprílového uznesenia vlády, ktorým sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo obrany. „Ide o obrovský projekt a som rád, že významnou časťou z rozpočtu sa na výstavbe podieľa ministerstvo obrany, čím investíciami v rámci vojensko-civilného rozhrania prispieva ku konsolidácii verejných financií,“ vyzdvihuje projekt predseda vlády Robert Fico.
Stavebné práce podľa predstaviteľov vlády napredujú významným tempom. „Za dva mesiace po demolácii jednotlivých budov a od úvodného výkopu bolo vyvezených 270-tisíc ton materiálu a 13-tisíc vozidiel opustilo túto stavbu. Chceme, aby táto nemocnica bola dokončená kvalitne a čo najskôr. Každý deň sa vyrovnávame s mimoriadnym tlakom, ale termín dokončenia v roku 2027 považujeme za reálny,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák.
Zároveň potvrdil, že nemocnici v minulom roku oddlžili sumou 80 miliónov eur a momentálne hospodári s vyrovnaným rozpočtom. Marián Križko, riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok a koordinátor výstavby, označil projekt za „obdivuhodné, odvážne a dobré rozhodnutie vlády“.
Načrtol aj budúce plány: „V novej nemocnici by mali zostať zachované všetky oddelenia, ktorými momentálne disponuje, plus chceme rozšíriť o neurochirurgiu a tiež budeme pracovať v budúcnosti na tom, aby sme rozvíjali vzdelávanie v prostredí vojenskej medicíny.“ Minister zdravotníctva Kamil Šaško zdôraznil, že je to významný projekt pre zdravotníctvo.
Vzhľadom na prebiehajúce stavebné práce požiadali premiér Fico a minister Kaliňák obyvateľov okolitých ulíc o trpezlivosť. Rezort obrany sa podľa neho snaží minimalizovať poškodenie infraštruktúry a znečistenie okolia, pričom na poriadok na verejných komunikáciách dohliadajú príslušníci Vojenskej polície.
Rázsochy padli
Takmer každý minister zdravotníctva prichádzal s vlastnou víziou jej umiestnenia, čo z projektu urobilo dlhoročnú výzvu pre všetky slovenské vlády vrátane tej súčasnej. Významný zvrat nastal v máji 2024, keď vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková prekvapivo oznámila presun projektu z Rázsoch do Ružinova.
Paradoxne, projekt na Rázsochách bol už takmer pred dokončením, s vydaným územným rozhodnutím a reálnou šancou na otvorenie v roku 2030. Na pôvodnom mieste Rázsoch sa podľa jej návrhu mal namiesto toho vybudovať Národný ústav detských chorôb.
Ružinovský projekt mal ambiciózne plány – počítal s rekonštrukciou existujúcej nemocnice, výstavbou nového pavilónu a navýšením kapacity na 1 015 lôžok oproti 802 plánovaným na Rázsochách. Dokončenie plánujú na roky 2031 – 2032, píše portál HNonline.
Projekt však narazil na komplikácie spojené s potrebou zbúrania Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, pričom mestská časť požadovala ako kompenzáciu výstavbu nového štadióna. Po odstúpení Dolinkovej v októbri 2024, ktoré zdôvodnila osobným presvedčením a nesúhlasom s konsolidačným balíčkom, nastúpil na post ministra Kamil Šaško.
Presunie sa projekt do Rače?
Krátko nato sa objavil nový scenár – Ministerstvo vnútra SR predstavilo plány na rozšírenie nemocnice svätého Michala v Starom Meste. „Ide o rezortnú nemocnicu ministerstva vnútra aj ministerstva obrany. Chceme podľa vzoru českej vojenskej nemocnice rozšíriť nemocnicu tak, aby spĺňala kritériá, ktoré sú aj v zahraničí,“ citoval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka portál ASB.
Nemocnica svätého Michala je jedinou nemocnicou postavenou štátom po roku 1989, a to počas pôsobenia Roberta Kaliňáka ako ministra vnútra. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) k tomu poznamenal: „Zdá sa, akoby Robert Kaliňák vedel lepšie stavať nemocnice, ako vie Kamil Šaško alebo ktokoľvek, kto je na ministerstve zdravotníctva.“
Vysvetlil to tým, že rezortné nemocnice majú jednoduchšie procesy, vlastný stavebný úrad a nemusia dodržiavať všetky bežné byrokratické postupy. Pre rozšírenie nemocnice svätého Michala sa zvažujú viaceré lokality – od voľných pozemkov v centre mesta až po možnú výstavbu v bratislavskej Rači.
Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (HLAS-SD) k račianskej lokalite uviedol, že ako šéf rezortu túto lokalitu posudzovali pred 7 rokmi, v roku 2017. Odvtedy sa však prijala zmena zákona v oblasti EIA, čiže teraz by to podľa neho možno bolo jednoduchšie.
Čítajte viac z kategórie: Politika
Zdroje: Plán obnovy, Denník N, HNonline, MO SR, Startitup, ASB