Nekonečným riešením interrupcií vám nejde o život, ale iba kontrolu, píše Jana Bačová
- Zdá sa, že úlohou slovenských poslankýň je chrániť právo žien na potrat... teda aspoň naoko
- Anna Andrejuvová a Eva Hudecová prišli s brilantným návrhom, ktorý nikto nechce
- Zdá sa, že úlohou slovenských poslankýň je chrániť právo žien na potrat... teda aspoň naoko
- Anna Andrejuvová a Eva Hudecová prišli s brilantným návrhom, ktorý nikto nechce
Milión nekonečných diskusií o tom, či majú, alebo nemajú ženy právo na legálny potrat. Niektorí jedinci v dnešnej dobe bojujú doslova s neoblomnou vôľou zabrániť interrupciám. Skvelým príkladom je aj nekonečné množstvo pokusov poslankyne Anny Záborskej, v ktorej svete pravdepodobne nič iné neexistuje, a to už viac ako 20 rokov.
Avšak Záborská sa aspoň neskrýva a predkladá priame návrhy, ktorých cieľ je vždy rovnaký – čo najviac sťažiť prístup k medicínsky bezpečnému a hlavne legálnemu potratu, aspoň vo výsledku.
Táto politička má však svojich nasledovateľov, ktorí svoj postoj skrývajú a navrhujú zákony „poza bučky“. Reč je o Anne Andrejuvovej (OĽANO) a Eve Hudecovej (Sme rodina), ktoré si chceli užiť iba ďalších 15 minút (ne)slávy.
Šľachetný a kreatívne predložený návrh
Vo svojom najnovšom návrhu poslankyne chceli v novele zákona vymedziť, aby nemocnice povinne zabezpečovali pohreb potratenému alebo predčasne odňatému ľudskému plodu. Malo sa tak stať v prípade, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie alebo plod sa nepoužil na vedecké účely či výučbu.
Cieľavedomé poslankyne prišli s týmto návrhom pre nemocnice práve v čase obrovských finančných problémov zdravotníckych zariadení. No nie je to od nich šľachetné? Žiadne postranné úmysly, ktorými by chceli niekomu ublížiť, ale jednoducho chcú iba nezištnú pomoc pre ženy, ktoré plánujú ísť na potrat.
Otázkou pri tomto najnovšom predloženom návrhu, ktorý neprešiel, však zostáva, či je naozaj správne, aby politici nútili nemocnice takto zasahovať do súkromných a citlivých záležitostí žien, ktoré sa rozhodnú ísť na potrat. Veľmi dôležité je v tomto prípade poznamenať, že počet potratov na Slovensku už dlhodobo klesá. Medziročne sa celkový počet znížil o 10 %.
Snaží sa Andrejuvová a Hudecová týmto návrhom, rovnako ako iné ideologické hnutia po celom svete, iba klamlivo a sofistikovane schovávať za ochranu života? Skutočne im ide o takýto šľachetný cieľ? Pretože ak áno, vedeli by dôležité informácie o ženách, ktoré sa rozhodnú ísť na potrat.
Ťažké rozhodnutie
Na Slovensku podstupujú interrupciu najmä ženy, ktoré už deti majú. Vo veľkej väčšine ide o to, že si ďalšie dieťa z rôznych dôvodov jednoducho nemôžu dovoliť. Materstvo pri rozhodnutiach týchto žien väčšinou nezohráva rolu, pretože to problém ani zďaleka nie je. Problémom je to, že by jednoducho nedokázali uživiť svoju rodinu.
Sociálna neistota v spoločnosti dôsledkom zdražovania energií či potravín iba rastie, a teda ak by došlo k tomu, o čo sa urputne dvadsať rokov snažila napríklad pani Záborská, ženy by sa uchýlili k tým najhorším rozhodnutiam, pretože by jednoducho nemali inú možnosť.
O čom vlastne hovorím? Poslankyne Hudecová a Andrejuvová si zrejme (ne)uvedomujú, že svojím návrhom môžu prispieť k tomu, že ženy bez finančnej stability sa nebudú môcť dostať k legálnej a štátom evidovanej medicínskej interrupcii.
Hoci aj Andrejuvová prízvukuje, že chce tehotným ženám pomôcť, kde tá pomoc je? V zákone o pomoci tehotným ženám, ktorý zakazuje reklamu na umelé potraty? Ten ešte minulý rok presadzovala s tým, že tento návrh zákona dovoľuje dať žene viac informácií, viac času na rozmyslenie či dokonca viac peňazí v prípade, že ich potrebuje.
Myslí vôbec na tehotnú ženu, ktorá sa pre interrupciu rozhodne? Tvrdí, že jej ide o ochranu života, no myslí na to, čo vedie niekoho k takémuto rozhodnutiu? Prečo nehovorí priamo o interrupciách v prípade znásilnenia či vážnych zdravotných dôvodov? Pretože aj takéto ženy sa rozhodnú pre potraty a určite to pre nich nie je jednoduché.
Pomoc iba naoko
Poslankyňa Andrejuvová neraz vypichla čakacie lehoty na interrupciu. Hovorila o tom, ako sme „na Slovensku v hystérii z predĺženia zo 48 hodín na 96 hodín“. Táto myšlienka sa vypestovala v mysli pani Záborskej a jej skupinky ultrakonzervatívnych kolegov. Tá dávnejšie tvrdila, že jej ide o to, aby si žena mohla interrupciu rozmyslieť.
Dokážete si vy ale vôbec predstaviť, čo môže taká žena počas vašich nevinných 96 hodín prežívať? Tu nejde o kresťanskú ideológiu či nariadenie štátu, ide o telo ženy, ktorá sa rozhodla, že interrupcia je pre ňu najvhodnejšia voľba.
Ak sa vrátim ešte k sociálnej neistote, pani Záborská sa práve túto stránku snažila spojiť s obmedzením prístupu k interrupciám. Síce je ekonomická pomoc pre tehotné ženy na mieste, ale prečo ju spájať práve s týmto návrhom? Ide o „pomoc tehotným ženám“, preto sa zas a znova pýtam, kde tu tá pomoc je?
Žene sa narodí dieťa s postihnutím a získa príspevok 3 170,14 eur a okrem toho bude mať v tehotenstve nárok na núdzové bývanie. Veľmi šľachetný čin, avšak iba v tom prípade, ak o to žena skutočne stojí. Takto im žiadna pomoc totižto poskytnutá nebude, ak sa rozhodnú pre interrupciu.
Takto sa iba vytvára nebezpečný precedens, ktorý sa môže uchytiť aj v iných konzervatívnych vládach vo svete. Lenže podobná ideológia, akou priamo kŕmi spoločnosť Záborská alebo nepriamo Andrejuvová či Hudecová, môže narobiť obrovské škody. Ich „pro-life“ myšlienka v skutočnosti iba berie moc a výsadu ľuďom nad ich vlastným životom.
Pani poslankyne, ak naozaj chcete pomáhať zachraňovať životy nenarodených detí alebo pomáhať tehotným ženám pri ťažkých rozhodnutiach, skúste na to ísť logicky a hlavne to nerobte „poza bučky“. Vyriešte najskôr náročnú sociálnu situáciu, ktorá trápi mnoho slovenských rodín.
Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.
Zdroje: NCZI, teraz.sk