Nelichotivý rebríček: Vypínanie internetu či bitie novinárov: K cenzúre má blízko aj sused Slovákov

Autorka analýzy prispieva pre portál Infosecurity.sk.

Výskum CEPA ukázal, kde vo svete sú najprísnejšie obmedzenia internetu. Na zozname sa objavili viaceré európske štáty, ktoré majú zväčša problém s limitovaním politických médií.

V posledných rokoch je cenzúra internetu pomerne bežným spôsobom, ako sa vlády vyrovnávajú s kritikou opozície či protestnnými akciami. Ide však o závažné ohrozenie demokracie, slobody slova a médií.

Okrem krajín, o ktorých sa v tomto ohľade pomerne často informuje, je problém vážny aj v štátoch, ktoré často vypínajú prístup na internet. Príkladom môže byť Irán, Sudán alebo Tadžikistan.

Rebríček cenzurovania internetu zahŕňa aj demokratické štáty

Výskumníci z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) publikovali novú štúdiu, v ktorej porovnávajú opatrenia vo vybraných štátoch s cieľom zistiť, v ktorých štátoch platia najtvrdšie obmedzenia internetu. 

Členovia CEPA skúmali kategórie, ako je obmedzenie či zákaz torrentovania, pornografie, sociálnych médií, VPN, aplikácií na odosielanie správ a politických médií.

Na základe viacerých kritérií autori štúdie pridelili jednotlivým štátom bodové hodnotenie. Čím vyššie skóre krajina dosiahla, tým väčšia je cenzúra jej médií.

Na prvom mieste v rebríčku, s 11 bodmi z 11, sa ocitla Severná Kórea a Čína a hneď za nimi s 10/11 bodmi sa umiestnil Irán. Slovensko dostalo len 1 bod, a to kvôli zákazu sťahovania torrentov. Torrenty slúžia na rýchle sťahovanie veľkých objemov dát, najčastejšie filmov či hier.

zdroj: Pxhere/Mohamed Hassan

Politická cenzúra v Európe 

CEPA v publikácii konštatuje znepokojenie nad rastúcim počtom obmedzení v demokratických štátoch. Hoci žiadna európska krajina sociálne siete neblokuje, päť krajín ich obmedzuje. Ide o Španielsko, Turecko, Bielorusko, Čiernu Horu a Ukrajinu.

Politické médiá limituje 12 európskych krajín. Tento rok sa k nim pridalo Maďarsko, Grécko a Kosovo. Bielorusko a Turecko sú pritom dve európske krajiny, ktoré silne cenzurujú politické médiá. Turecko taktiež značne obmedzuje používanie VPN sietí, Bielorusko ich zakazuje úplne.

Reportéri bez hraníc poukázali na zníženie slobody tlače v Grécku. Počas covidového lockdownu mali totiž verejnoprávne televízie zakázané vysielať video zachytávajúce predsedu vlády pri porušovaní podmienok lockdownu. Mediálne pokrytie utečeneckej krízy bolo takisto obmedzené.

Cenzúra v Maďarsku

Ďalšia európska krajina, s ktorou sa veľmi často spája cenzúra, je Maďarsko. Vláda totiž už dlhšie drží kontrolu nad mediálnym prostredím a bráni fungovaniu opozičných politikov, novinárov, univerzít či mimovládnych organizácií, ktorých názory považuje za nepriaznivé.

V máji 2021 bol maďarský etický hacker obvinený zo spáchania trestného činu proti informačnému systému po tom, čo zverejnil video bota odpovedajúceho na vládou vydaný prieskum. Nebol to však jediný prípad, kedy maďarské súdy viedli spory proti ľuďom poukazujúcim na chyby v systémoch.

V roku 2017 narazil študent programovania na webovej stránke Telekom Hungary na verejne dostupný dokument, ktorý obsahoval administratívne heslá. Cez ne mohol získať administratívnu kontrolu nad systémom. Študent si pripravil sedemstranový dokument s podrobným opisom chyby a pricestoval do Budapešti na stretnutie s Telekomom. 

Podľa jeho slov bola ich reakcia vlažná, „predstaviteľov spoločnosti nezaujala nedostatočná bezpečnosť systému, väčšinou sa zaujímali o to, aké mal dôvody na vlámanie sa do systému“.

Po pár týždňoch bol zvedavý, či chybu napravili, a skúsil sa tam znovu dostať, čo sa mu aj podarilo. Tri týždne potom bol ale zatknutý a obvinený z trestného činu ohrozovania spoločnosti.

V tom istom roku zatkli druhého mladíka, ktorý upozornil na chybu na stránke Budapeštianskeho dopravného úradu. Tá umožňovala kupovať si mesačné lístky za ľubovoľnú cenu. 18-ročného chlapca, ktorý chcel zostať v anonymite, niekoľko hodín vypočúvali a napokon prepustili.

Nespokojní občania – vypnutie internetu

Autoritárske vlády či nedokonalé demokracie často obmedzujú dostupnosť internetu počas protestov. Zväčša tým usilujú o rozptýlenie ľudí či zakrývanie porušovania ľudských práv pri zásahoch bezpečnostných síl proti demonštrantom.

V roku 2021 bolo zdokumentovaných 182 zamedzení prístupu k internetu v 34 krajinách. Ide pritom o zvýšenie od roku 2020, kedy bolo zdokumentovaných 159 vypnutí v 29 krajinách. Minulý rok k týmto prípadom patrili napríklad Irán, Kuba, Mjanmarsko či Sudán. Vláda Sudánu minulý rok internetové pripojenie prerušila až päťkrát.

Prípad Tadžikistan

Koncom novembra 2021 bolo internetové pripojenie prerušené aj v spornej východnej autonómnej oblasti Tadžikistanu, Gorno-Badachšán (GBAO). K vypnutiu došlo po tom, čo bezpečnostné sily zabili pri kladení odporu pri zatýkaní Gulbiddina Zijobekova, obvineného za údajné obťažovanie tadžického prokurátora.

Zijobekovova smrť vyvolala vlnu protestov. Úrady preto sľúbili, že vraždu vyšetria a prístup k internetu obnovia. Čiastočne obnovený však bol len pre banky a vládne úrady, aj to až v decembri 2021 a len v 3 z 22 okresov GBAO.

Vo februári a marci tohto roku vyzvala organizácia Human Rights Watch (HRW) spolu s veľvyslanectvom USA v Tadžikistane na obnovenie internetu.

V obmedzenom režime bol znovu spustený, ale v polovici mája došlo k opätovnému pozastaveniu. Predchádzala tomu demonštrácia volajúca po rezignácii politických lídrov, pri ktorej dokonca po zásahu policajtov zomrel jeden z demonštrantov. 

Región GBAO je vypínaním internetu a obmedzovaním médií dlhodobo známy. V rokoch 2014 a 2016 tadžické úrady zablokovali viacero webstránok, vrátane posledných, ktoré by mohli byť označené ako nezávislé. V máji tohto roku boli dokonca zbití novinári média Radio Free Europe po tom, čo urobili interview s aktivistkou Ulfatchonim Mamadšoevou.

Mamadšoevu neskôr obvinili z organizovania protivládnych protestov. Dôvodom na obmedzovanie internetu v GBAO je snaha prerušiť komunikáciu medzi obyvateľmi regiónu, novinármi či tými, ktorých vláda považuje za nepriateľov.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre