„Nemajte ilúzie, ak by nebolo NATO, Rusko by napadlo aj východnú Európu,“ tvrdí Clintonová
- Hillary Clintonová tvrdí, že ruský prezident Putin predstavuje hrozbu pre Európu a demokraciu
- Označila ho za krutého autokrata, čo túži vrátiť minulosť
- Hillary Clintonová tvrdí, že ruský prezident Putin predstavuje hrozbu pre Európu a demokraciu
- Označila ho za krutého autokrata, čo túži vrátiť minulosť
Bývalá ministerka zahraničia USA Hillary Clintonová si myslí, že v prípade, ak by sa Severoatlantická aliancia (NATO) nebola rozšírila, v ohrození by boli aj Pobaltské štáty a východná Európa. Rozšírenie NATO o Poľsko, Česko a neskôr aj Slovensko považuje za úspech americkej diplomacie, konkrétne jednej ženy – Madeleine Albrightovovej.
Ruského prezidenta Vladimira Putina považuje za hrozbu nie len pre Európu, ale aj pre demokraciu a medzinárodný rád, ktorý sa za posledných 20 rokov budoval. Vyzýva na izoláciu a tvrdšie sankcie voči Rusku. Zároveň tvrdí, že Ukrajine je potrebné naďalej pomáhať v boji.
Putin je krutý autokrat, hovorí bývala šéfka diplomacie
Clintonová v komentári venovanému jej priateľke, bývalej ministerke zahraničia, Madeleine Albrightovovej uviedla, že bývalá šéfka diplomacie druhej vlády Billa Clintona odhadla Putina správne.
„Videla chronicky podceňovaného ruského prezidenta Vladimira Putina takého, aký je: krutého autokrata s úmyslom získať späť stratené ruské impérium a oddaného nepriateľa demokracie všade,“ napísala Clintonová v komentári pre New York Times.
Demokratická nominantka na prezidentku si myslí, že vďaka svojmu detstvu v Československu Albrightová chápala potrebu ochrany menších štátov, ktoré si svoju bezpečnosť nedokážu zabezpečiť samy. A tak sa zrodil najväčší úspech americkej diplomacie v 20. storočí – vstup krajín východnej a strednej Európy do NATO.
„Nemýľte sa, ak by sa NATO nerozšírilo, pán Putin by ohrozoval nielen Ukrajinu, ale aj Pobaltské štáty a pravdepodobne celú východnú Európu,“ uviedla Clintonová.
Putin je hrozba pre Európu i demokraciu, tvrdí Clintonová
Podobné slová zopakovala Clintonová aj v nedeľu v relácii Meet the Press with Chuck Todd na televízii NBC News. Bývalá ministerka sa tento rok ocitla na sankčnom zozname Ruska spolu so synom prezidenta Bidena Huntera, ako jediní ľudia, ktorí nezastávajú žiadnu funkciu v súčasnej administratíve.
„Veľmi jasne vidíme hrozbu, ktorú predstavuje nielen pre Ukrajinu, ako môžeme každú noc sledovať v našich správach, ale skutočne pre Európu, demokraciu a globálnu stabilitu, ktorú sme si mysleli, že budujeme posledných 20 rokov,“ uviedla bývalá ministerka zahraničia.
Clintonová tvrdí, že Putina, Rusko a ruskú armádu treba izolovať. Najlepšie by bolo, keby ich vylúčili z medzinárodných organizácií a skupín ako G20.
„Jediný spôsob, ako ukončiť krviprelievanie a teror, ktorý vidíme na Ukrajine, a ochrániť Európu a demokraciu, je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme Putinovi ešte viac zvýšili náklady na inváziu. Je viac bánk, ktoré môžu byť sankcionované a vyňaté z takzvaného SWIFT vzťahu. Čoraz viac sa vyžaduje urobiť v oblasti plynu a ropy,“ uviedla bývalá šéfka americkej diplomacie.
Ako ministerka sa pokúšala varovať Európu, aby neprehlbovala energetickú závislosť na Rusku
Clintonová uviedla, že ešte ako ministerka zahraničia varovala európskych spojencov, že nie je veľmi múdre prehlbovať energetickú závislosť na Rusku. Jej varovania ale neboli vypočuté.
„Mala som problém s našimi európskymi priateľmi a stále som hovorila: „Pozrite sa, čo už Rusko urobilo.“ Pretože v tom bode už použili energiu ako tupú silu na moc nad Ukrajinou a východnou Európou. Prerušili by dodávky plynu, viete, prinútili Ukrajinu a ostatných, aby splnili ich príkazy,“ povedala v televízii.
Teraz je podľa nej dôležité sa zamerať na budúcnosť Ukrajiny, podporovať ich naďalej zásielkami smrteľných zbraní, ale aj zdieľaním spravodajských informácií. Scenáre o tom, aká budúcnosť čaká Rusko alebo samotného Putina, treba dať podľa Clintonovej bokom.
„Nefantazírujme o tom, čo bude nasledovať v Rusku. Sústreďme sa na to, čo práve robíme, aby sme pomohli chrániť a brániť právo ukrajinského ľudu byť slobodným demokratickým národom a chrániť svoju suverenitu,“ dodala.
Clintonová sa spočiatku ako ministerka zahraničia pokúšala zlepšiť vzťah s Ruskom a spustila takzvaný „reštart“ vzťahov. Ten však dlho nevydržal a neskôr sa vzťahy Clintonovej a Putina zhoršil natoľko, až sa ho niektorí označili ako nenávisť.
Putin obvinil Clintonovú, že proti nemu organizovala protesty a neskôr sa ju pokúsil diskreditovať, pričom mal nariadiť hackersky útok na Clintonovej prezidentskú kampaň i jej stranu. Taktiež mal zasahovať do amerických prezidentských volieb v roku 2016 v prospech Clintonovej protikandidáta Donalda Trumpa.
Zdroje: New York Times, Meet the Press with Chuck Todd/NBC News