Nemáš prácu a ešte k tomu dostaneš 1 200 eur mesačne. Akú sumu by dostávali Slováci?
- S univerzálnym základným príjmom experimentuje viacero krajín
- V Nemecku rozbehli projekt, o ktorý má záujem viac než dva milióny ľudí
- Fínom sa hlavný cieľ splniť nepodarilo
- Na Slovensku je univerzálny základný príjem v nedohľadne
- S univerzálnym základným príjmom experimentuje viacero krajín
- V Nemecku rozbehli projekt, o ktorý má záujem viac než dva milióny ľudí
- Fínom sa hlavný cieľ splniť nepodarilo
- Na Slovensku je univerzálny základný príjem v nedohľadne
Pred pár dňami sme ťa informovali, s akým unikátnym experimentom prichádza nemecká organizácia vykonávajúca charitatívnu činnosť Mein Grundeinkommen (Môj základný príjem). 1 500 dobrovoľníkom rozdelia celkovo 5,2 milióna eur, pričom 120 z nich bude po dobu troch rokov dostávať 1 200 eur mesačne, čo spolu predstavuje 43 200 eur. Jedinou podmienkou je vyplnenie siedmich online dotazníkov počas tohto obdobia. Na realizáciu nákladného výskumu pritom zbierala organizácia peniaze od roku 2014.
O možnosť zapojiť sa do experimentu sa usilovalo množstvo ľudí – len za viac ako týždeň sa prihlásili zhruba dva milióny nemeckých dobrovoľníkov starších ako 18 rokov.
https://www.instagram.com/p/CEb5DJbl4CM/
Samotný univerzálny základný príjem predstavuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje pravidelná finančná dávka. Tento príjem je vyplácaný všetkým občanom bez ohľadu na ďalšie činitele, ako napríklad sociálna situácia alebo pravidelný príjem. Suma základnej dávky by v ideálnom prípade mala byť taká vysoká, aby si si z nej dokázal zaobstarať všetky elementárne potreby. Cieľom je zabezpečiť ľuďom stabilitu pod nohami až do takej miery, že začnú žiť zdravšie, kvalitnejšie a bez stresu.
Európske krajiny ho skúšajú tiež
S myšlienkou základného príjmu sa nielen pohrávajú, ale aj reálne skúšajú v praxi viaceré európske krajiny. Jedným z najčastejších argumentov pre jeho zavedenie je skutočnosť, že v budúcnosti bude stále viac pracovných pozícií nahradených umelou inteligenciou a robotmi.
Diskusiu o ňom však vyvoláva aj prebiehajúca kríza. Kvôli následkom pandémie schválili koncom mája Španieli základný príjem pre najchudobnejších v hodnote 462 eur. Minulý rok ho pre chudobných, ktorí si hľadajú prácu, zaviedla tiež talianska vláda.
Dávnejšie túto myšlienku uplatnili aj Fíni, keď začali podporovať nezamestnaných ľudí v produktívnom veku univerzálnou dávkou 560 eur. Experimentom chceli zistiť, či by príjem dokázal motivovať nezamestnaných hľadať si prácu. Avšak, hypotéza sa nepotvrdila, keďže zamestnanosť nevzrástla.
„Program iba zlepšil životné podmienky zúčastnených. Neprekvapuje ma to, pretože každým mesiacom sa znižovalo aj množstvo byrokracie. V nadväznosti na výsledky sú teraz všetky hlavné strany proti. Myslím si, že tým je vo Fínsku prípad uzavretý,“ vysvetľoval pre EURACTIV príčiny neúspechu bývalý fínsky minister financií Petteri Orpo.
Úspech základný príjem neoslavoval ani vo Švajčiarsku, kde ho prostredníctvom referenda tamojší občania odmietli pomerne jednoznačne. Až 78 % hlasujúcich návrh zamietlo, hoci mohli nepodmienene dostávať od štátu každý mesiac viac ako dvetisíc eur.
Prečo sa k takémuto experimentu uchýlili?
Nemci na projekte intenzívne pracujú od roku 2014. Ako informujú prostredníctvom tlačovej správy zverejnenej na ich webovej stránke. Organizátori sú toho názoru, že univerzálny základný príjem by vyriešil mnohé problémy a ľudí by spravil kreatívnejších, slobodnejších a šťastnejších, keďže by neboli vystavovaní neustálemu tlaku spoločnosti zarábať peniaze.
Podľa stanice DW, organizátori budú analyzovať, čo robia ľudia v období zaručenej materiálnej bezpečnosti a či to zodpovedá domnienkam, s ktorými do projektu vstupujú. Otázky, z ktorých budú vyvodzovať výsledky, sú: Utratia testované osoby všetky peniaze alebo ušetria určitú sumu? Nebudú pracovať alebo prácu iba obmedzia? Venujú peniaze ďalším? Experiment by mal poskytnúť všetky potrebné odpovede.
Na Slovensku by sme v porovnaní s ďalšími dostali len minimum
O tom, kedy by sme sa mohli dočkať niečoho podobného na Slovensku, je otázne. Ešte v roku 2017 hovoril o tejto myšlienke Richard Sulík. Šéf SaS vtedy pre HNonline potvrdil, že základný príjem je súčasťou pripravovanej reformy a upresnil, že by išlo o mesačný príspevok 123 eur poskytnutý každému občanovi.
Odvtedy sa však väčšia verejná diskusia na túto tému neviedla. Nedávne udalosti však možno spôsobia, že sa o základnom príjme začne viesť dialóg opäť aj na našom území. Na rozdiel od nemeckého experimentu, na Slovensku nebol doposiaľ medializovaný podobný projekt, a tak v prípade, že by sme sa o niečo také chceli pokúsiť, musela by to financovať vláda.
Náklady na základný príjem by totiž boli obrovské. Vo svojom blogovom príspevku sa ich minulý rok snažil vyčísliť poslanec Peter Cmorej (SaS). Ak by sme z odvodového bonusu chceli urobiť základný príjem a ten by bol nastavený vo výške vtedajšej minimálnej mzdy, vyšlo by to na 12,4 miliardy eur ročne. V prípade, že by každý mal garantovaných tisíc eur, bolo by to už 21 miliárd.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: EURACTIV, DW, pilotprojekt-grundeinkommen, Denník N, HNonline