Nemci tu páchali genocídu 30 rokov pred nacistami. Teraz žiadajú o odpustenie za hriechy svojich predkov

30. januára 2025 o 17:15

„Vyhladíme ich prúdmi krvi“
Dnes sem Nemci posielajú vyše miliardu eur a žiadajú odpustenie
Výskumy o „nižšej rase“ neskôr inšpirovali nacistov

Unsplash/Gleb Lucky a Wikimedia.org/ Der Spiegel/ neznámy autor

„Vyhladíme ich prúdmi krvi“
Dnes sem Nemci posielajú vyše miliardu eur a žiadajú odpustenie
Výskumy o „nižšej rase“ neskôr inšpirovali nacistov

Tento článok je súčasťou seriálu o zaujímavých a často veľmi krutých dejinách Afriky, ktoré takmer vôbec nepoznáme. Osobne navštevujem tento kontinent už vyše 8 rokov.

Na Startitupe nájdeš niekoľko cestopisov (Madagaskar, Etiópia, Ďžibutsko, Juhoafrická…), ale aj historických zaujímavostí z tohto pre nás stále neznámeho sveta („Hitler Afriky“, genocída v Rwande, apartheid a jeho následky…).

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa František „Fefe“ Kekely • Travelers.sk (@fefe.kekely_travelers.sk)

V posledných článkoch sa bližšie venujeme tomu, aké zverstvá tu napáchali európske mocnosti v jednotlivých krajinách. Zaoberali sme sa britskými koncentračnými tábormi v južnej Afrike, ktoré vznikli desaťročia pred nacistami a v ktorých prišlo o život 40 000 detí – hlavným cieľom bolo iné biele obyvateľstvo.

Zaspomínali sme aj na „šľachetnú“ humanitárnu pomoc belgického kráľa Leopolda II., ktorá sa zmenila v krvavý kúpeľ s miliónmi obetí.

Tentokrát sa pozrieme na minulosť Namíbie – veľkého a značné púštneho štátu na juhu Afriky, do ktorého by sa zmestilo vyše 16 Slovenských republík, no počtom obyvateľov sa rovná len takmer polovici Slovenska.

Práve tu sa odohralo to, čo mnohí označujú za prvú genocídu 20. storočia či jeden z najtemnejších a zároveň málo známych príbehov afrických dejín.

Aj samotní Nemci, ktorí toto územie ovládali, v posledných rokoch oficiálne priznávajú, že ohavné činy, ktoré tu napáchali, boli genocídou a žiadajú o odpustenie za hriechy svojich predkov. Dokonca vyčlenili vyše miliardu eur pre kmene, ktoré takmer vyhubili. Mnohým to ale nestačí – ľudia tu následky pociťujú dodnes.

Nemecký veliteľ otvorene: „Mojou politikou je použitie sily s brutalitou. Vyhladím ich…“

Opísať situáciu v Afrike v 19. a v úvode 20. storočia sa dá v skratke veľmi jednoducho:

Predstav si Afriku ako veľkú tortu, ktorá sa objaví vo vitríne. K nej vyštartujú nenásytné krky, niektoré skôr, iné meškajú, a snažia sa z nej odtrhnúť čo najviac, tí spomalení aspoň niečo. To, že torta už niekomu patrila, ich vôbec nezaujíma. Sú silnejší a vedia, že v prípade konfliktu, zadupú pôvodných majiteľov do zeme.

Najväčšie kusy sa podarilo zobrať Angličanom a Francúzom, v podstate im patrila väčšina torty. No k svojim kúskom sa dostali aj iní, ako napríklad Nemci, ktorí si odtrhli niečo na východe, niečo v strede a niečo na juhu.

To, čo im patrilo na juhu Afriky, sa nazývalo Nemecká juhozápadná Afrika, ale rýchlejšie to nájdeš na mape s aktuálnym názvom už samostatného štátu – Namíbia.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa František „Fefe“ Kekely • Travelers.sk (@fefe.kekely_travelers.sk)

Vytlačovanie miestneho obyvateľstva, zaberanie ich pôdy a dobytka, neskrývané pohŕdanie, že ide o menejcenných ľudí – doslova „paviánov“, ktorí sú dobrí len na to, aby slúžili bielym –, dotlačí tunajšie kmene ako Herero a Nama k tomu, aby sa chopili zbraní a začali o svoju zem a práva s Nemcami bojovať.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.