Nemecko sa po volebnom víťazstve Donalda Trumpa dostalo do krízy

Politická situácia v Nemecku sa podľa The Guardian dostala do kritického bodu, keď kancelár Olaf Scholz oznámil odvolanie ministra financií Christiana Lindnera, lídra Slobodnej demokratickej strany (FDP), čo znamená de facto koniec prvej trojstrannej koalície v histórii Nemecka.

Tento krok nasledoval po dlhodobých sporoch o rozpočtovú politiku, ktoré medzi koaličnými partnermi rástli, no zdá sa, že skutočný zlom nastal po opätovnom víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Trumpovo víťazstvo v USA, ktoré výrazne ovplyvní globálnu politiku, prinieslo do Nemecka nové výzvy a pocity neistoty. Jeho návrat do Bieleho domu by mohol znamenať nástup iného smeru v transatlantických vzťahoch a postaviť Nemecko pred rozhodnutie, ako reagovať na novú dynamiku vo svetovej politike.

Napätie v nemeckej koalícii

Rovnaké napätie sa podľa Deutsche Welle objavilo aj vo vnútri nemeckej koalície. Koalícia SPD, FDP a Zelení sa už niekoľko mesiacov rozpadala pod váhou nezhôd o hospodárskej politike a najmä o rozpočte. Po rozhodnutí Federálneho ústavného súdu v novembri 2023, ktoré označilo niektoré časti vládnej rozpočtovej politiky za neústavné, sa medzi koaličnými partnermi otvorili veľké priepasti.

Tieto rozdiely sa ešte viac prehĺbili, keď Lindner navrhol zníženie daní z pohonných hmôt, čo zúrivo odmietli Zelení a SPD, ktorí sa sústredili na sociálne a klimatické výdavky. Po odvolaní Lindnera zo strany Scholza sa situácia stala neudržateľnou.

Hlasovanie o dôvere

Scholz oznámil, že v januári 2025 bude hlasovanie o dôvere, ktoré môže viesť k predčasným voľbám už v marci.

Opozícia, na čele s Friedrichom Merzom z CDU, však okamžite tlačí na to, aby hlasovanie o dôvere prebehlo okamžite. Merz odmietol čakať a požaduje, aby sa dôvera testovala v parlamente čo najskôr. Tento krok opozičného lídra bol motivovaný nielen domácimi politickými záujmami, ale aj rastúcim geopolitickým napätím.

Trumpovo víťazstvo totiž vyvolalo obavy o budúcnosť transatlantických vzťahov a ekonomických spojení medzi USA a Nemeckom. Momentálne sa Nemecko nachádza v politickej kríze, pričom čelí slabému hospodárskemu rastu, kríze v priemysle a obavám z medzinárodnej ekonomickej neistoty.

V tomto kontexte je potrebné riešiť nielen vnútornú politiku, ale aj otázky, ako Nemecko čelí potenciálnej zmene americkej politiky pod Trumpom. Tento geopolitický zlom môže zmeniť rovnováhu síl v Európe a zvýšiť význam Nemecka v rámci Európskej únie.

Opozičné strany, vrátane CDU, využili tento politický zlom na získanie podpory verejnosti. Opozičný líder Merz zareagoval na vyhlásenie Scholza o januárovom termíne hlasovania o dôvere so silnou kritikou. Vyzval na okamžité rozhodnutie, pričom argumentoval, že Nemecko nemôže zostať bez funkčnej vlády v čase globálnych zmien a nestability.

Zároveň zdôraznil, že Nemecko musí byť pripravené na čelné vyjednávanie s novým americkým vedením pod Trumpom, ktoré môže mať zásadný dopad na ekonomiku a bezpečnosť krajiny.

Nemecko ako pilier Európy

Na druhej strane, ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock zo Zelených obhajovala podľa bruselského portálu El Politico termín stanovený Scholzom, ktorý by mal podľa nej umožniť stabilný prechod a minimalizovať politické turbulencie.

Baerbock zároveň pripomenula, že Nemecko musí zostať silným pilierom Európy v týchto neistých časoch, a preto je potrebné nájsť spôsob, ako pokračovať v politike, ktorá bude schopná čeliť novým výzvam, ktoré víťazstvo Trumpa v USA prináša.

Tento politický zlom v Nemecku tak prichádza v čase, keď krajina čelí nielen vnútorným výzvam, ale aj rastúcim geopolitickým tlakom. Predčasné voľby, ktoré sa teraz javia ako čoraz pravdepodobnejšie, by mohli zásadne ovplyvniť budúci politický smer Nemecka a jeho postavenie na medzinárodnej scéne, najmä vzhľadom na novú dynamiku v transatlantických vzťahoch.