Nenaleť Ficovým rečiam o mieri. Otvorene podporuje vraždenie na Ukrajine, píše Patrik Lenghart
Autor komentáru je zakladateľom platformy Dobre a je členom Progresívneho Slovenska
Slovenská informačná a politická scéna pozná troch legendárnych hnusákov, ktorí o sebe radi hovoria, že sú ľavičiari, že nenávidia diktátorov a že ich najdôležitejšou hodnotou je mier.
A ani jedno z týchto tvrdení nemôžeme považovať za pravdivé. Hovorím, samozrejme, o Ľubošovi Blahovi, Eduardovi Chmelárovi a Robertovi Ficovi. A to je ozaj kvalitná spoločnosť, len čo je pravda.
Ohŕňanie nosom nad Ficom
Je to práve Robert Fico, kto sa posledné mesiace opakovane necháva počuť, že bojuje za mier. Vymýšľa všakovaké iniciatívy, nosí ich do parlamentu a snaží sa ich dostať i do Bruselu, a preto nad ním postupne začali ohŕňať nosom všetci jeho bývalí spojenci.
Dokonca i predstavitelia frakcie európskych socialistov, ktorá v europarlamente tvorí významné krídlo, nad Robertom Ficom a jeho rečami verejne krútia hlavou. Ešte pred pár mesiacmi vôbec nebolo jasné, čo Robert Fico a jeho strana SMER-SD spoločne myslia pod slovom „mier“.
Slovo mier ako nástroj propagandy
Iba ho dokola opakovali a využívali vo svojej propagande. Opakovali vlastne len toľko, že Ukrajine treba prestať pomáhať, že k jej obrane rozhodne netreba prispievať a vonkoncom nesmieme podporovať dodávky zbraní pre jej vojsko. Pretože podľa Roberta Fica zbraňami podporujeme vojnu a bránime mieru, aby konečne zavládol.
Keď sme sa ho pýtali, aký mier si teda pre Ukrajinu predstavuje, ak by nemala ani peniaze, ani zbrane, ani suverenitu, spočiatku neodpovedal. Vracal sa k rovnakým konverzačným formulkám, z ktorých nebolo jasné vôbec nič. A spočiatku to stačilo.
Všetci ostatní chápali, že Ukrajina by sa bez pomoci partnerských krajín nemohla brániť a eventuálne by bola porazená, ale tieto hodnotenia nie sú niečo, voči čomu by sa Robert Fico vtedy dokázal postaviť čelom. Len večne opakoval, že Ukrajine nesmieme dodávať zbrane. A neodvážil sa povedať, čo by sa s Ukrajinou dialo, keby sme s tým naozaj prestali.
Karta s diplomaciou
Karta sa obrátila až v posledných týždňoch. Na tlačových konferenciách v poslednom čase sa Robert Fico viackrát vyjadril, že cesta k mieru vedie cez diplomaciu. A cieľom tejto diplomacie by mala byť dohoda, v ktorej by Ukrajina voči Rusku urobila ústupky. To v praxi znamená, že by Ukrajina Rusku priznala časť svojho územia.
Vzdala by sa niektorých svojich regiónov. Významnej časti nerastného bohatstva. Opustila by časť svojho obyvateľstva a vyslovene by ho darovala Rusku. Takto si Robert Fico predstavuje cestu k mieru najnovšie. Ak by sme to rozmenili na drobné, znamenalo by to, že Robert Fico a strana SMER-SD si myslia, že si Ruská federácia za svoju agresiu zaslúži odmenu.
Zaslúži si kus územia, milióny ľudí, nerastné bohatstvo. Teroristické útoky zo strany Ruskej federácie, vraždy, lúpeže a znásilnenia by mali byť odmenené a mali by sme uznať, že si nimi dokázala získať nejakú korisť. To je to, čo nám Robert Fico hovorí vo svojej predstave o mieri.
Zvrátená logika?
Logika Roberta Fica je v tejto situácii taká zvrátená, že otvorene podporuje vraždu ako súčasť politickej komunikácie. Chceš susedovo územie? Zavraždi suseda, vezmi územie. Vybavené. Chceš jeho ženy? Zabi mužov, ženy vezmi a znásilni. Vybavené. Rodí sa ti málo detí? Ukradni susedove, stačí povraždiť otcov. A matky sa ti možno ešte zídu. Vybavené. Toto je to, čo reči Roberta Fica v skutočnosti znamenajú, keď hovorí o mieri. Keď od Ukrajiny žiada, aby Ruskej federácii urobila ústupky.
Robert Fico od Ukrajiny očakáva, že sa teroristickému štátu, ktorý vyvražďuje jej obyvateľov, za to ešte poďakuje. Je dôležité chápať, že každá takáto narážka o „mieri“ je v skutočnosti len dôkazom krutosti, len dôkazom, že jej autor podporuje Putinov režim. Vojská Ruskej federácie sa celé mesiace dopúšťajú vojnových zločinov na dennej báze, a Robert Fico to vidí ako jasný dôkaz, že za to všetku Ruskú federáciu treba odmeniť.
To je logika strany SMER-SD v praxi. Aby Ukrajina potom všetkom opustila svojich ľudí na okupovanom území a aby Ruskej federácii legislatívne odobrila terorizmus. To Robert Fico, Ľuboš Blaha, Juraj Blanár a Erik Kaliňák považujú za mier. Naproti ich zvráteným rečiam, klamstvám a vyvíjaniu tlaku na to, aby sme obdarovali agresora korisťou, stojí realita.
Hlásne trúby proruskej propagandy
Ukrajinské vojská postupne posúvajú líniu späť k ruským hraniciam, konečne oslobodili Cherson a vo všeobecnosti sa im darí. A to hlavne preto, že zásoby zbraní, munície a iného vybavenia môžu ďalej dostávať od spojencov. Sú to práve úspechy ukrajinského vojska, ktoré jasne ukazujú, v akej mentálnej chudobe žijú ľudia ako Robert Fico.
V rozpore s akoukoľvek logikou, akýmkoľvek súcitom či akoukoľvek lojalitou voči vlastným partnerom opakovane prichádzajú so scenárom, že agresorovi treba ustúpiť a dať mu ešte viac, než si sám vôbec dokázal ukradnúť. Toto naši toxickí politici prednášajú, kým zvyšok sveta oslavuje s Ukrajinou postupné získavanie slobody a návrat mieru do regiónov, ktoré sa podarilo oslobodiť.
Ukazuje sa, že Robert Fico, Ľuboš Blaha a Eduard Chmelár nie sú ani spojenci, ani priatelia, ani partneri. Sú to len hlasné trúby proruskej propagandy. A s touto hanbou ich treba vyhnať z verejného života rovno do siene hanby, kde sa môžu krčiť s Vasilom Biľakom a Jozefom Tisom.
Ukrajina si zaslúži skutočný mier. A pre jeho dosiahnutie je nevyhnutné vyhnať ruských okupantov, zaistiť územnú celistvosť, potrestať vojnových zločincov, vynútiť vojnové reparácie a získať záruky mieru a samostatnosti pre Ukrajinu a jej občanov. Iná alternatíva neexistuje. Ukrajine posielame spolupatričnosť, súcit a pomoc. A ruským okupantom slnečnicové semienka do vreciek.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre