Neobviňujte mladých, nie sú „fašisti“. Tri dôvody prečo slovenská mládež volí Kotlebu
- Prečo volia mladí ľudia ĽSNS?
- Mal by byť interent regulovaný? Dezinformácie sú populárne aj medzi učiteľmi a polovica z nich by ich odporučila svojím študentom
- Frustrácia mladých, odchody do zahraničia a zúfalý boj o spravodlivosť. Aj to môžu byť dôvody pre 19 precentnú podporu Mariana Kotlebu
- Prečo volia mladí ľudia ĽSNS?
- Mal by byť interent regulovaný? Dezinformácie sú populárne aj medzi učiteľmi a polovica z nich by ich odporučila svojím študentom
- Frustrácia mladých, odchody do zahraničia a zúfalý boj o spravodlivosť. Aj to môžu byť dôvody pre 19 precentnú podporu Mariana Kotlebu
(Tento článok nie je názorom redakcie, ide o subjektívny názor)
Mladí Slováci volia Mariana Kotlebu. Prekvapenie? Ani nie. Podľa najnovšieho prieskumu Rady mládeže by takmer 19 percent hlasov medzi mladými získala extrémistická ĽSNS. Prečo sa chce slovenská mládež ako budúcnosť našej krajiny spoliehať na stranu, ktorá šíri nenávisť a agresiu?
Čo tak prestať hovoriť o mladých Slovákoch ako o fašistoch, ktorí volia extrém a začať sa pozerať a viniť skutočný problém. To, že sa niečo v našej spoločnosti v kontexte ĽSNS pokazilo, vieme už dlho.
Volebný zisk v Banskej Bystrici odštartoval kariéru politika, ktorý časom zmenil a súčasne zmiernil svoju rétoriku. Z hlavných tém rómskej problematiky sa strana opiera o Európskou úniu, NATO a migrantov.
Faktom však zostáva, že podľa prieskumu by medzi mladými jednoznačne vyhrala slovenská opozícia. Výsledky však netreba ignorovať a jasne pomenovať odkiaľ pramenia.
1. Problém: Dezinformácie a sociálne siete
Často počúvame, že sloboda je krásna a musíme za ňu bojovať. Súhlasím. Druhá strana mince, ktorá je veľmi dôležitá v kontexte slobody, je zodpovednosť. Čo s tým však majú sociálne siete? Zdá sa mi, že dnes vznikol fenomén „anarchie internetu“, ktorý nadobúda pocit, že v online svete môžem robiť všetko.
Cez vulgárne osočovanie, vyhrážanie, až po zdieľanie klamstiev a dezinformácii. Na tom sa vezie súčasná extrémistická scéna Slovenska. Paradoxne, sloboda slova umožnila šíriť nenavísť a opak slobody. Čo s tým ďalej? Máme zakázať online svet? Nie. Máme ho regulovať? Áno.
Sociálne siete nám ukázali, ako veľmi sme neboli pripravení na šírenie klamstiev, ktoré nemá kto kontrolovať, regulovať a trestať. Ak však hovoríme o regulácii, musíme si uvedomiť hranice slobdy slova. Je slobodou slova, ak niekoho označím za sviniara? Je.
Sloboda slová znamená aj to, že môžem širiť nenávisť a osočovať menšiny alebo cudzincov? Áno. Môžem za tieto svoje vyjadrenia niesť zodpovednosť? Určite áno, priam musím.
Tou zodpovednosťou je práve regulovanie a sankcionovanie ľudí, ktorí šíria nenávisť a klamstvá, ktoré nahrávajú extrémistom. Ako by mala takáto regulácia vyzerať? To dnes nevie ani Facebook. Twitter, ktorý u nás nie je veľmi populárny, zakázal politickú reklamu. Je to obmedzenie slobody slova? Myslím si, že vôbec nie.
Twitter je súkromná firma, nie verejnoprávny rozhlas. So svojou firmou si môže robiť čokoľvek, čo uzná za vhodné. Áno, má spoločenskú zodpovednosť. Práve preto zakázal politickú reklamu a vymanil sa tak z cielenej reklamy politikov a rôznych záujmových skupín, ktoré by chceli použiť Twitter pre svoje nenávistné prejavy. Je to však všetko? Vôbec nie.
Skutočné dezinformácie vytvárajú obyčajní smrteľníci. Tých je ťažko zastaviť. Na Slovensku sme si asi ešte neuvedomili, že online sloboda nie je anarchia a za svoje písmenkové činy musí niesť zodpovednosť každý jeden človek. Pozrime sa na jeden príklad dezinformačnej propagandy.
Fotka, ktorá je údajne zo socialistického Československa, ktorá má znázorňovať, ako sa nám dobre žilo a tvrdenia o nedostatku tovaru sú vlastne mýtom. Skutočnosť? Fotka pochádza z obchodu v kapitalistickom Holandsku. Fotka mala viac ako 1500 zdieľaní na Facebooku a šírila totálny nezmysel.
https://www.facebook.com/tibor.jakubek.39/posts/2657218180992661
V čase migračnej krízy sa Slovenskom šíril obrovský hoax, ktorý hovoril o tom, že mladého chlapca zbili pri Gabčíkove. Obrázok znázorňuje detskú tvár, ktorá je znetvorená zjavne agresívnym útokom. Podľa autora fotky to spôsobili cudzinci na Slovensku.
„Ide pritom o viac ako 4 roky staré zábery trojročného britského chlapca Logana Slingsbyho, ktorého na prechádzke pohrýzol labrador. Príbeh samotný je navyše značne podivný a fotografie tak nie sú jediným ukazovateľom, že sa jedná o hoax,“ vysvetľujú Echo24.cz.
Podobných príkladov ako tento nájdeme na slovenskom internete mnoho s omnoho väčším dezinformačným dosahom.
Fotka mala samozrejme tisícky zdieľaní a nenávistných komentárov. Pri tomto všetkom je teda otázne, či je toto skutočná sloboda slova. Dovolím si tvrdiť, že nie. Odporcovia si často mýlia, že ak im niekto vymaže komentár alebo nebodaj zamietne, tak to s istotou znamená cenzúru.
Online sloboda nie je anarchiou a musí byť regulovaná.
2. Problém: Frustrácia z poliky
Druhým značným problémom môže byť frustrácia zo súčasnej politickej scény, kedy mladí ľudia nadobudli pocit, že zmena nepríde a jedinou možnosťou môže byť emigrácia za hranice. Paradoxne na kritizovaný západ.
Nedoriešené kauzy, vraždy, korupcia na dennom poriadku a celkové znechutenie z verejného života, kedy nie je jasná a jednotná alternatíva voči súčasnej situcácii.
„Frustračný“ hlas pre extrém môže byť jedno z vysvetlení, prečo mladí volia ĽSNS. Voliči sú zmätení a nahnevaní, Keď sa pozrieme bližšie na výsledky prieskumu Rady mládeže, zistíme, že to už neplatí medzi prvovoličmi.
Tento fenomén môže byť spôsobený práve tým, že na politický trh prišli nové strany, ktoré cielia svoje nápady a riešenia pre mladých.
Dôvod, prečo mladí inklinujú ku kotlebovcom, vidí expert SAV v tom, že „ak na čele krajiny od roku 2006 stojí v podstate ten istý človek, môžu mať pocit, že demokracia nefunguje, lebo je to stále o tom istom aj napriek množstvu volieb, ktoré zažili“.
Mladým ľuďom s určitým socio-ekonomickým zázemím a pohľadom na minulosť sa tak môže javiť ĽSNS ako logická voľba. Dodáva, že ak by nadchádzajúce voľby niečo zvrátili, mohlo by to ovplyvniť aj rozmýšľanie mladých voličov, pretože by mali pocit, že dokážu niečo zmeniť.
3. Problém: Zanedbané školstvo a slabá pamäť
Podľa prieskumu agentúry Focus, s ktorým ako prvý prišiel Denník N, patria dezinformačné weby medzi učiteľmi za veľmi obľúbené. Dezinformačné weby ako Zem a Vek alebo Hlavné správy by odporučilo svojím študentom čítať viac ako 50% učiteľov.
Z tohto faktu môže prameniť fakt, že na školách neexistuje dostatočný dôraz na kritické myslenie a správanie sa v online svete. To, že je niečo uverejnené na internete ešte neznamená, že je to aj pravda.
„Z prieskumu, ktorý si zadala Štátna školská inšpekcia vyplýva, že nenašli priamu koreláciu medzi poznatkami žiaka a sklonmi k extrémistickým postojom. Silná súvislosť je s pohlavím žiakov (dievčatá zaujímajú menej extrémistické postoje, než chlapci), a druhá súvislosť je s čitateľskou gramotnosťou žiakov: tí, ktorí pravidelne čítajú knihy, majú menší sklon k extrémizmu,“ hovorí Juraj Smatana, učiteľ a občiansky aktivista.
Enormný výpadok ohľadne dejín a vzdelávania o spoločnosti zažívajú študenti učilíšť a odborných škôl, kde dôraz na vzdelávanie o históriu a dejiny prakticky neexistuje.
„Alarmujúca je najmä situácia na odborných školách, učilištiach, kde sú dlhodobo podceňované humanitné predmety ako občianska náuka a dejepis. Nečudujme sa protestným hlasom medzi mládežou, ktorá cíti, že sa z nej niekto snaží vychovávať pracovnú silu pre priemysel, ktorý ju o pár rokov ani nemusí potrebovať,“ hovorí Smatana.
Učitelia sú podfinancovaní a demotivovaní
Reakciou školstva na volebný zisk ĽSNS boli aj povinné zájazdy do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Ich úspešnosť je však ťažko merateľná. Šéf ĽSNS počas svojho politického života často menil svoju rétoriku, a pochopil, že gardistické uniformy a fakľové pochody nie sú veľmi cestou k úspechu.
„Na našich školách je najhoršie to, že učiteľské zbory zo značnej časti tvoria podfinancovaní, demotivovaní a frustrovaní pedagógovia. Dobré je to, že aj v takýchto podmienkach sa nájde dosť učiteľov, ktorí nerezignujú na svoju prácu a snažia sa ju robiť čo najlepšie,“ vysvetľuje Smatana.
Slováci naleteli sofistikovanému slovníku a populistickému nárečiu v ĽSNS. Kauzy Kotlebu však nenechali na seba dlho čakať a ľudia akoby zabudli. Keď bol šéfom BBSK, zamestnal takmer celú svoju rodinu na úrade bez žiadneho vysvetlenia.
Pred voľbami Kotlebova ĽSNS sľúbila, že finančný príspevo od štátu neprijme. Po voľbách sme zistili, že celý príspevok si strana nechala. Za každý hlas dostanú politické strany 8,59 eura. Strana dostala v posledných voľbách 1,8 milióna eur.
Dnes si už len málokto pamätá Kotlebu na neonacistických pochodoch, kde sa zúčastňovala smotánka slovenskej extrémistickej scény.
Podľa prieskumu by teda vyhrala opozícia. 19 percent je ale stále medzi mladými alarmujúci výsledok, ktorý nemôžeme ignorovať.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska