Neobyčajný príbeh výnimočného muža: Čo sa môžeme naučiť od Alberta Einsteina?

Martin Bohunický

22. augusta 2016 o 08:47

Hneď ako položil telefón, vedel, že potrebuje okamžite vyraziť. Ralph Morse bol 90 míľ odtiaľ a nemal dostatok času, bol si vedomý, že ľudia sa tú smutnú novinu čoskoro dozvedia. Albert Einstein práve zomrel.

Hneď ako položil telefón, vedel, že potrebuje okamžite vyraziť. Ralph Morse bol 90 míľ odtiaľ a nemal dostatok času, bol si vedomý, že ľudia sa tú smutnú novinu čoskoro dozvedia. Albert Einstein práve zomrel.

Morse bol fotografom pre magazín LIFE. Sadol do auta a šiel do Princetonu v New Jersey tak rýchlo, ako to bolo možné. Žiaľ pre neho, ostatní zástupcovia médií boli upozornení ešte skôr.

„Einstein zomrel v nemocnici v Princeton, tak som sa vydal tam. No bolo to chaos – žurnalisti, fotografi, zvedavci. Tak som to nechal tak a išiel som do Einsteinovej kancelárie. Cestou som sa zastavil na benzínke a kúpil škótsku. Viem, že nie každému sa chce rozprávať, nie každého zaplatím peniazmi. No fľaša ako poďakovanie za pomoc väčšinou zaberie. Tak som sa dostal do budovy, dal strážnikovi päť fliaš alkoholu a on ma pustil dnu.“

Keď Morse vstúpil do kancelárie, odfotil si pracovný stôl. Ten, pri ktorom ešte pred niekoľkými hodinami Einstein sedel.

Nikto vtedy nevedel, že Einsteinovo telo šlo na kremáciu skôr, ako by ktokoľvek mohol odfotografovať jeho telo. Preto sa stala Morseho fotka Einsteinovho stola finálnym a ikonickým obrazom výnimočnej kariéry výnimočného vedca.

Einsteinova pracovná etika

Einstein zomrel v dôsledku vnútorného krvácania. Za všetko mohla aneuryzma aorty, ktorá ho trápila roky.

V roku 1948, sedem rokov pred smrťou, absolvoval Einstein operáciu. Jeden z doktorov, ktorý jeho prípad poznal, napísal, „Počas svojho života pravidelne prežíval prudké bolesti, ktoré trvali zvyčajne 2-3 dni a sprevádzalo ich vracanie. Takéto stavy sa opakovali približne každé 3-4 mesiace.“

Napriek tejto bolesti pokračoval Einstein v práci. Dokonca v deň svojej smrti pracoval na vyhlásení, ktoré sľúbil izraelskej televízií. Všetky nedokončené materiály si so sebou zobral aj do nemocnice. Tieto slová nikdy neboli dokončené.

Prispievať alebo konzumovať

„Nesnaž sa stať mužom úspechu. Radšej sa staň mužom s hodnotou.“ – Albert Einstein

Najvýznamnejšou prácou pre vedu bola zrejme slávna teória realtivity. Einstein ju publikoval v roku 1915. V roku 1921 získal Nobelovu cenu. Kým ho celý svet oslavoval, on pracoval ďalších 30 rokov. Nikdy neuznal svoje teórie ako hotový produkt.

Až do momentu svojej smrti chcel dať Einstein svetu všetko, čo jeho veľká myseľ obsahovala. Nikdy nezaspal na vavrínoch. Aj keď prežíval úkrutnú bolesť, aj keď sa denne stretával so smrťou.

Každý z nás má dar, ktorý môžeme zdieľať so svetom. Niečo, pre čo vnútorne horíme a čím vieme svetu poslúžiť. A táto vec – to je zmysel života. To je niečo, čomu sa musíme venovať až do posledného výdychu. Možno to je tvoja súčasná práca, možno to je kreatívne hobby. Možno to je tvoja snaha starať sa o blízkych.

Nech to je čokoľvek, sme tu, aby sme niečo svetu odovzdali, nie aby sme konzumovali, čo iní vytvoria.

„Už som svetu odovzdal všetko, je čas ísť.“

Hodiny pred smrťou sa Einsteinovi doktori zhodli na novej a neodskúšanej operácií, ktorá by mu mohla zachrániť život. Einstein odpovedal, „Už som svetu odovzdal všetko, je čas ísť. A urobím to elegantne.“

Nemôžme predpovedať, akú hodnotu svetu odovzdáme. A to je v pohode. Nie je našou úlohou súdiť vlastnú prácu. Našou úlohou je niečo vytvoriť a zdokonalovať to. Všetci máme príležitosť odovzdať svetu to, čo sa v nás skrýva.