Netanjahu varuje pred útokom na mesto, kde je 1,5 milióna ľudí. Armáde nariadil naplánovať „evakuáciu“

Premiér Benjamin Netanyahu nariadil Izraelským obranným silám, aby v očakávaní nadchádzajúcej vojenskej operácie naplánovali evakuáciu civilného obyvateľstva mesta Rafah na hranici pásma Gazy a egyptského Sinajského polostrova. V meste Rafah, s populáciou v priemere 280-tisíc ľudí sa aktuálne nachádza vyše 1,5 milióna ľudí, informuje The Guardian.

Tento strategický krok prichádza v čase, keď IDF pokračujú v protiofenzíve zameranej na štyri bojové prápory Hamasu v Rafahu, ktoré sa vyhli zničeniu po útoku zo 7. októbra. Mesto, v ktorom sa nachádza kľúčový hraničný priechod Rafah – jediný vstupný bod medzi Gazou a Egyptom – bol predmetom izraelských leteckých útokov.

Tento vývoj vyvolal obavy na medzinárodnej úrovni, pričom Spojené štáty prostredníctvom hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho vyjadrili nesúhlas s akýmkoľvek pozemným vpádom a zdôraznili, že „USA by ho nepodporili,“ informuje portál National Review.

Humanitárna katastrofa

Po nariadení premiéra Benjamina Netanjahua, aby sa izraelské jednotky pripravili na útok na Rafah, sa mesto po vyhlásení stalo stredobodom intenzívneho izraelského bombardovania.

The Prime Minister’s Office:

It is impossible to achieve the goal of the war of eliminating Hamas by leaving four Hamas battalions in Rafah.

On the contrary, it is clear that intense activity in Rafah requires that civilians evacuate the areas of combat.

— Prime Minister of Israel (@IsraeliPM) February 9, 2024

Táto eskalácia zvýšila obavy z pozemného konfliktu, ktorý ovplyvní obrovský počet civilistov, ktorí už boli vysídlení v celej Gaze a z ktorých mnohí hľadajú útočisko v provizórnych prístreškoch uprostred ruín.

Šéf OSN Antonio Guterres varoval, že vojenský vpád do Rafahu „by exponenciálne zvýšil to, čo je už teraz humanitárnou nočnou morou,“ píše Daily Telegraph.

„Rozvojové krajiny nám už nikdy nebudú veriť.“ Diplomati varujú, že bezbrehá podpora Izraela môže podkopať podporu Ukrajiny

Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyjadril vážne obavy v súvislosti s navrhovanými vojenskými akciami Izraela v Rafahu, ktorý sa nachádza na juhu pásma Gazy, a situáciu označil za „znepokojujúcu“.

„Vzhľadom na to, že 1,4 milióna Palestínčanov v Rafahu čelí hrozivej situácii bez prístupu k bezpečnému prístrešku a čelí hladu, hrozia katastrofické následky,“ povedal Borrell.

Tento postoj bol zdieľaný na sieti X (predtým známej ako Twitter), čo podčiarkuje naliehavosť a vážnosť situácie, keďže mnoho z 2,2 milióna obyvateľov Gazy hľadá útočisko v meste uprostred eskalujúceho napätia, informuje The Guardian.

Egypt presúva na hranice tanky

V reakcii na stupňujúce sa napätie pri hraniciach s Gazou Egypt v uplynulých dvoch týždňoch strategicky rozmiestnil na severovýchode Sinaja približne 40 tankov a obrnených transportérov.

The Egyptian Army has reportedly Deployed several Elements of 4th Armoured Division of the 3rd Field Army, consisting of upwards of 40 M1A1 “Abrams” and M60A3 “Patton” Main Battle Tanks as well as YPR-765 Infantry Fighting Vehicles recently towards the Border between Egypt and… pic.twitter.com/UOXU7Suqht

— OSINTdefender (@sentdefender) February 9, 2024

Táto akcia je súčasťou širšej iniciatívy Egypta na posilnenie bezpečnosti hraníc v súvislosti s rastúcimi obavami z možného vysídlenia Palestínčanov z Gazy, najmä z bojujúceho južného mesta Rafah, kde sa mnohí uchýlili v očakávaní rozšírenia izraelských vojenských aktivít. Tento krok podčiarkuje obavy Egypta z rozsiahleho odsunu obyvateľov z tohto územia, informuje agentúra Reuters.

Izrael môže porušovať rozhodnutie medzinárodného súdu

Podľa špeciálnej pozorovateľky OSN Francescy Albaneseovej Izrael údajne nedodržiava požiadavky Medzinárodného súdneho dvora, ktoré vydal pred dvoma týždňami, na okamžité prijatie opatrení na ochranu práv Palestínčanov a zastavenie krokov, ktoré by sa mohli rovnať genocíde.

Napriek diskusiám s izraelskými predstaviteľmi zaznamenali západní predstavitelia len minimálny pokrok v nadväznosti na mandát Medzinárodného súdneho dvora z 26. januára, ktorý zahŕňal smernice o ukončení podnecovania ku genocíde a zlepšení poskytovania humanitárnej pomoci. Situácia sa označuje za čoraz vážnejšiu, píše The Guardian.