Neuveriteľný objav na Marse: Molekuly prežili 3,7 miliardy rokov, môžu naznačovať dávny život

Organické molekuly dlhé ako tucet atómov uhlíka sa skrývajú v prastarých horninách na Marse. Vedci práve objavili tieto fascinujúce chemické štruktúry v oblasti, ktorá zrejme tvorila kedysi dno jazera. Tento objav rozširuje našu zbierku zlúčenín, ktoré by mohli poskytnúť kľúčové indície o histórii života na červenej planéte.

Medzinárodný tím pod vedením analytickej chemičky Caroline Freissinet z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS) potvrdil tento nález. Výskumníci využili vzorkovacie zariadenie na roveri NASA Curiosity a následne overili výsledky v laboratóriách na Zemi.

Informuje o tom web Science Alert na základe štúdie uverejnenej v PNAS.

Čo presne vedci našli

Aj keď tieto zlúčeniny mohli vzniknúť bez prítomnosti živých organizmov, ich samotná existencia dokazuje schopnosť roveru identifikovať dlhé organické molekuly na povrchu Marsu. Tieto molekuly mohli vzniknúť pred miliardami rokov.

„Skutočnosť, že krehké lineárne molekuly stále existujú na povrchu Marsu 3,7 miliardy rokov po ich vzniku, nám umožňuje urobiť nové vyhlásenie,“ vysvetľuje Freissinet.

„Ak sa život na Marse niekedy objavil pred miliardami rokov, v rovnakom čase, ako sa objavil život na Zemi, chemické stopy tohto dávneho života by mohli byť stále prítomné, aby sme ich dnes mohli detegovať.“

Hlavným cieľom roveru Curiosity je zbierať indície, ktoré by nám mohli povedať, či Mars niekedy mal život alebo sa k nemu aspoň priblížil. Rover sa pomaly posúva po sedimentárnych horninách v kráteri Gale, kde našiel už rôzne zaujímavé usadeniny obsahujúce chlórované a sírne organické zlúčeniny a dusičnany. To naznačuje, že v pradávnych horninách by sa mohli nájsť aj zložitejšie indikátory života.

Ako prebiehal výskum

Výskumníci použili experimentálny postup zahŕňajúci chemický zosilňovač na analýzu minerálnych vzoriek odobratých z otvoru vyvŕtaného do bahenného kameňa nazvaného Cumberland. Podmienky experimentu im umožnili odvádzať molekulárny kyslík. Tak obmedzili riziko horenia, keď zvýšili teplotu na približne 850 °C pre postup plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou.

Medzi nameranými hodnotami bolo niekoľko najdlhších uhlíkových reťazcov, aké doteraz na Marse pozorovali. Išlo o nepatrné koncentrácie nasýtených uhľovodíkových reťazcov vo forme dekánu (C10H22), undekánu (C11H24) a dodekánu (C12H26).

Detegované molekuly a ich význam

„Detegované molekuly sú lineárne uhlíkové reťazce s 10, 11 a 12 uhlíkmi, známe ako alkány alebo uhľovodíky,“ vysvetlila Freissinet. „To sa výrazne líši od predchádzajúcich detekcií, ktoré identifikovali aromatické molekuly – kruhové štruktúry – s maximálne šiestimi uhlíkmi. Kruhové štruktúry sú stabilnejšie ako lineárne molekuly.“

Výskumníci uskutočnili niekoľko analytických experimentov v laboratórnych podmienkach. Ukázali, ako by minerálne podmienky podobné marťanským mohli generovať uhlíkové reťazce z iných organických zlúčenín vrátane kyseliny benzoovej, ktorá bola tiež prítomná v ich vzorke.

V každom prípade analýza vzorky aj laboratórne práce silne naznačujú, že v marťanskom bahennom kameni sa nachádzajú pomerne dlhé reťazce uhlíkových molekúl.

Čo to znamená pre hľadanie života

Ak sa tieto zlúčeniny naozaj nachádzali v hornine, je celkom možné, že vznikli z jednoduchších molekúl, ako sú vodík a oxid uhoľnatý, bez akejkoľvek podpory živého organizmu. Napriek tomu nás láka zvážiť aj iné možnosti vrátane rozpadu ešte zložitejších zlúčenín, ktoré môžu byť známkami biológie. Naše vlastné telá napríklad obsahujú bohatú škálu karboxylových kyselín presne toho druhu, aké by mohli zostať zachované v sedimentárnej hornine.

„Hoci abiotické procesy môžu tieto kyseliny vytvárať, považujú sa za univerzálne produkty biochémie, pozemskej a možno aj marťanskej,“ uzatvárajú výskumníci.

Teraz aspoň vieme, že naša súčasná technológia dokáže doslova škrabnúť po povrchu chémie na Marse. Stále nepoznáme odpoveď, či je nejaký druh života fosílny, alebo dokonca pretrváva hlboko pod povrchom v miestach, kde by mohla stále presakovať voda. To takmer určite bude vyžadovať budúce misie, ale tieto budúce misie budú čerpať informácie práve z takýchto objavov.

Hľadanie odpovedí na veľké otázky

Ako postupuje výskum Marsu, každý nový objav približuje vedcov k odpovedi na jednu z najväčších otázok ľudstva: existujeme vo vesmíre sami? Nález organických molekúl nám síce nedáva definitívnu odpoveď, ale poskytuje ďalší dielik do tejto fascinujúcej skladačky. Možno jedného dňa budeme vedieť s istotou, či Mars niekedy hostil život, aj keby to znamenalo len jeho najjednoduchšiu formu.

A tak rover Curiosity pokračuje vo svojej misii, centimeter po centimetri skúma povrch červenej planéty, hľadá ďalšie chemické stopy, ktoré by mohli rozprávať príbeh o dávnom svete. 

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír