Neuveriteľný objav: Slovák Andrej so svojím tímom objavil pradávne jaštery. V lokalite vôbec nemali byť

V Európe objavili fosílie pravekého jaštera, vedci si mysleli, že žil len v Severnej Amerike. Na objave sa spoločne s belgickými vedcami podieľali aj slovenskí vedci. Tím viedol paleontológ Andrej Čerňanský z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

TASR o tom informovala hovorkyňa univerzity Eva Kopecká. Hovorkyňa dodala, že tím na čele so Slovákom priniesol zaujímavé zistenia o eocéne, geologickom období pred 56 až 34 miliónmi rokov.

Nové poznatky o migrácii živočíchov 

Tím vedcov objavil fosílie plazov, o ktorých sa odborníci domnievali, že žili iba v Severnej Amerike. Teraz dôkazy o ich existencii našli v Belgicku. Medzi nálezmi plazov z belgickej lokality Dormaal vedci našli napríklad aj glyptosauridy, teda fosílie vyhynutej skupiny plazov. Zaujímavosťou je, že tieto plazy vyzerali ako malé obrnené tanky. Odborníci doposiaľ predpokladali, že v Európe ich bolo málo druhov a predstavoval ich rod Placosaurus.

Všetko to však vyvrátila štúdia od slovenských a belgických vedcov, ktorá vyšla začiatkom augusta vo vedeckom časopise Zoological Journal of the Linnean Society. Tá ukázala, že sa v Dormaale nachádzajú stopy po najstarších glyptosauridoch zaznamenaných v Európe. Žiadny Placosaurus sa tam však nevyskytoval.

zdroj: si.edu

Jaštery, ktoré tam nemali vôbec byť

Tím vedcov však objavil aj rod Gaultia. Tento rod jašterov bol doteraz známy iba z obdobia spodného eocénu Severnej Ameriky na území USA. Slovenský paleontológ Čerňanský zároveň v ďalšej štúdii vo vedeckom časopise Fossil Record vysvetlil, ako sa rod Gaultia dostal na európsky kontinent. Toto vysvetlenie sa týka aj obdobia paleocénu, ktorého začiatok je spojený s masovým vymieraním nevtáčích dinosaurov. Vedci v tomto prípade študovali plazy z nemeckej lokality Walbeck.

„Doteraz sme o paleocéne a spodnom eocéne vedeli pomerne málo, čo je spôsobené najmä nedostatkom lokalít z týchto období,“ povedal Čerňanský. Glyptosauridy sa v paleocéne vôbec nevyskytovali.

„Fauna bola druhovo pomerne chudobná a dominantnou skupinou boli lacertidy, teda skupina plazov, ktorá žije v Európe i dnes a stretnete ju i v našej prírode, patrí sem napríklad jašterica zelená,“ dodal slovenský paleontológ.

Marcela prenajíma apartmány na Malte: Ceny sú porovnateľné so Slovenskom, takto tu môžeš prísť žiť

Ako sa plazy presunuli? 

Migráciu rodu Gaultia do belgickej lokality vysvetľuje tzv. tuleánska cesta. Na konci obdobia paleocénu a začiatku eocénu sa totiž nakrátko vynoril v severnom Atlantiku pevninský most. Touto časťou pevniny mohli zvieratá migrovať, a tak sa dostať do Európy, priblížili odborníci. Rod Gaultia je podľa nich toho dôkazom.

Objav rovnako tak ukazuje, čo sa dialo s faunou a jej reorganizáciou v spodnom eocéne Európy. „Vzhľadom na fakt, že oteplenie v eocéne spôsobili skleníkové plyny ako oxid uhličitý, štúdium a pochopenie eocénu nám pomáhajú pochopiť i súčasnú klimatickú zmenu a predikovať jej budúci vývoj,“ podotkol Čerňanský.