New York sa potápa. Do konca storočia sa má situácia drasticky zhoršiť, musia si pripraviť plán pre prípad najhoršieho

Najľudnatejšie mesto Spojených štátov amerických rieši vážny problém. Nový výskum zistil, že sa New York postupne čoraz viac potápa kvôli mimoriadnej váhe svojich mrakodrapov. Tento fakt zhoršuje hrozbu záplav voči mestu zo strany stúpajúcich hladín okolitých vôd. Hoci nie je dôvod na paniku, už teraz treba premýšľať nad plánom. 

Svetoznáma metropola, známa tiež ako „veľké jablko“, síce nikdy nespí, no potápa sa. Každoročne pritom klesá v priemere približne o 1 až 2 milimetre. Niektoré oblasti New Yorku dokonca podľa výskumníkov klesajú až dvojnásobnou rýchlosťou.

Môže za to viacero faktorov

Potápajúci sa New York potvrdzuje zhoršujúci sa vplyv stúpania morských hladín, ktoré sa zrýchľuje približne na dvojnásobok globálneho priemeru. Hlavnými faktormi tejto aktivity sú topiace sa svetové ľadovce a expandovanie morskej vody v dôsledku globálneho otepľovania.

Voda, ktorá obklopuje toto mesto na východe USA, sa od roku 1950 zdvihla o približne 22 centimetrov a veľké záplavy, ktoré spôsobujú búrky, by mohli byť až do konca 21. storočia oveľa pravidelnejšie. Podľa odborníkov dokonca až štyrikrát častejšie ako v súčasnosti, uvádza The Guardian.

Okrem topiacich sa ľadovcov a dôsledku klimatických zmien v tom majú prsty aj hurikány. „Hlboko koncentrovaná populácia vo výške milióna ľudí čelí v New Yorku rôznym stupňom povodňového nebezpečenstva,“ napísali vedci v novej štúdii publikovanej v časopise Earth’s Future.

Podľa autorov však New York City nie je jediným mestom, s ktorým sú spájané povodňové riziká. Tie sa totiž kvôli prehlbovaniu klimatickej krízy budú čoskoro dotýkať aj ďalších pobrežných miest po celom svete. „Kombinácia tektonického a antropogénneho poklesu, stúpania hladiny morí a zvyšujúcej sa intenzity hurikánov, predstavuje pre pobrežné a nábrežné oblasti čoraz zrýchľujúcejší sa problém,“ napísali.

zdroj: TASR/AP, Mark Lennihan

Hmotnosť v podobe 140 miliónov slonov

Poďme sa na to celé pozrieť z laického hľadiska. Vybudovaná infraštruktúra v New Yorku, ktorá zahŕňa mestské stavby, vrátane slávnych budov Empire State Building, Chrysler Building či Central Park Tower, váži spolu, v prepočte, približne 762 miliónov ton. 

Ide o váhu, ktorú si bežný smrteľník nedokáže predstaviť, ale pre predstavu, ide o hmotnosť 140 miliónov slonov. Táto nepredstaviteľná záťaž sa teda tlačí smerom nadol, k pôde mesta. Niektoré najväčšie budovy New Yorku síce stoja na pevnom skalnom podloží v podobe bridlice, je tu aj zmes iných pieskov a ílov, ktoré boli zastavané. 

Tento fakt prispieva k efektu potápania, ktorý sa vyskytuje pozdĺž veľkej časti východného pobrežia Spojených štátov. „Nie je to niečo, kvôli čomu by sme mali okamžite panikáriť, ale ide o pokračujúci proces, ktorý zvyšuje riziko povodní,“ povedal Tom Parsons, geofyzik z US Geological Survey, ktorý nový výskum viedol.

Sulík junior dostal ban na Twitteri: Dôvod môže tkvieť vo fotke s „údom“

„Čím je pôda mäkšia, tým väčšia je kompresia budov. Postaviť také veľké budovy v New Yorku nebola chyba, no musíme mať na pamäti, že zakaždým, keď tam niečo postavíte, trochu viac zatlačíte na zem,“ dodáva.

V roku 2012 zasiahol New York hurikán Sandy, ktorý zaplavil časti metra a spôsobil rozsiahle škody vrátane výpadkov elektriny. V roku 2021 zas hurikán Ida zaplavil oblasti mesta, čo spôsobilo smrť niekoľkých ľudí, ktorí sa utopili. Vedci tvrdia, že obe udalosti zhoršili účinky globálneho otepľovania.

Parsons povedal, že si New York a ďalšie pobrežné mestá musia vyhotoviť plán. „Ak ste opakovane vystavovaní morskej vode, oceľ môže korodovať a budovy sa budú destabilizovať, čo zjavne nechceme. Záplavy zabíjajú aj ľudí, čo je pravdepodobne ten najväčší problém.“

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality