Nezabúdajme, že Únia je aj náš životný priestor. Preto by sme sa k nej tak aj mali správať

Autor komentáru je laureátom Ceny Európskeho občana za rok 2022 a autorom knihy Európa v kocke.

Európska únia dnes oslavuje svoje narodeniny, pričom teraz je o to dôležitejšie si to pripomínať. Dnes je totiž deň, keď si milióny ľudí po celej Európe spomenú na jej motto: „Zjednotení v rozmanitosti.“ 

Viacerí z nás si neuvedomujú, že s našimi bližšími, ale aj vzdialenejšími susedmi nás spája veľa väzieb a hlavne výhod, za ktoré vďačíme aj tomu, že nie sme len občania Slovenska, ale aj Európania.

Únia si za posledné obdobie prešla ťažkým obdobím: covid kríza, zdravotnícka, migračná, ekonomická, energetická… takto by sme ešte mohli pokračovať dlho.

Viacerí euroskeptici jej počas kríz dávali pár týždňov, pričom boli presvedčení, že ju práve tá-ktorá zdolá. Opak bol však pravdou. Ja veľmi rád hovorievam, že samotná Únia je formovaná práve krízami, ktorými prechádza.

Pripomínajme si jej dôležitosť

Áno, môžeme si povedať, že sme mohli reagovať promptnejšie, rýchlejšie či efektívnejšie, ale reagovali sme. Spoločne, tak, ako najvyspelejšia demokracia na svete má.

Je totiž nesmierne dôležité stále opakovať, čím Európa pred vznikom spoločenstva prešla a prečo vlastne vznikla. Po druhej svetovej vojne bolo každému jasné, že treba akokoľvek predísť ďalšiemu krviprelievaniu.

Preto práve 9. mája 1950 (deň, keď si Európa pripomína svoje narodeniny) francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman navrhol vytvoriť Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktorého členovia by spoločne riadili produkciu týchto komodít, jedine s cieľom predísť ďalšiemu napätiu medzi Francúzskom a Nemeckom. 

zdroj: European Parliament

„Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu,“ píše sa v deklarácii, ktorej slová doslova platia dodnes.

Nikto si vtedy nevedel predstaviť, že spoločná kontrola pár komodít vyústi za pár rokov do najväčšej spolupráce, akú náš kontinent, ba dokonca naša planéta kedykoľvek zažila.

Slovensko ako plnohodnotný člen

Dnes stojíme na ďalšej križovatke, kedy si musíme uvedomiť, že sme členmi tohto spoločenstva už 19 rokov, preto by už bolo načase sa tak aj začať správať. 

Máme „preslávenú“ historickú neúčasť v eurovoľbách, nevedomosť žiakov, ale aj dospelých, najnižšie zastúpenie v EÚ inštitúciách, ale azda najväčším problémom je samotný nezáujem ľudí o prostredie, ktorého sme členom a ktorého priestor formujeme aj my sami. 

Naši politici veľmi radi hádžu problémy a nepodarené projekty na „zlý diktát z Bruselu“, avšak málo z nich dodá, že za samotnú legislatívu či návrh zákonov takisto hlasovali Slováci, ktorých sme si sami zvolili.

„Toto je úsmev cez slzy. Z blata do väčšieho blata.“ Tabák a poslanci poriadne naložili Hegerovi

A tu prichádza samotný kameň úrazu, s historicky najnižšou účasťou v eurovoľbách, 22 % v roku 2019, nemajú ľudia právo sa sťažovať, keď sami neboli ochotní venovať pár minút svojho času EÚ a hodiť tam ten hlasovací lístok.  

Je však dôležité povedať, že Únia nie je vôbec dokonalá, ale je to najlepšie, čo Slovensko za posledné roky zastihlo. Preto je nesmierne dôležité sa do jej formovania zapojiť. 

Slovensko na križovatke

Osobne je pre mňa Európska únia ochrankyňa práve tých hodnôt, na ktoré mnohokrát sami doma zabúdame, preto mi je smutno, keď vidím, že posledné roky v Európe silnejú hlasy, ktoré spochybňujú práve tieto spoločné ciele a hodnoty, pod ktoré sa členské štáty kedysi podpísali. 

S blížiacimi sa voľbami na Slovensku viacerí politici veľmi radi zdôrazňujú, že by radi vydali našu krajinu na cestu Maďarska. Hoci to znie lákavo, nemôžeme si dovoliť čo i len náznakom spadnúť do tejto politickej pasce, ktorá by nás existenčne položila. 

Viktor Orbán sa rozhodol si založiť politiku na boji proti hodnotám, za ktoré sme ako bývalé krajiny Sovietskeho zväzu bojovali roky. Naši starí rodičia boli ochotní dať všetko, dnes s touto obrovskou šancou hazardujeme a vystavujeme sa riziku, ktoré nemusíme prežiť.

Preto je dnes mimoriadne dôležité si pripomenúť tento deň aj v kontexte toho, akú šancu Slovensko v roku 2004 získalo a že sa už nemusí zopakovať.