Nezmeškaj vesmírne divadlo roka: „Spadne“ až 150 meteorov za hodinu

Už čoskoro nás čaká jedno z najoslnivejších a najzaujímavejších prírodných divadiel. V noci na 14. a 15. decembra 2023 vyvrcholí meteorický roj Geminidy.

Tieto jasné a rýchle meteory pochádzajú z asteroidu 3200 Phaethon. O Geminidách sa traduje, že tento meteorický roj patrí k tým najaktívnejším a najpravidelnejším, hoci ich dynamický pôvod stále ostáva záhadou.

Očakáva sa, že frekvencia roja tento rok dosiahne približne 150 meteorov za hodinu, čo z tohto vesmírneho úkazu robí jednu z najvýznamnejších meteorických udalostí tohto roka.

Tento roj je pre pozorovateľov oblohy mimoriadne atraktívny nielen svojou početnosťou, ale aj farbou. Zelenkavé meteoroidy Geminíd sú totiž výnimočné v porovnaní s bežnými bielymi, modrými a žltými meteormi.

Odkiaľ meteorický roj pochádza?

Jedným z najzaujímavejších aspektov Geminíd je ich pôvod. Väčšina meteorických rojov pochádza z komét, ale v prípade Geminíd to tak nie je.

Ich materským telesom je asteroid 3200 Phaethon, ktorý nie je len tak hocijakým asteroidom, ale jadrom vyhasnutej kométy. Táto zvláštna kombinácia asteroidu a kométy robí Geminidy jedinečnými v porovnaní s inými meteorickými rojmi.

Vieš, kde sa nachádza najodľahlejšie miesto na Zemi? NASA o „Point Nemo“ radšej mlčí

Vidieť Geminidy môžeš už dnes

Roj geminidy môžeš vidieť na oblohe už dnes. Celé vesmírne divadlo odštartovalo včera, 7. decembra, a derniéru obloha „odohrá“ 17. decembra. Ty si však v kalendári zakrúžkuj 13. a 14. decembra.

Na tento deň vyšli predpoklady, že meteority budú letieť rýchlosťou až 34,6 km/s, čo znamená, že ich bude lietať najviac za sebou. Ak bude hmla, sneh alebo dážď, a obloha sa zatiahne, tak máme všetci smolu. Ak však v tieto dni počasie vyjde v prospech meteorického roja, neváhaj a dvihni hlavu hore.

Radiant meteorického roja Geminidy sa nachádza v súhvezdí Blíženci, blízko hviezdy Castor. To znamená, že sa tento vesmírny úkaz odohráva v našich zemepisných šírkach. Pre pozorovateľov je to výborná správa, pretože roj bude v prípade dobrého počasia viditeľný počas celej noci, s maximálnou výškou na južnom obzore okolo pol druhej v noci.

Astronómovia objavili „tancujúce“ planéty

Astronómovia objavili šesť exoplanét, ktoré synchronizovane obiehajú okolo hviezdy HD 110067 vzdialenej približne 100 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Vlasy Bereniky. Tento objav môže pomôcť pochopiť, ako vznikla slnečná sústava, uvádzajú astronómovia.

Veľkosť planét sa pohybuje niekde medzi Zemou a Neptúnom, uvádza Adrien Leleu, výskumník zo Ženevskej univerzity. Všetky planéty majú podobné zloženie ako Neptún – sú to skalnaté telesá pokryté hustým plynným obalom.

Je to po prvý raz, čo vedci objavili sústavu takto zosynchronizovaných planét. Družica NASA TESS zachytila dve exoplanéty obiehajúce okolo hviezdy ešte v roku 2020. Európska družica Cheops neskôr spozorovala ďalšie štyri planéty. Ako sa neskôr zistilo, tieto planéty okolo hviezdy „tancujú“ – vďaka vzájomnému gravitačnému pôsobeniu sa udržiavajú v zosúladenom pohybe.

Slovák Peter pracoval v NASA: Vysvetlil nám, čo sa stane s ľudstvom, keď vyhasne Slnko

Kým jedna planéta vykoná okolo hviezdy tri obehy, druhá planéta vykoná dve rotácie. Keď druhá planéta obletí hviezdu trikrát, tretia planéta vykoná dva obehy. Posledná planéta dokončí jeden obeh za čas, ktorý prvá planéta potrebuje na šesť obehov. To je podľa Leleua dôkazom, že všetky tieto planéty sú spojené „rezonančným reťazením“.

Systém HD 110067 vznikol približne pred štyrmi miliardami rokov a odvtedy sa prakticky nezmenil. Slnečná sústava je podľa vedcov približne rovnako stará, jej planéty však neobiehajú okolo Slnka synchronizovane. Spôsobiť to mohli výnimočné udalosti, ktoré sa udiali po zrode slnečnej sústavy, ako napríklad vznik veľkých planét Jupiter a Saturn.

Tie mohli destabilizovať dráhy menších planét, povedal Rafael Luque, hlavný autor štúdie z Chicagskej univerzity. Nepravidelnosť obežných dráh planét slnečnej sústavy podľa neho mohli spôsobiť aj obrovské asteroidy.