Niektorí Slováci musia denne vyžiť z 9 eur. Na prinízke životné minimum majú odborári riešenie

Vláda sa zaviazala, že v roku 2024 zvýši životné minimum. Jeho hranica je momentálne 268,88 eura mesačne na jedného dospelého človeka. Znamená to, že by si mal dokázať žiť z deviatich eur na jeden deň. Niet divu, že zástupcovia práv zamestnancov požadujú jeho navýšenie. Ako sa však so situáciou vysporiada parlament?

V programovom vyhlásení vlády by si našiel záväzok, že vláda sa postavila čelom k boju s chudobou aj prostredníctvom zavedenia novej hranice životného minima. Aké zmeny nás v tejto oblasti čakajú, v dokumente nie je bližšie špecifikované, no je isté, že jeho súčasná hodnota nezodpovedá európskym štandardom. Ministerstvo práce bližšie plány ešte tiež nezverejnilo. 

„Nateraz je predčasné poskytovať akékoľvek informácie k tejto téme. Nový koncept životného minima tak predstavíme po ukončení odborných diskusií až v jeho finálnej podobe,“ vyjadril sa pre Pravdu Erik Tomáš. 

Ak má k zmenám dôjsť, určite neprídu ani o minútu skôr, ako by ich slovenské domácnosti potrebovali. Odborári totiž upozorňujú, že životné minimum nebolo valorizované od roku 1988.

Životné minimum nereflektuje reálne náklady domácností

„V roku 1998, keď sa životné minimum kreovalo, tak bolo nastavené tak, aby odzrkadľovalo výdavky domácností na ich základné potreby (výdavky na výživu, ostatné základné osobné potreby a výdavky spojené s prevádzkou domácností). Počas jeho existencie sa však nedostatočne alebo vôbec nevalorizovalo, a tak ho máme dnes nastavené na takú výšku, ktorá je absolútne mimo reality,“ povedal pre Pravdu Milan Kuruc, zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Odborníci a analytici pritom na túto skutočnosť poukazujú už roky. V roku 2022 na nedostatočný rast životného minima poukázala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o vývoji sociálneho systému Slovenska.

„Od roku 1998 nebolo životné minimum prehodnotené, jeho sumy sú odvtedy iba pravidelne valorizované mechanizmom stanoveným v roku 2001. Stanovené sumy dnes však v dôsledku štrukturálnych zmien a aplikovanej valorizácie nemusia zodpovedať základným potrebám domácností,“ píšu v správe analytici RRZ.

Konfederácia odborových zväzov zas varuje, že veľké množstvo Slovákov žije na hranici chudoby. „Pre rok 2022 bola hranica chudoby pre jednočlennú domácnosť stanovená na približne 441 eur za mesiac. Z čísel Štatistického úradu SR pritom vyplýva, že chudoba alebo sociálne vylúčenie na Slovensku ohrozovali až 888-tisíc ľudí, čo celkovo predstavuje 16,5 percenta obyvateľov,“ uvádza Pravda.

Vláda má niekoľko možností

Odborári zároveň tvrdia, že životné minimum nevypočítavame správne. Spôsob jeho výpočtu sa menil naposledy v apríli minulého roka. Dovtedy platilo, že štát zvyšoval životné minimum podľa rastu príjmov domácností. Od minulého roka sa ale táto hranica upravuje vždy k 1. 7. podľa inflácie nízkopríjmových domácností.  

To znamená, že životné minimum sa zvyšuje podľa toho, ako rastie cena tovarov a služieb, ktoré nakupujú nízkopríjmové domácnosti. Konfederácia odborových zväzov navrhuje, aby hranica životného minima narástla na úroveň 50 % hrubej minimálnej mzdy. Tak by sa životné minimum vyšplhalo až na sumu 375 €. 

Ďalšie riešenie ponúkajú aj analytici NBS, ktorí kritizujú spôsob, akým odborníci merajú náklady na život na Slovensku. „Dôsledkom je nízka schopnosť koncentrovať pomoc štátu tam, kde je to skutočne potrebné. Tento problém je výraznejší v súčasnom prostredí poklesu reálnych miezd, ktorý spôsobuje nízkopríjmovým domácnostiam ťažkosti pri zabezpečení základných potrieb pre život,“ píšu analytici z NBS.

Tí by boli radi, keby životné minimum vychádzalo z reálnej spotreby nízkopríjmových domácností a medzinárodných výživových štandardov. Nuž a jeden z návrhov na zlepšenie životného štandardu predstavila aj expremiérka Iveta Radičová v štúdii s názvom Sociálne spravodlivá krajina. 

V práci upozorňuje, že hranica životného minima sa za posledných 14 rokov zvýšila len o 80 €. Teda nie úmerne k vzrastu priemernej mzdy. Navrhuje, aby sa zo životného minima stalo existenčné minimum. To by bolo vnímané ako najnižšia hranica príjmu, ktorá jednotlivcovi umožní zabezpečiť si základné potreby na život.