Nielen Slovensko, celá Európa trpí populizmom. Nálada nahráva politikom bez riešení

V roku 2023 sa európske štáty stali svedkami víťazstiev, ale aj neúspechov rôznych antisystémových strán či hnutí. No najmä v druhej polovici vlaňajška zaznamenal populizmus výrazné zisky.

Rok sa začal rozhodujúcou výhrou pluralizmu a neúspechu populizmu v Česku. Konkrétne išlo o Petra Pavla v prezidentských voľbách, keď v boji proti Andrejovi Babišovi získal 58 % hlasov. Nasledovalo ale víťazstvo populistického Smeru v slovenských parlamentných voľbách. V tomto prípade nešlo o veľmi šokujúci výsledok, keďže ide už o štvrté pôsobenie Roberta Fica na čele vlády.

Prekvapením boli napríklad novembrové voľby v Holandsku, v ktorých zvíťazil predseda pravicovej Strany slobody Geert Wilders, podotýka Európske centrum štúdií populizmu (ECPS). V Estónsku zas populisti stratili časť svojej podpory a na druhej strane vo Fínsku dosiahla krajne pravicová nacionalistická Fínska strana svoj historicky najlepší výsledok.

Dve ďalšie kľúčové voľby počas roka ukázali, že populizmus možno poraziť aj priamo pri urnách. V júli španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez odrazil pravicu na čele s konzervatívnou stranou Partido Popularita a španielskou krajne pravicovou populistickou stranou Vox.

A v októbri sme sa stali svedkami výrazného víťazstva poľského premiéra Donalda Tuska proti vládnucej národno-populistickej vláde strany Právo a spravodlivosť (PIS). Teraz sa mnohé krajiny po celom svete pripravujú na ďalšie voľby vrátane celej Európskej únie, ktorú čakajú voľby do europarlamentu.

Volebné nálady v Európe

A ako píše The Guardian v článku zo septembra minulého roka, takmer jedna tretina Európanov v súčasnosti volí populistické, krajne pravicové alebo krajne ľavicové strany. Po celom svetadiele stúpa široká podpora antisystémových kandidátov.

Britský kráľ Karol III. má rakovinu. Potvrdil to Buckinghamský palác

V roku 2022 sa populizmus dostal medzi volebné preferencie rekordných 32 % ľudí po celej Európe. Na začiatku storočia šlo o 20 % a na začiatku 90. rokov len o 12 percent.

A pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu Euronews konštatuje, že euroskeptickí populisti by mali byť na čele prieskumov až v deviatich krajinách EÚ. Vrátane Rakúska, Belgicka, Francúzska a Holandska. A v ďalších deviatich krajinách by mali byť druhí alebo tretí.

Vzostup krajnej pravice by mohol umožniť vznik koalície kresťanských demokratov, konzervatívcov a radikálnej krajnej pravice. Po prvý raz by sa tak v rámci politiky EÚ spojili vo výraznejšom počte. Pravdepodobne by sa okrem iného postavili proti krokom Únie v boji proti zmene klímy a začali by brzdiť snahy o prechod na zelenú energiu.

Prečo? Komplexné, no jednoduché

Politológ Tomáš Koziak si nemyslí, že tieto prognózy sa stopercentne naplnia a podotýka, že v súčasnosti môžeme v prípade Európskej únie hovoriť o dvoch štátoch s populistami až extrémistami vo vláde. Konkrétne ide o Slovensko a Maďarsko. Tak či tak, preferencie týmto typom politikom stúpajú, za čo vďačia najmä štyrom dôležitým udalostiam.

Sociálne siete vyrážajú „do boja“. Na tohtoročné voľby bude dozerať umelá inteligencia

Vzostup antisystémových kandidátov spôsobuje ruská vojna na Ukrajine, následky pandémie Covid-19, migračná kríza a ruská propaganda. Pandémia a vojna sa odrazili na poklese životnej úrovne a ekonomickej situácie v Európe. Populizmus využíva migračnú krízu na podporu svojich naratívov a šírenie strachu, zatiaľ čo ruská propaganda pomáha vo vyzdvihovaní práve tohto štýlu politiky.

„Základnou agendou populistických a extrémistických strán je prinášať čo najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenia. My vieme, že to v praxi nemôže fungovať. Sú určené len na to, aby strany získali voličov, ktorí chcú čo najrýchlejšie, najjednoduchšie, a teda aj najradikálnejšie riešiť svoje problémy,“ podotkol Koziak pre Startitup.

Trpíš chudobou? Vyriešime to za každú cenu >>>

Odborník vysvetľuje, že populistický volič vo svojom výbere vidí šancu na riešenie svojich problémov. Často sú mu podsúvaní vinníci, antisystémoví politici konkrétne ukazujú prstom napríklad na migrantov a menšiny. To sa napríklad stalo aj počas hospodárskej krízy v 30. rokoch, keď sa nepriateľom stali Židia.

Zároveň ale nemožno zabúdať ani na ruskú propagandu, ktorá európskym populistom dokázateľne ponúka finančnú podporu a hoaxami mieri na rozbíjanie proeurópsky naladených postojov, pripomína.

„Pandémia, vojna na Ukrajine a, samozrejme, aj migračné vlny, ktoré do Európy prichádzajú, sú tri zliate faktory, ktoré už 10 rokov negatívne ovplyvňujú verejnú mienku,“ hovorí Koziak s tým, že ale ide o objektívne ovplyvňovanie mienky. Úroveň života sa totiž skutočne znižuje.

Čo bude po voľbách? Podarí sa populistom zničiť všetku doterajšiu snahu lídrov EÚ?

Mnohí politici doma vystupujú radikálne proti Európskej únii či Ukrajine. Keď však zavítajú do Európskeho parlamentu a na pôdu iných inštitúcií EÚ, vystupujú ako vymenení, pričom ide o populizmus v praxi. Výborným príkladom je práve náš predseda vlády Robert Fico, napríklad v prípade jeho rečí o vojne.

Koziak teda naznačuje, že mnohí antieurópski politici, „okrem extrémistov typu Uhrík a Radačovský“, budú po voľbách miernejší než v súčasnosti. Taktiež podotýka, že voliči volia inak v eurovoľbách než v tých lokálnych. Myslí si, že k takému úspechu populistov, pred akým varuje Euronews, nedôjde.

Ak by sa ale táto prognóza naplnila, môžeme očakávať zabrzdenie procesu prehlbovania aj rozširovania európskej integrácie.

„Prehlbovanie znamená rozširovanie právomoci EÚ do viacerých oblastí a rozširovanie znamená prijímanie ďalších členských štátov,“ vysvetlil.

Taktiež sa ale môže stať, že vzhľadom na agendu populistických strán dôjde k obmedzeniu podpory Ukrajiny, k zmenám pri rozdeľovaní eurofondov. Možností na zmenu v Európskej únii je podľa Tomáša Koziaka mnoho, no v konečnom dôsledku by to znamenalo, že by ako celok bola menej aktívnou, dodal.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie