Nielen Slovensko, celá Európa trpí populizmom. Nálada nahráva politikom bez riešení

V roku 2023 sa európske štáty stali svedkami víťazstiev, ale aj neúspechov rôznych antisystémových strán či hnutí. No najmä v druhej polovici vlaňajška zaznamenal populizmus výrazné zisky.

Rok sa začal rozhodujúcou výhrou pluralizmu a neúspechu populizmu v Česku. Konkrétne išlo o Petra Pavla v prezidentských voľbách, keď v boji proti Andrejovi Babišovi získal 58 % hlasov. Nasledovalo ale víťazstvo populistického Smeru v slovenských parlamentných voľbách. V tomto prípade nešlo o veľmi šokujúci výsledok, keďže ide už o štvrté pôsobenie Roberta Fica na čele vlády.

Prekvapením boli napríklad novembrové voľby v Holandsku, v ktorých zvíťazil predseda pravicovej Strany slobody Geert Wilders, podotýka Európske centrum štúdií populizmu (ECPS). V Estónsku zas populisti stratili časť svojej podpory a na druhej strane vo Fínsku dosiahla krajne pravicová nacionalistická Fínska strana svoj historicky najlepší výsledok.

Dve ďalšie kľúčové voľby počas roka ukázali, že populizmus možno poraziť aj priamo pri urnách. V júli španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez odrazil pravicu na čele s konzervatívnou stranou Partido Popularita a španielskou krajne pravicovou populistickou stranou Vox.

A v októbri sme sa stali svedkami výrazného víťazstva poľského premiéra Donalda Tuska proti vládnucej národno-populistickej vláde strany Právo a spravodlivosť (PIS). Teraz sa mnohé krajiny po celom svete pripravujú na ďalšie voľby vrátane celej Európskej únie, ktorú čakajú voľby do europarlamentu.

Volebné nálady v Európe

A ako píše The Guardian v článku zo septembra minulého roka, takmer jedna tretina Európanov v súčasnosti volí populistické, krajne pravicové alebo krajne ľavicové strany. Po celom svetadiele stúpa široká podpora antisystémových kandidátov.

Britský kráľ Karol III. má rakovinu. Potvrdil to Buckinghamský palác

V roku 2022 sa populizmus dostal medzi volebné preferencie rekordných 32 % ľudí po celej Európe. Na začiatku storočia šlo o 20 % a na začiatku 90. rokov len o 12 percent.

A pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu Euronews konštatuje, že euroskeptickí populisti by mali byť na čele prieskumov až v deviatich krajinách EÚ. Vrátane Rakúska, Belgicka, Francúzska a Holandska. A v ďalších deviatich krajinách by mali byť druhí alebo tretí.

Vzostup krajnej pravice by mohol umožniť vznik koalície kresťanských demokratov, konzervatívcov a radikálnej krajnej pravice. Po prvý raz by sa tak v rámci politiky EÚ spojili vo výraznejšom počte. Pravdepodobne by sa okrem iného postavili proti krokom Únie v boji proti zmene klímy a začali by brzdiť snahy o prechod na zelenú energiu.

Prečo? Komplexné, no jednoduché

Politológ Tomáš Koziak si nemyslí, že tieto prognózy sa stopercentne naplnia a podotýka, že v súčasnosti môžeme v prípade Európskej únie hovoriť o dvoch štátoch s populistami až extrémistami vo vláde. Konkrétne ide o Slovensko a Maďarsko. Tak či tak, preferencie týmto typom politikom stúpajú, za čo vďačia najmä štyrom dôležitým udalostiam.

Sociálne siete vyrážajú „do boja“. Na tohtoročné voľby bude dozerať umelá inteligencia

Vzostup antisystémových kandidátov spôsobuje ruská vojna na Ukrajine, následky pandémie Covid-19, migračná kríza a ruská propaganda. Pandémia a vojna sa odrazili na poklese životnej úrovne a ekonomickej situácie v Európe. Populizmus využíva migračnú krízu na podporu svojich naratívov a šírenie strachu, zatiaľ čo ruská propaganda pomáha vo vyzdvihovaní práve tohto štýlu politiky.

„Základnou agendou populistických a extrémistických strán je prinášať čo najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenia. My vieme, že to v praxi nemôže fungovať. Sú určené len na to, aby strany získali voličov, ktorí chcú čo najrýchlejšie, najjednoduchšie, a teda aj najradikálnejšie riešiť svoje problémy,“ podotkol Koziak pre Startitup.

Trpíš chudobou? Vyriešime to za každú cenu >>>

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie