„Nikdy sa neriaďte radami storočného človeka.“ Expert na dlhovekosť prezrádza, čo skutočne predlžuje život

111-ročná Angelina Torres Vallbona je presvedčená, že za svoju dlhovekosť vďačí jednoduchému rannému rituálu – poháru vody s pár kvapkami citrónovej šťavy a lyžičkou cukru. Pearl Taylor, známa ako „jamajská babička“, ktorá oslávila 103 rokov, zase prisahá na blahodarné účinky papáje. A 102-ročný Felix Joseph Pelosi si nevie predstaviť život bez lasagní a mäsových guliek.

Aj keď sa môže zdať, že tajomstvo dlhovekosti spočíva v každodenných návykoch, vedci sa zhodujú, že odpoveď je oveľa zložitejšia. Profesor biogerontológie Richard Faragher z Brightonskej univerzity tvrdí, že stále presne nevieme, prečo sa niektorí ľudia dožívajú vysokého veku. Existujú dve hlavné teórie, no obe vedú k rovnakému varovaniu: „Nikdy sa neriaďte radami storočného človeka.“

Prečo niektorí ľudia žijú dlhšie

Prvá teória o dlhovekosti tvrdí, že niektorí ľudia majú jednoducho šťastie. To, že sa dožili vysokého veku s určitými návykmi, neznamená, že práve tieto návyky im predĺžili život. Ide o klasickú „zaujatosť prežitia“, ktorá vedie k mylnému presvedčeniu, že ak niečo robia dlhovekí ľudia, musí to byť automaticky prospešné.

„Len preto, že ste prežili fajčenie 60 cigariet denne, neznamená to, že fajčenie 60 denne je pre vás dobré,“ upozorňuje profesor Richard Faragher v rozhovore pre The Guardian.

Druhá teória sa opiera o genetiku. Niektorí storoční ľudia disponujú jedinečnou genetickou výbavou, ktorá im poskytuje prirodzenú ochranu a umožňuje im dosiahnuť vysoký vek bez ohľadu na ich životný štýl.

„Niektorí fajčia, jedia mastné jedlá a napriek tomu dosahujú vysoký vek,“ konštatuje Faragher. To však ide proti obrovskému množstvu epidemiologických dôkazov, ktoré ukazujú, že zdravý životný štýl má zásadný vplyv na dĺžku a kvalitu života.

„Skutočnosť, že niektorí storoční ľudia robia veľa nezdravých vecí a napriek tomu dosahujú vysoký vek, naznačuje, že majú buď neuveriteľné šťastie, alebo sú geneticky veľmi dobre vybavení,“ dodáva Faragher. Dlhovekosť teda zjavne nie je len o životnom štýle, ale aj o tom, aké karty nám rozdá príroda.

Aké gény vplývajú na dlhovekosť

Výskumy ukazujú, že genetika ovplyvňuje dlhovekosť zhruba z 20 či 30 %. Ako uvádza Sano genetics, na dĺžku života vplýva viacero génov, ktoré regulujú dôležité biologické procesy, ako je metabolizmus, oprava DNA či imunitná funkcia.

Jedným z najvýznamnejších génov spojených s dlhovekosťou je FOXO3, ktorý sa podieľa na odolnosti voči oxidačnému stresu, regulácii zápalov a kontrole bunkového cyklu. Výskumy opakovane potvrdzujú, že určité varianty tohto génu súvisia s dlhším životom naprieč rôznymi populáciami.

Ďalším dôležitým hráčom je SIRT1, ktorý podporuje opravu DNA, pomáha organizmu zvládať stres a ovplyvňuje metabolizmus. Vedci predpokladajú, že jeho aktivita napodobňuje účinky kalorického obmedzenia, jedného z najspoľahlivejších spôsobov, ako predĺžiť život u rôznych živočíšnych druhov.

Gén APOE výrazne ovplyvňuje zdravie mozgu a jeho funkciu. Variant APOE E4 zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby a súvisí s kratšou životnosťou. Naopak, alela E2 sa spája s dlhším životom a nižším rizikom neurodegeneratívnych ochorení.

Aj keď genetická výbava môže niektorým ľuďom poskytnúť výhodu, pre väčšinu zostáva jedinou overenou cestou k dlhému životu zdravá strava, pohyb a starostlivosť o telo i myseľ.

Prírodné látky, ktoré môžu predĺžiť život

Faragher v rozhovore pre The Doctor’s Kitchen zdôrazňuje, že niektoré prírodné zlúčeniny nachádzajúce sa v ovocí a zelenine môžu podporiť dlhovekosť tým, že pomáhajú organizmu zbaviť sa poškodených buniek.

Fisetín, ktorý sa prirodzene nachádza v jahodách, patrí medzi najsľubnejšie zlúčeniny v oblasti dlhovekosti. Výskumy na myšiach naznačujú, že môže predĺžiť život až o 36 %. Zároveň zlepšuje pamäť, znižuje zápaly a podporuje činnosť mozgu.

Podobne pôsobí aj kvercetín, ktorý sa nachádza v jablkách, cibuli a kapuste. Prebiehajúce štúdie na ľuďoch prinášajú povzbudivé výsledky, no odborníci stále skúmajú, ako najlepšie využiť jeho potenciál v prospech dlhovekosti.

Kalorická reštrikcia predstavuje ďalší spôsob, ako podporiť dlhovekosť. Zníženie príjmu kalórií na 60 až 70 percent bežnej hodnoty stimuluje bunkovú regeneráciu, redukuje zápaly a priaznivo ovplyvňuje metabolické zdravie.

Vedci zistili, že obmedzenie kalórií môže predĺžiť život a znížiť pravdepodobnosť vzniku civilizačných ochorení spojených so starnutím.

Elixír mladosti

Pohyb patrí medzi základné piliere dlhovekosti. Pravidelná fyzická aktivita posilňuje imunitný systém, zrýchľuje metabolizmus a pomáha telu zbavovať sa poškodených buniek, ktoré prispievajú k procesu starnutia.

Najväčší prínos prináša kombinácia aeróbneho a silového tréningu. Beh, plávanie či bicyklovanie zlepšujú činnosť srdcovo-cievneho systému, zatiaľ čo silový tréning pomáha udržiavať svalovú hmotu, ktorej s pribúdajúcim vekom postupne ubúda.

Ideálny pohybový režim zahŕňa aspoň 150 minút aeróbneho cvičenia týždenne, ako je rýchla chôdza, plávanie alebo tanec. Dva až tri silové tréningy týždenne posilňujú svalovú hmotu a chránia zdravie kostí. Každodenný pohyb, vrátane krátkych prechádzok, má obrovský význam pre fyzické aj mentálne zdravie.

Kombinácia pravidelného pohybu a vyváženej stravy patrí medzi najsilnejšie nástroje na spomalenie starnutia. Zdravé telo dokáže lepšie zvládať stres, udržiavať hormonálnu rovnováhu a efektívnejšie využívať energiu, čo v konečnom dôsledku vedie k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.  

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking