Nivy, metro aj D1-ka. Stavebná firma Metrostav je chrbtovou kosťou Slovenska, postavila polovicu krajiny

Nekonečné zápchy, kolabujúce dopravné tepny a klesajúca trpezlivosť vodičov. V 60. rokoch začala doprava v Prahe kolabovať a vláda musela čo najrýchlejšie prísť s riešením. Odpoveďou na katastrofálnu situáciu mali byť podzemné električky, neskôr vymenené za metro. V januári 1966 začala prvá zbíjačka ničiť asfalt pod hlavným nádražím.

V ruke ju drží pracovník nového závodu 04 – Metro, ktorý vznikol výhradne pre účely pražského metra. Česi už vtedy inovovali – pri razení metra vôbec po prvýkrát v Česko-Slovensku použili nemechanizovaný raziaci štít a prišli rovno s unikátnym postupom, ktorý šetrí desaťtisíce korún – štít po každom úseku nedemontujú, len ho vyvalia po vopred pripravenej rampe.

Zatiaľ čo roky bojujú s podzemnou vodou, ich materská firma, národný podnik Vodní stavby, rýchlo prišla na to, že metro je masívna stavba a potrebuje separátny podnik. Stavbári tak od roku 1971 začali chodiť do podzemia Prahy v uniformách Metrostavu.

zdroj: Metrostav – Stavba pražského metra bola svojho času unikátom.

Spod zeme do celej Európy

Začínajú 70. roky a projekt metra v Prahe je masívny. Tak masívny, že si Metrostav začína sám riešiť dodávanie, výrobu či betónovanie. Po Prahe vzniká hneď niekoľko „základní“, ktoré z Metrostavu robia obrovský podnik – a to akurát včas, pretože Prahe pribudnú ďalšie dve linky metra.

Takáto infraštruktúra Metrostavu v najbližších rokoch ešte pomôže – v roku 1984 totiž berie prvú zákazku mimo ČSSR a v Moskve buduje stanicu metra Pražskaja (v Prahe zase vznikla zastávka Moskovská).

Masívny štátny podnik ale čaká zatiaľ najväčšia výzva – kapitalizmus. Miesto plánovaného hospodárstva bude treba o peniaze bojovať, ideálne v celej Európe. Ešte v roku 1990 sa lídri firmy stretli a dohodli, že z Metrostavu chcú mať sebavedomú a európsky úspešnú spoločnosť.

Stavať len metrá však nebude stačiť – treba toho robiť viac, je však nutné pochopiť komplikované stavebné postupy a využívať nové technológie. K tomu im mala dopomôcť aj nová firemná kultúra – Metrostav sa zmenil na rodinnejšiu firmu, v ktorej mali stovky zamestnancov vidieť svoju oporu a životného partnera.

zdroj: Metrostav – Prvé dve linky metra (A a B) sa stavali razením, plytšia linka C sa vykopala a pokryla.

Králi betónu

Tesne po vrcholovom stretnutí manažérov „vychytal“ Metrostav jednu z prvých nadzemných zákaziek – v Prahe začal rekonštruovať historické paláce a budovy, zatiaľ čo v zahraničí už riaditelia podpisovali masívnu zákazku na razenie dvoch diaľničných tunelov v Turecku.

Po revolúcii začala zlatá éra Metrostavu. Firma sa stala akciovou spoločnosťou, rozsegmentovala sa na divízie a špecializované eseróčky – výsledkom tak boli napríklad diaľničiari či podzemné stavby.

Dravá stavebná firma začala bojovať na viacerých frontoch a veľmi rýchlo prijímala desiatky a desiatky projektov. Prispela k stavebnému boomu 90. rokov v celej Európe.

zdroj: Metrostav – Práce na islandskom tuneli.

zdroj: Metrostav

Nezastaviteľný rast po spolupráci so Slovákmi

Rovnako, ako slovenské firmy zvyknú expandovať na český trh, aj Metrostav dlho pokukoval po Slovensku. U nás veľkým stavbám kraľoval Doprastav – Slováci však český Metrostav nepovažovali za konkurenciu. Namiesto toho sa do tendrov začali prihlasovať spoločne a neskôr dokonca prepojili aj svoj kapitál.

Metrostav na Slovensku v rámci prvého projektu zrekonštruoval železničný tunel pri Telgárte v roku 1997, potom robil prieskumné razby pre diaľničný tunel Višňové.

Až do roku 2007 bol Metrostav jednou z firiem, vďaka ktorým Slovensko získalo prezývku „Tatranský tiger“ – vďaka vydareným projektom v Česku a na Slovensku každý rok zlepšoval svoje ekonomické výsledky a zastavil sa až v roku 2007, kedy už firma nebola schopná nájsť dostatok kvalifikovaných ľudí na trhu.

zdroj: Metrostav – Metrostav sa snaží premostiť nórsky fjord aj pomocou lodí.

Nezastavili ich ani divoké islandské fjordy

Mimoriadne pomohol aj vstup do Európskej únie, po ktorom Metrostav vyhral tendre na skutočne exotické zákazky  – na Islande začal raziť 11-kilometrový tunel medzi fjordami Ólafsfjördur a Siglufjördur – dodnes zrejme ide o jeden z najťažších stavebných výkonov, ktoré sa kdekoľvek na svete podarilo dokončiť.

Budovať tunel na Islande však neznamená stavať obyčajnú cestu, pri razbe narazili na masívne problémy. Napríklad extrémne prítoky studenej spodnej vody, ktoré vyhadzovali elektrický systém. Na Islande je navyše neznesiteľná zima a každý meter tunela si vyžaduje opatrné chemické injektáže, ktoré mali na starosti medzinárodní experti.

Po päťročnom boji na Islande však už Metrostav pozná celý svet – tak ťažko vydobytý úspech znamená skvelé referencie a Metrostav sa tak práve stal veľmi horúcou európskou spoločnosťou.

zdroj: Metrostav – Náročný projekt cez nórsky fjord obdivovali stavbári po celom svete.

Ich najnovší projekt používajú desaťtisíce Bratislavčanov denne

Metrostav si firmy vyberajú, keď ide o kvalitu. Dobrým príkladom je horúci projekt Mlynských nív pod taktovkou HB Reavis. Nivy boli najväčšou stavbou v strednej Európe a nejde len o 125-metrovú výškovú budovu (aktuálne najvyššiu na Slovensku), ale tiež o masívne nákupné centrum, autobusovú stanicu a najmä podzemný kruhový objazd.

Metrostav mal na čerstvo otvorených Nivách na starosti obrovský úsek s rozmermi 140 x 200 metrov, do ktorého, okrem iného, spadala aj samotná výšková budova. Podľa riaditeľa projektu Ing. Horáčka bolo najväčšou výzvou nákupné centrum, respektíve jedna jeho konkrétna strecha na prvom podlaží, ktorá zakrýva podzemnú autobusovú stanicu.

„V prejazdných pruhoch vznikli osobné rozpony, ktoré sú také veľké, že sme im museli dopomôcť predpínacou výstužou. Predpínacie konštrukcie sme robili nielen v trámoch, ale aj v stropných doskách,“ vysvetľuje komplikovanú realizáciu odvážnej architektúry Horáček.

zdroj: HB Reavis – Nivy Tower je aktuálne najvyššou budovou na Slovensku, budúci rok ju predčí Eurovea II (vo výstavbe).

50 rokov betónu

Metrostav sa za polstoročie rozšíril na viac ako 60 dcérskych spoločností a pôsobí až v 16 krajinách sveta. Do portfólia Metrostavu sa pridali naozaj odvážne stavby – k najvyššej budove na Slovensku pribudli napríklad oceňované mosty, elektrárne, vodné nádrže či závody pre automobilky a dokonca aj niekoľko rezidenčných projektov.

Zaujímavý je napríklad projekt CityPark Ružinov, ktorý patril medzi najnáročnejšie. Metrostav sa totiž k projektu dostal až keď bol rozostavaný a musel stavbu prerábať. To zahŕňalo napríklad aj predefinovanie konečného produktu, ktorý sa následne mal ponúkať zákazníkom. Nechýbala ani komplikovaná sanácia častí objektu.

Dobrým príkladom je aj petržalské bývanie Kopčianka, kde si Metrostav dal naozaj ťažkú úlohu. Bratislavské brownfieldy so zlou povesťou práve kompletne rekultivuje a starú lokalitu zatraktívňuje novou zeleňou, pričom kapitalizuje na pestrej infraštruktúre a fantastických spojeniach do centra.

Pri Kopčianke navyše developer uplatňuje aktuálne horúci trend – budovanie komunít. Na každom poschodí Kopčianky sú maximálne štyri byty, čím podporuje susedský život a priateľskú pohodu, vrátane budovania sociálnych väzieb.

zdroj: Metrostav – Kopčany sú náročná štvrť na transformáciou. Metrostav chce výsledok zameraný na komunity a zeleň.

zdroj: Metrostav – Novému developmentu Kopčianka hrá do kariet skvelá poloha.

Neustále hľadajú šikovných ľudí

Metrostav oslavuje 50 rokov na trhu a posledný rok uzavrel s tržbami 800 miliónov eur. Len v tejto chvíli má naraz rozbehnutých 250 projektov, na ktorých sa podieľa 3 000 ich zamestnancov v 18 špecializovaných strediskách.

Svoj tím si pritom firma veľmi chráni – Metrostav už v minulosti narazil na problém nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. Teraz tak robí všetko pre to, aby si tých dobrých udržal a našiel nových a šikovných.

zdroj: Metrostav – Pri tohtoročných prácach na vodnom diele Gabčíkovo.

zdroj: Metrostav – Stavbárska firma sa opráv historických budov nevzdala, rekonštruovala aj majestátne Muzeum na pražskom Václavskom náměstí, jednu z najikonickejších českých budov.