Nízky prah bolesti „pochádza“ z minulosti: Vedci zistili, čo za tým skutočne stojí

Ucítil si niekedy väčšiu bolesť pri stretnutí s ostrým predmetom, než si očakával? Môžu za to gény, ktoré pochádzajú od našich pradávnych príbuzných, neandertálcov.

Ako informuje Live Science, nový výskum odhaľuje, že tieto dávno vyhynuté bytosti zanechali ľuďom genetický odkaz, ktorý ovplyvňuje citlivosť na bolesť, najmä pokiaľ ide o niečo ostré. To však nie je všetko.

Praveké gény

Štúdia sa zaoberala tromi verziami génu SCN9A. Ten hrá kľúčovú úlohu pri tom, ako náš organizmus vníma bolesť. Ľudia, ktorí majú jeden z týchto troch variantov, sú citlivejší na bolesť, ktorú spôsobuje bodnutie ostrým predmetom. Netýka sa to však bolesti z tepla alebo tlaku.

Už v roku 2020 vedci preukázali, že tieto neandertálske genetické variácie s vyššou citlivosťou na bolesť sa prejavujú u ľudí európskeho pôvodu.

Prvý autor, genetik Pierre Faux, poznamenal, že štúdia „sa pozrela na Latinoameričanov a ukázala, že tieto neandertálske genetické varianty sú oveľa bežnejšie u ľudí s koreňmi v pôvodných amerických populáciách“.

„Taktiež (sme) zistili, na aký druh bolesti tieto varianty vplývajú, čo sme predtým nevedeli.“

Spoločné DNA s neandertálcami

Vedci zozbierali genetické vzorky od viac ako 5 900 ľudí žijúcich v Brazílii, Čile, Kolumbii, Mexiku a Peru. Ukázalo sa, že asi 30 % účastníkov malo jeden z genetických variantov, nazývaný D1908G. Približne 13 % účastníkov malo druhé dva genetické varianty, označované ako V991L a M932L, ktoré sa často vyskytovali bok po boku.

V Peru, kde žilo pôvodných Američanov najviac, malo neandertálske gény najviac ľudí. Presne naopak to bolo v Brazílii.

„Vieme, že moderní ľudia a neandertálci sa krížili pred približne 50 000 až 70 000 rokmi, a moderní ľudia sa dostali z Eurázie do Ameriky asi pred 15 až 20 000 rokmi,“ vysvetľuje Faux.

Krásny príbeh o neandertálskych pohreboch je fuč. Nový výskum odhalil pravdu

„Táto vysoká prevalencia neandertálskych variantov u ľudí s koreňmi v pôvodných amerických populáciách môže byť vysvetlená scenárom, kde sa neandertálci, ktorí tieto varianty niesli, stali rodičmi moderných ľudí, ktorí neskôr migrovali do Ameriky,“ dodáva.

Testy prahu bolesti

Po genetických analýzach vedci uskutočnili testy prahu bolesti na viac ako 1 600 dobrovoľníkoch v Kolumbii. Väčšina boli ženy. Títo dobrovoľníci mali priemerne 31 % genofondu od pôvodných amerických predkov, 59 % európskeho pôvodu a 9,7 % afrického pôvodu.

V týchto testoch účastníkov vyzvali, aby oznamovali vedcom, kedy začínajú pociťovať nepríjemnosti. To umožnilo vedcom zmerať ich citlivosť na rôzne bolestivé podnety.

V jednom z testov vedci aplikovali horčicový olej, ktorý dráždi pokožku. Potom nanášali plastové vlákna s narastajúcou hrúbkou na tú istú oblasť kože.

Nové odhalenie: Vegetariánmi sa nestávame z presvedčenia, ukázala štúdia

Širšie vlákna vyvíjali silnejší tlak na už podráždenú pokožku. Zaujímavým výsledkom bolo, že ľudia s neandertálskymi génmi cítili bolesť skôr, keď ich bodli tenšími vláknami, na rozdiel od tých, ktorí tieto genetické varianty nemali.

Faux podotkol, že keď „testovali citlivosť na bolesť pomocou tlaku, tepla alebo chladu, tieto genetické varianty neovplyvnili vnímanú bolesť, to znamená, že tieto neandertálske varianty ovplyvňujú iba reakciu na bodanie“.

Na čo gény slúžili pračloveku?

Je možné, že tieto gény poskytovali neandertálcom a prvým moderným ľuďom, ktorí osídľovali Ameriku, nejaký prežitkový benefit.

„Moderní ľudia, ktorí prví prišli do Severnej Ameriky, museli čeliť tvrdým a chladným podmienkam. Preto je možné, že tieto varianty mali iné efekty, ako napríklad pomáhanie pri prispôsobovaní sa chladu. Inými slovami, zvýšená citlivosť na ostré predmety mohla byť len náhodným efektom iných evolučných zmien,“ podotkol Faux.

Táto štúdia zdôrazňuje dôležitosť skúmania rôznych populácií pre lepšie pochopenie, ako sa genetika a evolúcia vzájomne prelínajú.