Nižšie teploty sú nevyhnutné, varujú vedci. Rýchlejšia zmena klímy by na Zem mala dramatický dopad
- Tohtoročný marec je desiatym najteplejším mesiacom po sebe v histórii meraní
- Predpovede vedcov na rok 2023 dramaticky zlyhali
- Tohtoročný marec je desiatym najteplejším mesiacom po sebe v histórii meraní
- Predpovede vedcov na rok 2023 dramaticky zlyhali
Hoci sa z teplých dní prirodzene všetci tešia, fenomén leta v apríli má negatívny dopad na klímu. Z najnovších zistení vyplýva, že tohtoročný marec je už desiatym najteplejším mesiacom v histórii meraní. Teplota v priemere dosahovala 14,14 stupňa Celzia. Informoval o tom program Európskej únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme Copernicus.
Globálna teplota na povrchu mora dosiahla v priemere 21,07 stupňa Celzia, čo je najvyššia zaznamenaná mesačná hodnota a o niečo vyššia ako v mesiaci február. Vedci preto varujú, že ak teploty do konca roka celosvetovo neklesnú, zmena klímy sa môže posunúť do neprebádaného územia. Svet by sa teda mohol dostať do úplne inej fázy, ešte rýchlejšej zmeny klímy.
Ako pripomína TASR, priemerná teplota v marci bola o jednu desatinu vyššia než v predchádzajúcom najteplejšom marci z roku 2016, čím sa stal najteplejším v histórii záznamov. Zároveň bol marec o 1,68 stupňa Celzia teplejší než odhadovaná priemerná teplota medzi rokmi 1850 až 1900.
Zástupkyňa riaditeľa Copernicus Samantha Burgessová povedala, že marcové rekordné teploty nie sú výnimočné vzhľadom na iné mesiace v uplynulom roku, ktoré prekonali rekordy s väčšími rozdielmi, pričom poukázala na tohtoročný február alebo vlaňajší september.
Za niektorými nedávnymi horúčavami stojí meteorologický jav nazývaný El Niño. Ten sa prejavuje zvyšovaním teploty povrchu oceánu v rozsiahlych oblastiach centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu. Po ústupe El Niňa by v najbližších mesiacoch mali teploty dočasne klesnúť. Podľa BBC sa však niektorí vedci obávajú, že sa tak nestane.
Situácia sa podľa vedcov dramaticky zmenila
Zodpovedať otázku, prečo bol koniec roka 2023 taký teplý, sa snažia aj vedci. Priznávajú tiež, že teplý marec sa dal predpokladať. El Niňo, ktoré začalo vlani v júni a vyvrcholilo v decembri, pridalo teplo k už existujúcemu teplu. To sa do atmosféry dostáva spaľovaním fosílnych palív, ktoré sú zároveň hlavnou príčinou vysokých teplôt.
Teploty však začali lámať rekordy s obzvlášť veľkým náskokom okolo minulého septembra a vtedy sa El Niño stále vyvíjalo.
„Naše predpovede pre špecifiká roku 2023 dosť dramaticky zlyhali. Ak predchádzajúce štatistiky nefungujú, potom bude oveľa ťažšie povedať, čo sa stane v budúcnosti,“ povedal pre BBC Gavin Schmidt, riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie NASA.
„Stále sa snažíme pochopiť, prečo sa situácia v polovici minulého roka tak dramaticky zmenila a ako dlho bude táto situácia pokračovať. Či už ide o fázový posun alebo či ide o výkyv v dlhodobých klimatických trendoch,“ súhlasí aj Samantha Burgess z programu Copernicus.
Fenoménom teplého počasia sa zaoberajú viacerí odborníci
Podľa vedcov by mal teplý jav El Niňo nahradiť jeho chladnejšia verzia La Niňo. A stane sa tak, samozrejme, ešte v priebehu tohto roka. Toto ochladenie morského povrchu by za normálnych okolností znamenalo dočasný pokles globálnej teploty vzduchu, ale ešte sa uvidí, ako sa to presne vyvinie.
„Určite vidíme oslabenie El Niňa, ale otázkou je, kde skončíme?“ hovorí Michelle L’Heureux, vedkyňa z centra predpovedí klímy NOAA. To, čím sú si vedci istí, je spôsob, ako zastaviť otepľovanie sveta. Nutne musíme znížiť emisie plynov otepľujúcich planétu.
„V nadchádzajúcich rokoch máme toto okno, aby sme sa pokúsili zmierniť dopady zmeny klímy znížením emisií,“ hovorí pre BBC doktorka Angélique Melet z Mercator Ocean International. Zároveň dodáva, že ak nebudeme konať, zaväzujeme sa k budúcnosti, kde bude rok 2023 novým normálom.
Zdroje: TASR, BBC