NKÚ varuje, blížime sa k historickému krachu. Vyzývajú vládu na okamžitý zásah

  • Väčšina peňazí v nemocniciach ide na výplaty, dlhy stále rastú
  • Odborníci bijú na poplach
  • Najvyšší kontrolný úrad zistil vážne nedostatky
Na snímke ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a budova Najvyššieho kontrolného úradu.
Ilustračné foto TASR/Pavol Zachar, Martin Baumann
  • Väčšina peňazí v nemocniciach ide na výplaty, dlhy stále rastú
  • Odborníci bijú na poplach
  • Najvyšší kontrolný úrad zistil vážne nedostatky

Slovenské zdravotníctvo naďalej bojuje so závažnými problémami. Odhalila to nedávna kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), o ktorej informovali v tlačovej správe. Napriek čiastočným opatreniam chýba komplexná úprava finančného riadenia a efektívne využívanie informačných systémov. Kritickým problémom podľa nich zostáva hospodárenie univerzitných a fakultných nemocníc.

Vážna situácia

NKÚ v tlačovej správe upozorňuje, že ku koncu roka 2023 dlh 13 najväčších nemocníc presiahol miliardu eur. Pričom takmer 700 miliónov tvorili faktúry po lehote splatnosti s priemerným oneskorením 397 dní.

Toto oneskorenie porušuje európsku smernicu, čo viedlo k žalobe proti Slovensku s hrozbou miliónových sankcií. „Auditom potvrdeným rizikom je aj to, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva a odčerpávať financie, ktoré by mali byť primárne použité na liečbu pacientov, prevádzku nemocníc či odmeňovanie lekárov, zdravotníckeho personálu,“ zdôrazňuje podpredsedníčka slovenských kontrolórov Henrieta Crkoňová.

Kontrola NKÚ sa zamerala na postupy Ministerstva zdravotníctva SR v rokoch 2018 až 2023 v piatich oblastiach. Preverovali hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné zmluvy, náklady na správu stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za výsledky. Uviedli, že nárast prevádzkových nákladov nemocníc bol spôsobený aj zvyšovaním osobných nákladov.

„Zvyšovanie osobných nákladov v 13-tich zariadeniach v pôsobnosti rezortu zdravotníctva ukázalo, že až 84 % všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých práve na mzdy a odmeňovanie zamestnancov,“ uviedla Crkoňová. Podpredsedníčka dodala, že „prijímanie akýchkoľvek opatrení, aj mzdových, musí ísť ruka v ruke s rozpočtovým krytím“.

Ministerstvo zdravotníctva v apríli 2024 vydalo vyhlášku s krátkodobým plánom nápravných opatrení, zahŕňajúcim poskytnutie 119 miliónov eur na splácanie záväzkov vybraných nemocníc.

Ministerstvo musí zasiahnuť

NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby požadoval od ministerstva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva. Problémom je aj personálna nestabilita na ministerstve zdravotníctva. Za šesť rokov sa vystriedalo deväť ministrov a prebehlo 36 významných organizačných zmien.

Zánik niektorých dôležitých útvarov ako Úrad pre riadenie podriadených organizácií a Inštitút zdravotnej politiky nebol dostatočne zdôvodnený. „Práve tieto dve inštitúcie pritom zohrávali dôležitú úlohu pri realizácii krokov rezortu zdravotníctva, ktoré sa odvíjali aj od odporúčaní kontrolórov,“ dodáva Crkoňová.

Pretrvávajú aj problémy v oblasti nakladania s majetkom štátu a v realizácii investičných projektov. Pasportizácia stavieb, odporúčaná kontrolórmi, bola vykonaná len čiastočne a jej výsledky neboli plne využité pri rozhodovaní o investíciách. „Ak nie je zrejmá reálna potreba a následná distribúcia verejných zdrojov v systéme verejného zdravotníctva, výsledkom bude neustále sa znásobujúci nedostatok financií,“ uzatvára podpredsedníčka NKÚ.

Výčitky od odborárov

So stavom zdravotníctva nie sú spokojné ani odbory. Lekárske odborové združenie (LOZ) vyjadruje hlboké znepokojenie nad neplnením bodov memoranda, ktoré bolo uzavreté s vládou v roku 2022. Toto memorandum, považované za záväzné pre každú vládu, bolo výsledkom intenzívnych rokovaní po hromadných výpovediach viac ako 2100 lekárov.

Šéf LOZ Peter Visolajský sa pre TASR vyjadril k súčasnej situácii veľmi kriticky. „Ministerka Dolinková nielenže neplní záväzky z memoranda medzi vládou a LOZ, ale dokonca aj zrušila niektoré opatrenia, ktoré boli splnené pri výpovediach lekárov ešte minulou vládou. Premiér nám odkázal, že memorandum je pre jeho vládu záväzné, a delegoval jeho plnenie na ministerku, žiaľ, tá si tieto povinnosti neplní, čo je na škodu slovenskému zdravotníctvu a pacientom,“ uviedol.

Napriek tomu, že otázka miezd bola vyriešená, ostatné body memoranda zostávajú nesplnené. LOZ zdôrazňuje potrebu zmien v atestačnom vzdelávaní a možnosti účasti na prednáškach pre lekárky na rodičovskej dovolenke.

LOZ je odhodlané využiť všetky dostupné prostriedky na presadenie riešení problémov v zdravotníctve. Situácia zostáva napätá, keďže memorandum, ktoré zabránilo odchodu tisícov lekárov, nie je podľa odborárov dostatočne rešpektované súčasným vedením rezortu zdravotníctva.

V snahe riešiť túto eskalujúcu situáciu LOZ plánuje stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu. „Dúfame, že po skončení PN si nájde čas a požiadame o stretnutie aj pána prezidenta, aby sa pokúsil upokojiť eskalujúcu situáciu v našom zdravotníctve,“ uzavrel Visolajský.

Čítajte viac z kategórie: Politika

Zdroje: NKÚ, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá