Nočnú oblohu rozžiari kozmický „ohňostroj“. V jeden deň padne až 80 Perzeidov za hodinu

V priebehu noci (konkrétne od polnoci do 4. hodiny ráno) dosahuje frekvencia meteorov z meteorického roja svoje maximum. Tento čas je obzvlášť významný, pretože v tomto období radiant roja (miesto na oblohe, odkiaľ sa meteory zdajú vychádzať) dosahuje najvyšší bod nad obzorom.

Na nočnej oblohe sa objaví jedinečný modrý mesiac: Vieme, kedy ho môžeš sledovať

Ak budeš mať šťastie a počasie bude priaznivé, vidieť budeš môcť až 50 až 80 meteorov za hodinu.

Priehľadný vesmír

Vedci pracujúci s Webbovým teleskopom objavili dôkazy teórie, podľa ktorej sa raný vesmír stal priehľadným vďaka žiareniu prvých galaxií. So získaním dôkazov vedcom pomohli tzv. kvazary, extrémne jasné objekty vo vzdialenom vesmíre, informuje TASR na základe informácií webu universemagazine.com.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu uvádza dôkazy teórie, podľa ktorej pôvodne neutrálny a nepriehľadný medzihviezdny plyn v ranom vesmíre zionizovalo žiarenie galaxií. Táto teória bola vo vedeckej komunite už dlho prijímaná, no na nej podporu neexistovali priame dôkazy.

Vedci sa rozhodli túto hypotézu potvrdiť, preto obrátili Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba na oblasti vesmíru z tzv. obdobia reionizácie, ktoré sú vzdialené od Zeme viac než 13 miliárd svetelných rokov. Vek vesmíru bol v tomto období približne 900 miliónov rokov.

zdroj: Unsplash/Vincentiu Solomon

Plynové „bubliny“

Na to, aby vedci mohli nazrieť takto hlboko do minulosti, potrebovali veľmi silný zdroj žiarenia – a našli ho v podobe kvazarov, obrovských čiernych dier nachádzajúcich sa uprostred galaxií.

Vedci vďaka nim zistili, že vesmír bol v období reionizácie vo všeobecnosti nepriehľadný, no bol zároveň plný obrovských plynových „bublín“, ktoré umožňovali voľné šírenie svetla.

Najzaujímavejším zistením je, že uprostred každej takejto bubliny sa nachádzal malý žiariaci „bod“, ktorý svojím svetlom žiarením spôsoboval ionizáciu medzihviezdneho plynu v širokom okolí. Týmito „malými bodmi“ boli v skutočnosti prvé galaxie, ktoré boli v porovnaní so súčasnými menšie a prebiehali v nich veľmi turbulentné procesy.

Tieto obrovské „bubliny“ priesvitného plynu, ktoré mohli mať priemer až dva milióny svetelných rokov, sa postupom času zrejme zväčšovali a spájali a tak sa sformoval priehľadný vesmír v súčasnej podobe.

Na Európu sa rúti studený orkán XAN. Ovplyvní aj Slovensko (PREDPOVEĎ)

Vedci z Univerzity v Zürichu očakávali, že objavia maximálne niekoľko desiatok takýchto galaxií obklopených priehľadnými bublinami, napokon ich však v rámci svojho výskumu objavili výrazne viac, až 117. To naznačuje, že proces ionizácie plynu v sledovanom období raného vesmíru prebiehal skutočne v masívnom rozsahu.

Po veľkom tresku plynul čas pomalšie

Čas v počiatočných štádiách vesmíru plynul päťkrát pomalšie než v súčasnosti, uviedli nedávno vedci z austrálskych univerzít. Na potvrdenie tohto javu po prvýkrát použili ako kozmické hodiny kvazary. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Štúdia bola zverejnená vo vedeckom žurnále Nature Astronomy. Z teórie relativity Alberta Einsteina vyplýva, že rozpínaním sa priestoru by sme mali vidieť vzdialený vesmír spomalene, uviedol Geraint Lewis – astrofyzik z univerzity v Sydney, ktorý bol vedúcim autorom štúdie.

Lewis a štatistik z univerzity v Aucklande Brendon Brewer analyzovali údaje zo 190 kvazarov, ktoré zozbierali za dve desaťročia. Cieľom bolo zmerať jav nazývaný kozmologická dilatácia času.

zdroj: Pixabay/Felix Mittermeier

Vedci predtým ako kozmické hodiny používali pozorovanie veľmi jasných explodujúcich hviezd nazývaných supernovy. Cieľom bolo preukázať, že čas v období, keď mal vesmír len polovicu súčasného veku, plynul dvakrát pomalšie než dnes.

Lewis a Brewer v novej štúdii použili ešte jasnejšie kvazary s cieľom preniknúť ešte hlbšie do dejín vesmíru, ktorý má 13,8 milióna rokov. Podľa výsledkov štúdie v období jednej miliardy rokov po veľkom tresku plynul čas päťkrát pomalšie.