Nórsko minie takmer miliardu na nové cyklistické diaľnice

Alexandra Dulaková

11. marca 2016 o 12:28

Škandinávske krajiny sú v týchto otázkach na čele celej Európy, ako aj sveta. Najnovšie chcú v Nórsku do komplexnej siete cyklistických ciest investovať takmer jednu miliardu eur. Chcú tak ľuďom uľahčiť rozhodovanie, aby namiesto autom, do veľkých miest cestovali na bicykli.

Škandinávske krajiny sú v týchto otázkach na čele celej Európy, ako aj sveta. Najnovšie chcú v Nórsku do komplexnej siete cyklistických ciest investovať takmer jednu miliardu eur. Chcú tak ľuďom uľahčiť rozhodovanie, aby namiesto autom, do veľkých miest cestovali na bicykli.

Cyklistickými trasami je pretkaná celá krajina, no ešte stále je podľa nórskej vlády čo zlepšovať. Aj keď bicyklovú dopravu do určitej miery využíva 60 percent populácie a vštepujú ju už deťom v škole, okolo veľkých miest podľa autorít chýbali spoľahlivé trasy, po ktorých by sa dalo bezpečne jazdiť aj počas tmavých zimných dní, keď Nóri slnko uvidia skutočne len na pár hodín. Do práce aj z práce tak chodia za tmy – to isté platí pre školákov.

foto: citylab.com

Odpoveďou by mali byť dvojprúdové cesty pre bicykle, ktoré by sa nachádzali v okolí deviatich veľkých miest a viedli by nielen vrámci nich, ale až do okolitých predmestí. A nejde pritom len o lepšie osvetlenie, ale aj o možnosť jazdiť na vymedzených úsekoch bez áut rýchlejšie a zároveň bezpečnejšie, vďaka čomu sa ľudia do cieľa budú môcť dostať skôr. Táto investícia Nórov vyjde na približne 824 miliónov eur.

Už teraz sa Nórsko zaraďuje medzi krajiny s najvyšším počtom bicyklov na obyvateľa, konkrétne sa umiestnilo na piatom mieste. Päť percent všetkých výletov a ciest absolvujú Nóri na dvoch kolesách bez motora a vedú k tomu aj svojich turistov, ktorým ponúkajú zaujímavé cyklistické trasy po celej krajine – od juhu až po arktický sever. Do roku 2030 by Nóri chceli percento ciest na bicykli zvýšiť na 10-20 percent, a priblížiť sa tak susedom (Dánsku a Švédsku). Prenajímateľné bicykle vrámci veľkých miest sú samozrejmosťou.

Okrem podpory cyklistiky, sa nórske autority snažia o odradenie od šoférovania, napríklad prostredníctvom daní a špeciálnych poplatkov za jazdu vrámci veľkých miest. Ak už nie k bicyklu, toto nariadenie mnohých vedie aspoň k verejnej doprave. Medzi dneškom a rokom 2030 by Nóri nechceli pozorovať vôbec žiaden vzrast v počte motorových vozidiel.

foto: theplaidzebra.com

Vrámci najekologickejších krajín sa Nórsko v Európe zaraďuje na tretie miesto, za Dánskom a Švédskom. Každodenná realita tohto faktu znamená napríklad povinné fungovanie na obnoviteľných zdrojoch energie po prekročení istých rozlôh budov (viac ako 500 m2 = minimálne 60 percent energie z obnoviteľných zdrojov), ale aj plány na to, aby do roku 2030 75 percent autobusov jazdilo spôsobom, ktorý by zanechával nízku emisnú stopu. Ďalej tu je tzv. karbonová daň, ktorá financuje rozvoj alternatívnych energetických zdrojov, ktoré v Nórsku nie sú nikomu cudzie. Deti sa v školách už od prvých tried učia o vysokej hodnote prírody, rovnako ako aj tomu, aké dôležité je ju zachovávať. Krásna príroda je totiž nórskym pokladom a ročne k nim priláka obrovské množstvo turistov.

foto: bicycletouringpro.com

Cyklistické diaľnice by mali postupne zhotoviť v priebehu nasledujúcich rokov vrámci celkovej rekonštrukcie ciest a železníc, do ktorej mienia investovať vyše štyri miliardy. Dovtedy však nórski cyklisti nemusia zúfať. Už teraz majú k dispozícií dosť ciest, ktoré môžu nerušene využívať. Bodaj by sa nimi Slovensko chcelo (aspoň tak trochu) inšpirovať… Pretože aj keď sa nebudem snažiť popierať krásy a kvality našej krajiny, v oblasti ekológie a udržateľného vývoja (či vôbec uvedomelosti o týchto problémoch) by sme si zaslúžili, nie pätorku, ale rovno pravítkom po prstoch.