Nos potrebuje „sveter“, ale stačí rúško. Vedci majú odpoveď, prečo sú všetci v zime chorí

Náš „obľúbený“ čas plný prechladnutí, chrípok, angín, kýchania a smrkania je tu a vždy sa zdá, že prichádza spolu s chladným počasím. Baktérie, ktoré choroby spôsobujú, sú však prítomné po celý rok — prečo sme teda chorí predovšetkým vtedy, keď je vonku zima? 

Na svete je nová štúdia, ktorá skúmala biologický dôvod väčšieho výskytu respiračných ochorení. Výskumníci o nej hovoria ako o „prelomovej“. Ukázalo sa totiž, že za všetko môže chladný vzduch, ktorý poškodzuje imunitnú odpoveď. Tá sa nachádza v našom nose.

Extracelulárne vezikuly a ich receptory

Ako sa uvádza v štúdii uverejnenej v odbornom lekárskom časopise Journal of Allergy and Clinical Immunology, zníženie teploty vo vnútri nosa o 5 stupňov dokáže zabiť takmer polovicu buniek z celkovej miliardy, ktoré bojujú proti vírusom a baktériám. 

„Studený vzduch je spojený so zvýšenou vírusovou infekciou, pretože ste tým malým poklesom teploty v podstate stratili polovicu svojej imunity,“ tvrdí otorinolaryngológ, profesor na Harvarde a doktor Benjamin Bleier. 

Na pochopenie tohto javu sa Bleier spolu s tímom rozhodol ísť „do hĺbky“. Respiračný vírus alebo baktéria napadne nos, ktorý predstavuje hlavný vstupný bod do tela. Predná časť nosa zachytí baktériu okamžite a okolité bunky sa okamžite začnú množiť a vytvárať miliardy svojich kópií, ktoré nazývame extracelulárne vezikuly (EV).

V európskej krajine vyčíňa baktéria, ktorá zabíja najmä deti

„EV sa nemôžu deliť ako bunky, sú ako malé verzie buniek špeciálne navrhnutých na zabíjanie týchto vírusov. Fungujú ako návnady, takže vírus sa na ne pri vdychu nalepí namiesto toho, aby sa nalepil na bunky,“ tvrdí Bleier.

Tieto miliardy kópií následne hlavné bunky „vystrelia“ do nosného hlienu, kde prestanú napádať baktérie skôr, ako sa dostanú na miesto, kde sa rozmnožia. Bleier o tejto časti imunitného systému hovorí ako o jedinej, ktorá naše telo opúšťa a bojuje s baktériami ešte predtým, než sa do tela vôbec dostanú. 

Nízka teplota poráža imunitu

Nos vie pod tlakom zvýšiť nárast takýchto EV minibuniek až o 160 percent. Štúdia tiež zistila, že EV mali na svojom povrchu viac receptorov než samotné bunky, čím bola podporená obranyschopnosť všetkých buniek. „Predstavte si receptory ako malé vyčnievajúce ruky, ktoré sa pri vdychu snažia zachytiť vírusové častice. Zistili sme, že každá vezikula má na povrchu o 20-krát viac receptorov, vďaka čomu sú super lepkavé,“ dodáva profesor z Harvardu. 

Bunky v tele tiež obsahujú vírusovú zbraň v podobe RNA, čo však EV prekonali tiež. Tie podľa CNN obsahujú až o 13-krát viac mikroRNA sekvencií než obyčajné bunky. Zdá sa, že nos je teda ozbrojený a plný superschopností. Čo sa však stane, keď do hry vstúpi chladné počasie?

Kľúč k dlhovekosti môže mať každý z nás na dosah. Psychologička z Harvardu prichádza s nevídaným výskumom

Bleierov tím sa rozhodol nasledovne — štyroch účastníkov štúdie vystavil na 15 minút teplote 4,4 stupňa Celzia a následne merali podmienky v ich nosových dutinách. Zistili, že teplota v našom nose môže pri konfrontácii so studeným vzduchom klesnúť až o dvanásť stupňov Celzia. Tento úbytok tepla stačí na okamžité vyradenie všetkých imunitných výhod v spojitosti s EV. 

Takýto chlad vie odrovnať takmer 42 percent extracelulárnych vezikúl, polovicu mikroRNA sekvencií v ich vnútri a 70 percent receptorov na každom z EV receptorov. Schopnosť nášho imunitného systému bojovať proti prechladnutiu, chrípke či koronavírusu sa tak podľa Bleiera zníži o polovicu.

Rúška a respirátory na nos?

Nejeden človek si počas obdobia, keď sme nosili respirátory a rúška, všimol, že hlienov bolo akosi menej. „Nielen, že nás chránia pred priamym vdychom vírusov, ale predstavujú akýsi sveter pre náš nos,“ uvádza Bleier. Čím bude naše okolie nosa teplejšie, tým lepšia bude obranyschopnosť spomínaných imunitných funkcií. 

Rinológ v budúcnosti očakáva pokroky v tejto oblasti, napríklad v podobe liekov, ktoré podľa jeho slov „oklamú nos, aby si myslel, že bol v kontakte s vírusom“. Tvrdí, že vďaka nim bude imunitná činnosť ešte vyššia a prechladnutí, chrípok a angín bude čoraz menej. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko