Nová kalkulačka ti ukáže pravdu o tvojom zdraví. Zisti, či ťa ohrozuje najväčší zabijak Slovákov
- Kardiovaskulárne ochorenia sú vážny problém na Slovensku
- Ročne sa podpíšu pod najväčšie percento úmrtí
- Existuje test, ktorý ťa môže varovať
- Kardiovaskulárne ochorenia sú vážny problém na Slovensku
- Ročne sa podpíšu pod najväčšie percento úmrtí
- Existuje test, ktorý ťa môže varovať
Kardiovaskulárne ochorenia, teda ochorenia srdca ako napríklad infarkt, zástava srdca či mŕtvica, sú dlhodobo najvýznamnejším dôvodom úmrtí na Slovensku. Informovali sme, že počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami u nás neustále narastá.
Za posledných 13 rokov pribudlo takmer 250-tisíc pacientov v pravidelnej starostlivosti. Ich celkový počet sa tak vyšplhal na takmer 700-tisíc. Rekordy hlásia aj kardiologické ambulancie. Počas roku 2021 ich ľudia navštívili i 1 229 726-krát.
Existuje však možnosť, ako môže ktokoľvek jednoducho z pohodlia domova zistiť, v akom stave je jeho srdce. CardioSecur totiž predstavil „kalkulačku“, ktorá prezradí skutočný vek ľudského srdca.
Vedomosti sú prvým krokom k prevencii. Je známe, že určité faktory životného štýlu ovplyvňujú naše zdravie, ale rozsah tohto vplyvu zvyčajne nie je úplne známy, píše sa na portáli.
Srdce býva staršie než my
Štatisticky má každý druhý muž a dve z piatich žien aspoň o päť rokov staršie srdce, než je ich skutočný vek. Ak chceš zistiť, ako si na tom ty, môžeš vyskúšať HeartAge Calculator. Zriadenie ti navyše ukáže, aké veľké je u teba riziko srdcového infarktu alebo mozgovej príhody.
Kalkulačka veku srdca je založená na údajoch zo štúdie „Framingham Heart Study“. Na základe údajov odborníkov ju vyvinula spoločnosť CardioSecur. Predstavitelia spoločnosti zároveň upozorňujú, že tento nástroj nie je určený na to, aby sa používal ako diagnostická zdravotnícka pomôcka. Naopak, vždy, pred akýmkoľvek rozhodnutím na základe výsledkov z kalkulačky, odporúčajú konzultáciu s lekárom.
Vek svojho srdca si môžeš otestovať na tomto odkaze.
Slovenská úmrtnosť v porovnaní so zvyškom EÚ
Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, ako aj v USA. Ide o označenie širokej skupiny zdravotných problémov, ktoré postihujú obehový systém (srdce a krvné cievy). Ako informuje Eurostat, v roku 2017 v EÚ zomrelo na choroby obehovej sústavy 1,71 milióna ľudí.
Predstavuje to 36,7 percenta všetkých úmrtí v Únii. Zároveň ide o podstatne väčšie percento ako v prípade druhej najčastejšej príčiny smrti, rakoviny. Nádory predstavovali 25 percent všetkých úmrtí.
Najvyššie miery úmrtnosti na ischemické choroby srdca zaznamenali v pobaltských štátoch. Litva mala v roku 2019 najvyššiu mieru úmrtnosti u mužov aj u žien. Nasledovali štáty ako Lotyšsko či Maďarsko. Medzi krajiny EÚ s najvyššou úmrtnosťou sa však radí aj Slovensko spolu s Rumunskom a Českom.
Naopak, najnižšia štandardizovaná miera úmrtnosti mužov a žien bola zaznamenaná vo Francúzsku. Najlepšie na tom boli i štáty Beneluxu, Španielsko, Portugalsko a Dánsko.
Prevencia
Ochorenie srdca je každoročne zodpovedné za štyri približne 700-tisíc úmrtí v USA. Na komplikácie spojené so srdcovým ochorením umrie nejaký Američan každých 34 sekúnd.
Vek je primárnym rizikovým faktorom týchto ochorení, pričom najviac trpia ľudia nad 65 rokov. Nesprávna strava, nedostatok pohybu, fajčenie či iné faktory však môžu ohroziť aj mladších ľudí.
Ako našu redakciu informoval doktor Oto Sova z výskumného ústavu BOOS-BS, v rámci prevencie nestačí len zdravo sa stravovať či cvičiť. Dobré je i napomáhanie tráveniu, a teda dopriať telu pohyb s určitým časovým odstupom po prijatí potravy. Dôležité sú i vitamíny C a D a chránenie sa pred chladom.
„Pri každom 1 °C, ako sa priemerné teploty znižujú, riziko srdcového infarktu sa zvyšuje o 0,7 %. Prechod z 23 na 0 °C by napríklad zvýšil riziko infarktu o približne 17 %,“ vysvetlil Sova.
Veľmi dobrou zbraňou sú aj takzvané saponíny, „ktoré najnovšie odborníci odporúčajú pravidelne užívať ako prevenciu tvorby usadenín v cievach, ktoré znižujú prietok krvi v nich“, radí odborník.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: CardioSecur, Eurostat, archív SIU