Nová štúdia odhalila o psoch a ich citoch nečakané zistenia, o ktorých by mal vedieť každý psíčkar

O tom, že psy sú najlepšími priateľmi človeka, sa nie je potrebné baviť. Z miláčikov sa veľmi rýchlo stanú členovia rodiny a je veľmi bolestivé, keď odídu za dúhový most. Zaujímavosťou však je, že ľudia nie sú jediní, ktorí trpia stratou svojho domáceho miláčika. Nová štúdia totiž ukázala, že za svojimi psími spoločníkmi smútia aj samotné psy.

Podľa portálu Vice účastníci štúdie uviedli, že psy, ktoré zažili stratu svojho štvornohého priateľa, mali prejavovať správanie podobné tomu ľudskému. Výsledky štúdie sú teda dôkazom bohatého emocionálneho života našich miláčikov. 

Hlavnou autorkou štúdie je lektorka veterinárnej etológie a dobrých životných podmienok zvierat na Milánskej univerzite Federica Pirrone. Tá tvrdí, že v súčasnosti žijú s minimálne 2 psami milióny rodín po celom svete.

USA sa pokúšajú preskúmať Putinov duševný stav

Zároveň dodáva, že poznať behaviorálne reakcie a emócie svojho psa, ktoré sú vyvolané smrťou iného psa, je potrebné poznať. Vďaka tomu totiž dokážeme rozpoznať emocionálne potreby psov, ktorým hrozí, že budú trpieť stratou svojho parťáka.

Už v minulosti bolo mnoho iných zvierat pozorovaných počas smútku. Vedci chceli zistiť, či tieto emócie cítia aj psy, a tak autorka štúdie s kolegami našli 426 dospelých Talianov so psami, ktorí vyplnili online prieskum s názvom Dotazník smútiacich psov. 

Zmeny správania boli viditeľné

Výsledky ukázali, že až 86 % respondentov uviedlo negatívne reakcie na smrť iného psa. 67 % psov malo vyhľadávať väčšiu pozornosť u svojich majiteľov, pri 57 % bol spozorovaný pokles hravosti a pri 46 % pokles známok aktivity. 35 % psov uprednostnilo pred hraním sa spánok a to isté percento trpelo zvýšeným strachom. 32 % psov stratilo záujem o jedlo, v 30 % sa prejavila zvýšená miera kňučania a štekania.

Približne tretina respondentov v štúdii publikovanej na Nature zároveň potvrdila, že toto nezvyčajné správanie trvalo 2 až 6 mesiacov po úmrtí druhého psa. Podľa jednej štvrtiny sa toto správanie zmenilo až po 6 mesiacoch. Táto doba nebola ovplyvnená tým, či preživší pes videl svojho nebohého priateľa, plemenom, vekom, pohlavím a ani tým, či bol kastrovaný.

V štúdii uviedlo až 92 % majiteľov psov, že zvieratá žili spolu dlhšie ako rok. Zaujímavosťou však je, že tento čas nemal pravdepodobne žiaden vplyv na smútok psíkov. Oveľa silnejším prediktorom negatívnych reakcií bol predovšetkým spoločných vzťah zvierat. V tomto prípade išlo o spoločné trávenie času, ako je spoločné jedenie, hranie sa alebo spánok.

Počas štúdie narazili experti na problém v podobne pohlavnej nevyváženosti. Štúdie sa totiž zúčastnilo 384 žien a iba 42 mužov. To však svedčí o vzťahu žien so zvieratami, pretože nežnejšie pohlavie sa podobných prieskumov zúčastňuje častejšie. Potvrdila to aj autorka vyššie uvedenej štúdie, podľa ktorej majú ženy tendenciu byť empatickejšie majú väčší záujem o dobré životné podmienky zvierat v porovnaní s mužmi.

„Naše zistenie by sa teda dalo aspoň čiastočne vysvetliť tým, že ženy sú ochotnejšie vypĺňať online prieskumy o domácich miláčikoch než muži pre ich osobitnú citlivosť na problémy so zvieratami,“ tvrdí Pirrone.  Hoci celkové výsledky naznačujú, že psy za svojimi kamarátmi smútia, je potrebné vykonať aj ďalšie štúdie.