NOVÁ ŠTÚDIA: Psy nám rozumejú naozaj dobre. Dokážu dokonca rozlíšiť, keď to myslíme vážne

Niekoľko nedávnych štúdií ponúka prekvapujúce pohľady na spôsoby, akými sú naši psí spoločníci schopní komunikovať s ľuďmi. Najnovšia štúdia, publikovaná v časopise Nature, zistila, že psy dokážu porozumieť rozdielu medzi náhodnými a úmyselnými činmi svojich majiteľov. Zároveň ďalší výskum ukázal, že šteniatka sa doslova rodia pripravené na interakciu s ľuďmi.

„Komunikačné schopnosti psov ich jedinečne “nastavujú” tak, aby zaplnili medzeru, ktorá je medzi nimi a ľudskou rasou. Mnoho z úloh, ktoré pre nás vykonávajú teraz i v minulosti, napríklad pasenie, lov, dohľadávanie – uľahčuje ich schopnosť porozumieť našim narážkam,” objasnila v rozhovore pre Insider Emily Brayová, výskumná pracovníčka v oblasti poznávania psov na University of Arizona v Tucsone.

Experiment s prekvapivým záverom

Insider ďalej informuje, že psy môžu rozoznať rozdiel medzi nešikovným človekom, ktorý im chce dať pochúťku a osobou, ktorá túto odmenu úmyselne zadržiava. Vychádza to z experimentu, ktorý vedci spustili. Človeka a psa oddelili plastovou bariérou, v ktorej je malá medzera v strede, dostatočne veľká na to, aby sa do nej mohla dostať ruka. Bariéra však nepresahovala dĺžku miestnosti, takže psy ju mohli obísť, ak chceli.

Ľudskí účastníci odovzdali psovi maškrtu cez medzeru tromi spôsobmi. Najprv ponúkli kúsok, ale zrazu ho zhodili na stranu bariéry a povedali: „Hups.“ Potom sa pokúsili prejsť pochúťku, ale medzera bola zablokovaná. Nakoniec ponúkli dobrotu, ale potom stiahli ruku a zasmiali sa.

Experimentátori vyskúšali toto nastavenie na 51 psoch a načasovali, ako dlho každému trvalo prejsť okolo bariéry a získať maškrtu. Výsledky ukázali, že psy čakali na získanie maškrty oveľa dlhšie, keď ho experimentátor účelovo zadržal, než keď ho experimentátor zhodil alebo sa cez bariéru nedostal. To naznačuje, že psy dokážu rozlíšiť úmyselné činy ľudí od ich neúmyselného správania a podľa toho reagovať, uvádza Insider.

Nepotrebujú tréning

Výskumy taktiež hovoria, že psy požiadajú ľudí o pomoc oveľa častejšie ako vlci odchovaní ľuďmi. Štúdia porovnávala 44 šteniat odchovaných s ďalšími psami z vrhu s 37 vlčími šteniatkami, ktoré dostávali takmer neustálu ľudskú starostlivosť v stredisku pre voľne žijúce zvieratá v Minnesote.

Výsledky hovoria, že psie mláďatá boli dvakrát úspešnejšie ako ich vlčie náprotivky, aby vybrali správnu misku, aj keď strávili oveľa menej času medzi ľuďmi. Mnoho šteniatok to tak pochopilo správne na prvý pokus, čo naznačuje, že na to, aby dodržiavali ľudské gestá, nepotrebovali školenie.

„Psy majú prirodzene lepšie schopnosti porozumieť kooperatívnej komunikácii ľudí ako vlci, dokonca už od šteniatka. Na základe našich výsledkov by som povedala, že príroda v tomto ohľade rozhodne hrá väčšiu úlohu ako výchova,“ vyjadril sa Hannah Salomons, výskumná pracovníčka v oblasti poznávania zvierat na Duke University.

Staršia štúdia tiež dokazuje, že šteňatá sú už od ranného veku pripravené na interakciu s ľuďmi. Naša reč pre psov predstavuje kód, ktorý chápu hlavne na základe našej intonácie.

„Šteňatá sú schopné použiť informácie poskytnuté človekom v sociálnom kontexte už od útleho veku, a to všetko pred akýmikoľvek hlbšími skúsenosťami s ľuďmi,“ uvádza pre CNN Emily Bray, výskumná pracovníčka na antropologickej škole University of Arizona, ktorá už desaťročie študuje vývoj vodiacich psov v spolupráci s Canine Companions, neziskovou organizáciou, ktorá bezplatne poskytuje psy dospelým, deťom a veteránom s telesným alebo kognitívnym postihnutím.