Nová štúdia varuje pred ekonomickou katastrofou: Môžeme stratiť 40 % svetového HDP

Moderná doba sa čoraz viac zameriava na environmentálne otázky, ktoré boli ešte pred pár desaťročiami na okraji verejného záujmu. Klimatická zmena už nie je abstraktný pojem z vedeckých konferencií, ale každodenná realita. Nezvyčajné horúčavy, dlhodobé suchá, ničivé záplavy či rozsiahle požiare zasahujú nielen svetovú ekonomiku, ale aj milióny ľudí po celom svete. Mnohé regióny čelia krízam, ktoré sa predtým objavovali len zriedkavo.

Zmena klímy už nepredstavuje vzdialený problém budúcnosti. Odohráva sa tu a teraz. Extrémne horúčavy, suchá, záplavy a požiare sa vyskytujú čoraz častejšie. Vedecké dáta jasne ukazujú, že klimatická kríza neohrozuje len prírodu, ale aj svetovú ekonomiku. Nové výskumy naznačujú, že dôsledky môžu byť oveľa vážnejšie, než sa doteraz predpokladalo. Ukazovateľom blížiaceho sa rizika má byť práve teplota.

Kolaps svetovej ekonomiky

Vedci zistili alarmujúci dopad jedného z najvážnejších environmentálnych problémov súčasnosti. Ak sa globálna teplota zvýši o 4 °C, svetová ekonomika môže prísť až o 40 % svojej hodnoty. Odhad zahŕňa zníženie súhrnného bohatstva, produkcie aj poskytovaných služieb.

Štúdiu publikoval prestížny vedecký časopis Environmental Research Letters. Výskum vznikol na základe analýzy dát z viac než 1 600 regiónov naprieč všetkými kontinentmi. Vedci zohľadnili nielen klimatické zmeny, ale aj sociálno-ekonomické faktory a vzájomnú prepojenosť globálnych trhov.

Výpočty vychádzali z rôznych scenárov, od mierneho až po extrémne otepľovanie. Každý scenár ukazuje zásadný vplyv na HDP, zamestnanosť a životnú úroveň. Výsledky sa výrazne líšia od starších modelov, ktoré často analyzovali krajiny izolovane a ignorovali globálnu previazanosť ekonomík.

Svetová ekonomika dnes funguje ako jeden celok. Výpadok v jednej oblasti môže spustiť reťazové reakcie po celej planéte. Sucho v Ázii znižuje úrodu pšenice, čo spôsobí výpadky v zásobovaní v Európe a rast cien v Afrike. Záplavy v juhovýchodnej Ázii môžu zničiť továrne vyrábajúce kľúčové komponenty, ktoré sú potrebné pre elektroniku na celom svete.

Dlhodobé sucho v Latinskej Amerike môže ovplyvniť produkciu kávy, banánov či kakaa. Zmeny v morských prúdoch zas ovplyvnia rybolov a zásobovanie bielkovinami pre stovky miliónov ľudí. Navyše, narušené dodávateľské reťazce spomaľujú výrobu, zvyšujú náklady a znižujú dostupnosť tovaru.

zdroj: Pexels.com

Staršie modely hrozby podcenili

Predchádzajúce ekonomické odhady boli mierne. Očakávali pokles globálneho HDP len o 7 až 23 % pri 4 °C náraste. Nový prístup zohľadňuje komplexné reťazové reakcie a extrémy v rôznych regiónoch naraz.

Nové modely uverejnené v magazíne The Guardian ukazujú, že pri kombinácii viacerých kríz naraz môžu byť ekonomické škody dvojnásobné až trojnásobné oproti predchádzajúcim predpokladom. Výskumníci preto bijú na poplach: klimatická kríza už nie je len ekologický problém, ale existenčná hrozba pre globálne hospodárstvo.

Experti tvrdia, že čas, kým sme schopní konať, sa rýchlo kráti. Zníženie emisií je kľúčom k udržaniu oteplenia pod 2 °C. Obnoviteľné zdroje, energetická efektívnosť a ochrana prírody sú hlavné nástroje riešenia. Investície do klimatických opatrení sa podľa vedcov mnohonásobne vrátia v podobe menších strát.

Prevratný objav v kardiológii: Jednoduchá rovnica odhalí, či ti hrozí infarkt (ŠTÚDIA)

Ako nás narušená ekonomika ovplyvní?

Zníženie globálneho HDP priamo ovplyvní každodenný život miliárd ľudí. Menej pracovných miest, vyššie ceny potravín a nižšia životná úroveň sa môžu stať realitou už v najbližších desaťročiach. Zmeny zasiahnu základné oblasti života – dopravu, zdravotníctvo, školstvo aj prístup k pitnej vode.

Ekonomické otrasy sa neobmedzia len na regióny, ktoré zasiahne extrémne počasie. Aj krajiny s miernejším klimatickým dopadom pocítia následky globálnej nestability. Nedostatok surovín, zhoršené obchodné podmienky a kolísanie cien vytvoria tlak na rozpočty štátov aj domácností. Zvýšená migrácia, sociálne nepokoje a geopolitické konflikty patria medzi vážne hrozby, ktoré vyplývajú z klimaticky podmienenej hospodárskej krízy.

Klimatická kríza tak prestáva byť len otázkou budúcnosti. Ovplyvňuje našu prítomnosť a rozhoduje o tom, aký svet zanecháme budúcim generáciám. Ak nezmeníme náš smer, riskujeme stratu takmer polovice všetkého, čo ľudstvo vybudovalo. Čísla sú jasné – teraz je čas konať.

Čítajte viac z kategórie: Životné prostredie