Nová ústava v praxi: Reforma dokáže navždy zmeniť životy Slovákov. Zasiahne slobodných aj manželské páry

„Našou povinnosťou bude v ústave povedať, že Slovensko pozná iba dve pohlavia, muža a ženu,“ vyhlásil koncom januára tohto roka premiér Robert Fico (SMER-SD) pri predstavení zásadných zmien v ústave.

Okrem zakotvenia do ústavy dvoch pohlaví chce premiér meniť aj podmienky pri adopciách detí či udeliť Slovensku prednostné právo nad tým európskym pri rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach. Prinášame prehľad navrhovaných zmien, vysvetľujeme ich vplyvy a to, prečo je presun pravidiel adopcií do ústavy problematický.

Čo presne chce vláda meniť?

Premiér predstavil niekoľko kľúčových zmien. Ústava by podľa návrhu mala uznávať len pohlavie muža a ženy, pričom človek by mohol zmeniť pohlavie iba zo závažných dôvodov. Návrh tiež počíta s tým, že deti by mohli adoptovať len manželia, prípadne jeden z manželov rodiča dieťaťa, alebo pozostalí po rodičovi či opatrovateľovi.

Výnimočne by mohla dieťa osvojiť aj osamelá osoba. Významnou zmenou má byť aj zakotvenie práva rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese nad rámec štátneho programu. Štátny vzdelávací program by pritom musel byť v súlade s ústavou a jej hodnotami.

Revolučná zmena v dôchodkoch pre ženy: Štát im vráti stovky eur, o ktoré prišli (PREHĽAD)

Zmeny pri adopciách detí

V súčasnosti upravuje adopcie detí zákon o rodine. Legislatíva stanovuje, kto si môže dieťa adoptovať, aké sú podmienky a aký je postup. Tieto pravidlá chce v podstate vláda presunúť do Ústavy SR. Okrem iného by to znamenalo, že akákoľvek zmena v budúcnosti by bola oveľa náročnejšia. Na jej schválenie by totiž potom bola potrebná ústavná väčšina.

V súčasnosti si môžu dieťa osvojiť:

Podmienky osvojenia:

Zákon o rodine tiež stanovuje, že dieťa môže adoptovať iba jednotlivec alebo manželský pár. Ak by prešli v parlamente ústavné zmeny, o ktorých prvotne informoval premiér, pocítili by ich najmä osamelé osoby. Tie by si mohli deti adoptovať iba vo výnimočných prípadoch, pravdepodobne s prísnymi podmienkami. V súčasnosti si môžu deti adoptovať aj slobodní ľudia, pokiaľ prejdú schvaľovacím procesom.

Zmena ústavy by ovplyvnila aj možné budúce úpravy, pokiaľ ide o registrované partnerstvá. Ak by ich v budúcnosti poslanci schválili, páry rovnakého pohlavia by si aj napriek tomu deti adoptovať nemohli. Musela by sa najprv zmeniť ústava.

Koaličný spor: SNS kritizuje hlasovanie proti Rusku. Žiada Fica o vysvetlenie

Problematický vzťah s európskym právom

Problémovým bodom návrhu je aj snaha o nadradenie slovenskej ústavy nad európske právo v kultúrno-etických otázkach. Tento návrh je v priamom rozpore so základnými princípmi fungovania EÚ. Premiér o prednosti slovenských zákonov pred aktami EÚ v kultúrno-etických otázkach vo štvrtok (27.2.) rokoval s odborníkmi.

Pri vstupe do EÚ sa však Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty, dobrovoľne vzdalo časti svojej suverenity. Tento princíp je zakotvený v článku 7 ods. 2 Ústavy SR a v Zmluve o pristúpení SR k EÚ. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ sú nariadenia EÚ priamo záväzné pre všetky členské štáty. Lisabonská zmluva, ktorú Slovensko ratifikovalo, tento princíp ešte posilnila.

Z tohto dôvodu si tiež Protimonopolný úrad SR uplatnil k návrhu zmeny Ústavy SR zásadnú pripomienku. Zmena, ktorú navrhuje vláda, je podľa úradu problematická. „Okrem toho, že je v rozpore s princípom prednosti práva EÚ, vytvára aj stav právnej neistoty vo vzťahu národného a európskeho právneho poriadku,“ tvrdí a žiada tento bod vypustiť.

zdroj: Unsplash/Christina lue

Pripomienky a opozičné návrhy

K návrhu prišlo celkovo 118 pripomienok, z toho 14 zásadných, 11 hromadných. Pripomienkové konanie k návrhu novelizácie ústavy sa skončilo v pondelok 17.2. Významné výhrady vzniesli Konferencia biskupov Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov či Najvyšší súd SR.

Iniciatíva Inakosť podala hromadnú pripomienku, v ktorej navrhuje vypustiť body týkajúce sa adopcie detí, výchovno-vzdelávacieho procesu, uznania dvoch pohlaví či zmeny pohlavia.

Je zmena ústavy reálna?

Na prijatie ústavných zmien je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov. Vládna koalícia by teda potrebovala podporu časti opozície. KDH, ktorého hlasy by mohli byť kľúčové, však má k vládnemu návrhu zásadné výhrady a prišlo s vlastným návrhom na zmenu ústavy.

Európska komisia podobné snahy v minulosti riešila napríklad s Poľskom či Maďarskom. Viedli k dlhodobým sporom a sankciám. V prípade Poľska došlo k pozastaveniu čerpania prostriedkov z Fondu obnovy, kým krajina neupravila sporné zákony.

Premiér Fico síce tvrdí, že je otvorený diskusii o úpravách návrhu, ale trvá na jeho základných princípoch. Návrh by mal byť účinný od 1. júla, ak prejde legislatívnym procesom.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska