Nová „Venušská rovnica“ odhaľuje na planéte potenciál života. Vedci sa zamerali na 3 kľúčové faktory

Venuša, druhá planéta od Slnka, je často označovaná ako „peklo slnečnej sústavy“. Jej povrch dosahuje teploty až 475 °C, čo je dostatočné na roztavenie olova, a atmosférický tlak je 90-krát vyšší ako na Zemi. Navyše jej hustá atmosféra, tvorená prevažne oxidom uhličitým, spôsobuje extrémny skleníkový efekt, ktorý udržuje tieto nehostinné podmienky.

Napriek tomu vedci čoraz častejšie zvažujú, či mohla byť v minulosti oveľa miernejšia a vhodná pre život. Geologické a klimatické modely naznačujú, že pred miliardami rokov mohla mať plytké oceány, ktoré na jej povrchu pretrvávali stovky miliónov rokov. Ak to tak bolo, existuje možnosť, že v tom čase mohol na planéte vzniknúť život.

Venuša kedysi a dnes

V minulosti mohla mať Venuša miernejšie podnebie a spomínané plytké oceány, ktoré pretrvali 2 až 3 miliardy rokov. Tieto podmienky mohli umožniť vznik jednoduchého života. Postupne sa však planéta prehriala, voda sa vyparila a extrémny skleníkový efekt spôsobil, že sa jej povrch stal nehostinným.

Napriek tomu výskum nevylučuje, že mikroorganizmy mohli prežiť v atmosfére. Vo výške 50 km nad povrchom sú teploty a tlak podobné tým na Zemi, čo by mohlo umožniť existenciu živých baktérií. Objav fosfánu, plynu spájaného s biologickou aktivitou, vyvolal diskusie o možnom živote.

Hoci dnešná Venuša vyzerá ako neobývateľný svet, jej atmosféra môže skrývať prekvapenia. Budúce misie môžu potvrdiť, či tam niekedy existoval život – alebo či tam ešte stále je.

zdroj: TASR/AP, Akihiro Ikeshita

Venušská rovnica života

Na overenie tejto hypotézy vyvinuli vedci nový analytický nástroj – Venušskú rovnicu života (VLE). Tento koncept, inšpirovaný známou Drakeovou rovnicou, sa zameriava na tri kľúčové faktory ovplyvňujúce pravdepodobnosť existencie života na Venuši.

Pomáha vedcom systematicky vyhodnocovať historické podmienky planéty a poskytuje podklady pre budúce výskumné misie. Ak sa podarí odhaliť dôkazy o tom, že Venuša kedysi hostila život, mohlo by to radikálne zmeniť naše chápanie vývoja biologických procesov vo vesmíre.

Venušská rovnica života sa zameriava na tri hlavné faktory, ktoré určujú, či mohol na Venuši existovať život:

• Vznik predstavuje šancu, že sa na planéte vytvorili podmienky umožňujúce vznik jednoduchých organizmov. Ak mala Venuša v minulosti oceány a miernejšiu klímu, mohol sa tam život začať vyvíjať podobne ako na Zemi.
• Odolnosť opisuje schopnosť týchto organizmov prežiť zmeny v prostredí. Venuša prešla extrémnymi klimatickými zmenami, ktoré mohli život zničiť alebo ho prinútiť prispôsobiť sa. Ak mikroorganizmy dokázali prežiť napríklad v horných vrstvách atmosféry, mohli tam pretrvať dodnes.
• Kontinuita skúma, či podmienky vhodné pre život pretrvali až do súčasnosti. Ak by sa na Venuši v určitom bode všetka voda vyparila a planéta sa stala nehostinnou, pravdepodobnosť prežitia života by bola minimálna. Ak však mikroorganizmy našli útočisko v stabilnejšom prostredí, napríklad v oblakoch, mohla ich prítomnosť pretrvať dodnes.

Egypt stavia nové administratívne hlavné mesto. Bude stáť viac než 100 miliárd dolárov

Ako rovnica pomôže vedcom

Rovnica sa preukázala ako užitočná pri plánovaní budúcich vesmírnych misií, pretože pomáha identifikovať tie oblasti výskumu, ktoré majú najväčšiu budúcu perspektívu. Vedci vďaka nej môžu zamerať pozornosť na konkrétne miesta, ako sú horné vrstvy atmosféry, kde by mohli prežiť mikroorganizmy.

Rovnica môže slúžiť aj ako model pre výskum iných planét, kde sa skúma možnosť života, napríklad Marsu či exoplanét. Ak sa podarí nájsť dôkazy o bývalom alebo súčasnom živote na Venuši, môže to zásadne ovplyvniť naše chápanie života vo vesmíre a prepísať mnohé podstaty toho, čo sme si doposiaľ o našej galaxii mysleli.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír