Nové bytové domy v Bratislave sa svojim dizajnom rozhodli vystúpiť z bežného stereotypu
- Na pozemku pri križovatke Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty v Bratislave, oproti Klientskemu centru štátnej správy, vyrástol bytový komplex N!DO
- Pri dielach Petra Sticzaya-Gromskeho sme si zvykli, že sú iné ako štandardná stavebná produkcia
- Charakteristickým príkladom bol bytový komplex Octopus na Záhradníckej ulici
- V prípade bytového domu N!DO nezostal autor svojej povesti nič dlžný
- Na pozemku pri križovatke Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty v Bratislave, oproti Klientskemu centru štátnej správy, vyrástol bytový komplex N!DO
- Pri dielach Petra Sticzaya-Gromskeho sme si zvykli, že sú iné ako štandardná stavebná produkcia
- Charakteristickým príkladom bol bytový komplex Octopus na Záhradníckej ulici
- V prípade bytového domu N!DO nezostal autor svojej povesti nič dlžný
Podľa článku od autora Jakub Moravčík, Archinfo.sk, autori projektu: Ing. arch. Peter Sticzay-Gromski, Spolupráca: Ing. arch. Juraj Kováč (STD, DUR)
V tomto prípade Sticzay-Gromski navrhol členitú obytnú štruktúru, ktorá svojimi diferencovanými výškami a “rozihranou” fasádou určuje tvár novovznikajúceho prostredia. Racionálny priestorový koncept vytvorený z pravouhlých krabíc zmäkčuje vnesením organických prvkov. V materiáli použitím dreva a v geometrii pôdorysným zaoblením pravouhlých rohov a horizontálnymi posunmi hmôt.
„Našim úmyslom bolo zmeniť stereotypný pohľad na proporcie bytových domov. Chceli sme presvedčiť investora, že možno realizovať pekný bytový dom inak než je obvyklé – keď sa architekt po vyriešení dispozícií podieľa už len na výbere farby omietky. Že je možné úspešne realizovať domy, ktoré nemusia mať obložnosť schodísk viac ako 4 byty, že bytové domy na Slovensku nemusia nutne vyzerať ako naboptnané a spuchnuté hmoty pohodené na vyklieštenom pozemku bez kontaktu k histórii a okoliu daného miesta. Chceli sme ukázať že je možné realizovať hustotu mestskej zástavby i (pri zvlčilých hygienických normách) väčšiu ako 100 ľudí/ha, a že títo ľudia naopak môžu prirodzene intereagovať a vytvoriť susedskú komunitu. Nido1 nie je typickou mestskou zástavbou – vzniklo ako záhradná pavilónová architektúra na bývalých športoviskách Bratislavských Pasienkov,” priblížil nám svoj zámer autor.
Architektovi (PSG) sme položili (RED) ďalšie otázky:
RED: Pri komunikácii s developermi sa ako architekti stretávame často s presadzovaním požiadaviek na maximálne možnú „zastavanosť a obostavanosť” disponibilnej parcely a s požiadavkou “nevymýšľať netradičné riešenia a neexperimentovať”. Radšej robiť všetko “tak, ako sú ľudia zvyknutí a lacno”. Ako to bolo v tomto prípade, kde výsledok je predsa len odlišný od zabehaných štandardov. Boli diskusie s investorom naročné, alebo mal architekt priestor voľný?
PSG: Výsledok architektonického diela stojí predovšetkým na harmonizácii troch základných pilierov každého projektu – architekt, investor a dodávateľ. Pomer ich vplyvu sa od stavby na stavbu mení, čoraz viac však je konečný výsledok závislý od investora – niekto hovorí dokonca o 80%. On nesie obrovské riziko a zodpovednosť. Aby sme zaistili investorovi jeho mieru rizika a tým i prijatelnú mieru realizácie našich myšlienok musíme sa zaviazať garanciou výsledných stavebných nákladov. To si dokáže každý predstaviť, že pri dnešných honorároch architekta a absolútneho nedostatku stavebného nadhľadu na všetkých úrovniach prípravy projektu i realizácie stavby je to extrémne adrenalínová záležitosť. Na začiatku je to ale vždy architekt, ktorý spúšťa celý proces a musí presvedčiť všetkých okolo seba, že to môže a bude fungovať.
RED: Všetky budovy spadajú do kategórie AO (dom s takmer nulovou spotrebou primárnej energie). To všetko pri výrazne členitej štruktúre. Ako sa to podarilo dosiahnuť?
PSG: Dnes sa stavby ocitajú pod obrovským tlakom jednak dotácií – platí pre verejné budovy a jednak rôznych partikulárnych predpisov, vylobovaných rôznymi nátlakovým skupinami. Hygienické a energetické normy sa menia rýchlejšie ako počasie a reagovať na ne znamená často prerábať celý projekt, a pretože v našom prípade veľa riešení leží práve v pásme za hranou aplikovateľnosti, je to vždy pre všetky strany namáhavý proces. Navzdory pomerne veľkej obálke fasády a slušnej podpory zo strany energetického špecialistu (DEKPROJEKT) sme museli riešenie nakoniec predražiť použitím parapetných rekuperátorov. Je to ale mnoho krát skôr papierový boj než skutočné zlepšenie kvality bývania a životného prostredia.
RED: Aké boli odozvy pri dokončení zo strany investora a záujemcov o bývanie?
PSG: Výhodou tohto investora bolo, že vedel čo môže od nás očakávať, ale i tak ho nakoniec výsledok, myslím, milo prekvapil. Čo sa týka záujemcov o byty, sme radi, že „naše“ byty sa kupujú na bývanie a nie na investíciu, čo je v prístupe kupujúcich veľký rozdiel. Záujemcov prekvapil v porovnaní s konkurenciou prekvapivo vysoký štandard ako vnútorného tak vonkajšieho vybavenia a materiálov. Napríklad podľa dodávateľov výťahov – i v konkurencii s hotelmi sa nám podarilo realizovať jeden z najodvážnejších modelov plne presklenenej šachty i kabíny.
V rámci prvej etapy projektu boli dokončené dve obytné veže a jeden rozmernejší líniový dom, ktorý však vďaka dostatočnému odstupu netieni fasády štíhlych objektov. Výrazne členené objekty vyrastajú z platformy polozapustených garáží. Medzi budovami je dostatok “vzduchu”, relatívne riedko zastavaná parcela ponecháva priestor pre vnútorný dvor. Subtílnosť obytných modulov dokáže kompenzovať orientáciu (JZ-SV) a zabezpečiť dostatočnú mieru osvetlenia a oslnenia bytov.
Dispozícia obytných, navzájom poposúvaných modulov, umožňuje aj malým bytom osvetlenie z dvoch svetových strán. Väčšie, preplávajúce byty taktiež ťažia z výhod obojstrannej orientácie. Stredové vertikálne jadro zabezpečuje flexibilitu dispozície a možnosť jej budúcej úpravy. Aj napriek pomerne nízkym výškam (na bratislavské pomery) sú výhľady nadštandardné.
Viac podobných článkov nájdeš na Archinfo.sk
Zvolená „amfiteátrová” forma zástavby dovoľuje osvetliť a prevetrať garáže a zároveň dostatočne pocitovo i vizuálne segreguje od ulice areálový vnútroblok. Prirodzené „átrium“ – dvor, je dostatočne intímne a bezpečné, provokuje k prejavom zdravej susedskej angažovanosti.
Obytný komplex je otvorený smerom k rekreačnej zóne okolo jazera Kuchajda, dvor je však vymedzený voči hluku z južnej strany. Všetky vertikálne jadrá sú prístupné práve zo spoločného „vnútrobloku”. Hlavný bezbariérový vstup je situovaný z východu – z Tomášikovej ulice.
Každý byt má prístup na priestranný balkón, ktorý je čiastočne krytý pergolou. Tá zabezpečuje požadované súkromie a zároveň „reguluje“ solárne zisky. Fasádne otvory využívajú celú svetlú výšku podlažia.
„Domy už nie sú súčasťou bulvárneho koloritu. Ich poloha na hrane športovo-rekreačnej zóny prispela k rozbitiu pevnej formy do trsu samostatných veží. Uvoľnená kompozícia troch objektov však stále pevne kontroluje vnútorný priestor zeleného átria. Areálové átrium je otvorené na severozápad k predpokladanej súvislejšej forme landscapingu. Uvoľnenej krajine oslobodenej od diktátu uličnej čiary mestského bulváru zodpovedá i členenie fasády, ktoré podporuje vertikalitu stavby a výber použitých materiálov. Hmoty veží s rozdielnymi fasádami (meniacimi sa na nárožiach objemu) podporujú dynamiku architektúry,” dodáva autor.
Na záver trocha čísel:
V prvej fáze projektu sa na deviatich podlažiach nachádza spolu 114 bytových jednotiek (s výmerami od 30 m2 do 140 m2) ajedno šúdio. Prevládajú dvojizbové (44) a trojizbové (43) byty. Skladbu dopĺňa 16 jednoizbových, osem štvorizbových bytov a štyri štvorizbové mezonety. Každý byt má vlastnú pivničnú kobku.
Všetky budovy spĺňajú certifikát energetickej náročnosti kategórie AO. Ku každému z bytov prislúchajú veľkorysé balkóny a/alebo terasy a predzáhradky, ktoré si môžu obyvatelia dotvoriť zeleňou. Parkovanie má kapacitu 149 vnútorných a 15 vonkajších miest.
Tento projekt prezentujeme s potešením, lebo prináša nielen nové budovy, ale zároveň aj konzistentný architektonický názor. Podnet do diskusie k problematike tvorby nových mestských štruktúr. Určite zaujal všetkých, ktorí majú ambíciu vytvoriť niečo viac, ako len naplniť základné ekonomické parametre svojej investície.
Zdroj: archinfo.sk
Čítajte viac z kategórie: Architektúra