Nové medzinárodné hodnotenie univerzít odhalilo, ktoré slovenské vysoké školy patria medzi elitu

Analyzovaných bolo päť oblastí: štúdium, výskum, prenos vedomostí, medzinárodná orientácia a regionálna angažovanosť. Hodnotenie U-Multirank doteraz pokrývalo 28 študijných odborov, ku ktorým každý rok pribúdajú ďalšie. 

Ak sa rozhodneme porovnať čisto slovenské a české univerzity, lídrom je Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, ktorá je celosvetovo na 228. mieste. Na druhom mieste je Univerzita Tomáše Bati v Zlíne, ktorá je celosvetovo na 374. mieste. Trojicu žiaľ neuzatvára slovenská vysoká škola, ale Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, ktorá je spomedzi svetových univerzít na 392. mieste.

V porovnaní univerzít na Slovensku a v Česku sa z našich vysokých škôl najvyššie umiestnila Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a to na 7. mieste, celosvetovo je na 625. priečke. Deviata v poradí je  Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá je celosvetovo na 832. priečke.

zdroj: TASR/František Iván

Tesne za sebou, a to na 11. a 12. pozícii, je Ekonomická Univerzita v Bratislave a Slovenská technická univerzita v Bratislave. Svetovo sú na 950. a 955. mieste. Možno prekvapivo sa Univerzita Komenského v Bratislave umiestnila až na 17. mieste a celosvetovo na 1097. priečke.

Zo slovenských univerzít sa do rankingu zapája pravidelne 9 univerzít: Trnavská univerzita, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prešovská univerzita v Prešove, Katolícka univerzita v Ružomberku a Technická univerzita v Košiciach.

Reakcia univerzít na pandémiu COVID-19

Zaujímavosťou aktuálneho vydania U-Multirank 2020 je aj reflektovanie na pandémiu COVID-1 a pripravenosť univerzít na takúto situáciu.

Ukázalo sa,  že hoci až 60 % zapojených univerzít disponovalo stratégiou online vzdelávania pred pandémiou COVID-19 v rámci strategických plánov, iba 1/3 z nich  v praxi preukázala zabezpečenie predmetov v určitej forme plne online.

Najlepšie pripravené na online štúdium boli univerzity, ktorých hlavné odbory sú obchodné štúdie a ekonomika. V inžinierskych a vedeckých odboroch je percento programov, ktoré sú k dispozícii úplne online, menej ako 3 %. 

Samostatnou kapitolou je dostupnosť interaktívnych učebných nástrojov a digitálnych skúšok, ich miera je len veľmi nízka. Online podpora sa tak vo veľkom meradle pre mnohé univerzity ukázala ako naozaj  ťažká. 

„Kľúčovou strategickou odpoveďou univerzít na pandémiu je schopnosť nahradiť poskytovanie tradičných prezenčných študijných programov ich poskytovaním online ako aj online podpora. Len málo inštitúcií malo totiž zavedenú stratégiu riadenia rizík, ktorá by im umožnila reagovať na pandémiu,“ píše sa v správe.