Nové odhalenie: Vegetariánmi sa nestávame z presvedčenia, ukázala štúdia

Znie to síce neuveriteľne, ale najnovšia štúdia ukázala, že naše rozhodnutie stať sa vegetariánmi nie je celkom dobrovoľné. Údajne sa takýmto stravovacím presvedčením stoja gény.

Výskumníci sa zamerali na genómy viac ako 335 000 ľudí. V kombinácii s dotazníkmi na hodnotenie množstva mäsa vo svojej strave objavili jedno konkrétne miesto v ľudskom genóme, konkrétne „rs72884519“ na 18. chromozóme. To úzko súvisí s voľbou vegetariánskej diéty.

Okrem toho identifikovali tri genetické varianty – NPC1, RMC1 a RIOK3. Tie sa zhromažďujú v tej istej genetickej oblasti a majú spojenie s vegetariánstvom. Ďalších 31 génov roztrúsených v genetickej šifre by takisto mohlo hrať nejakú rolu pri výbere bezmäsitej stravy, píše Live Science.

Prečo sa stávame vegetariánmi?

To, ako gény presne ovplyvňujú rozhodnutie prejsť na stravu bez mäsa, zatiaľ vedci s istotou povedať nevedia. Objav ich však nabáda k ďalším výskumom. Tie by mohli presnejšie určiť, ktoré genetické varianty zodpovedajú za rozhodnutie stať sa vegetariánmi.

Dr. Nabeel Yaseen, hlavný autor štúdie a profesor patológie na Northwestern University Feinberg School of Medicine, je presvedčený, že tieto zistenia predstavujú kľúč k odhaleniu komplexných fyziologických procesov riadiacich výber stravy.

Treba si uvedomiť, že existuje mnoho dôvodov, prečo ľudia volia vegetariánstvo. Medzi tieto dôvody patrí náboženstvo, kultúra, etika, obavy o životné prostredie či osobné zdravie. To, čo nakoniec zaradíme do svojho jedálnička, závisí od viacerých faktorov vrátane osobných preferencií, metabolických procesov a toho, ako rôzne potraviny ovplyvňujú náš organizmus.

Neurovedkyňa: Ženský a mužský mozog starne inak. U žien dochádza k zmenám, ktoré ovplyvňujú kvalitu života

Všetky tieto aspekty však do značnej miery ovplyvňujú naše gény. Hoci vieme, že gény môžu mať vplyv na naše chute, spojenia medzi genetikou a vegetariánstvom sú stále relatívne nejasné.

Ako prebiehal výskum

Štúdia sa zamerala na porovnávanie genómov 5 325 vegetariánov s genómami 329 455 nevegetariánov, pričom využila dáta z U.K. Biobanky, teda veľkého úložiska zdravotných a genetických informácií dospelých v Spojenom kráľovstve.

Kategorizáciu jednotlivcov ako vegetariánov určovali na základe dvoch odlišných dotazníkov, ktoré analyzovali ich stravovacie návyky za posledný rok a v 24-hodinových intervaloch.

Hoci štúdia priamo nezhodnotila, ako identifikované genetické varianty súvisia s výberom vegetariánstva, existuje niekoľko hypotéz. Niektoré z týchto génov, ako napríklad NPC1 a RMC1, sú známe svojím vplyvom na metabolizmus tukov a fungovanie mozgu.

Nika si s tímom otvorila vychytenú československú pekáreň. Teší sa masívnemu záujmu, pravidelne tu majú vypredané

Gén NPC1 napríklad zohráva kľúčovú úlohu pri prenose komplexných tukov do buniek, čo je nevyhnutné pre vývoj a fungovanie nášho nervového systému.

Potreba ďalšieho skúmania

Vedci upozorňujú, že táto štúdia má svoje obmedzenia. Výskumníci sa zamerali iba na populáciu belochov vo Veľkej Británii a informácie o strave pochádzali od samotných účastníkov štúdie, ktorí si spomínali, čo jedli. To môže znamenať, že výsledky sa nemusia rovnako vzťahovať na iné etnické skupiny a nemusia byť stopercentne spoľahlivé.

Joanne Cole, vedkyňa z University of Colorado, tiež vykonala podobný výskum. Zistila, že genetická oblasť rs72884519 súvisí s konzumáciou mäsa. To znamená, že genetické varianty v tejto oblasti môžu ovplyvniť, ako nám chutí mäso a koľko ho jeme.

Zároveň ukázala, že nová štúdia objavila rozdiely v životnom štýle a okolitých faktoroch medzi vegetariánmi a tými, ktorí jedia mäso. Napríklad vegetariáni boli častejšie ženy, príslušníci mladšej generácie či ľudia s nižším spoločenským statusom a nižším indexom telesnej hmotnosti (BMI). To je nepriamy ukazovateľ množstva telesného tuku.

Vedci dúfajú, že budú môcť lepšie pochopiť, prečo sa niekto rozhodne pre bezmäsitú stravu. Rovnako, že to povedie k personalizovaným odporúčaniam pre stravovanie a inovácii náhrad za mäso.