Nové zistenia o pravekom živote na území Ukrajiny: Unikátne sídlisko s ľudskými pozostatkami

Archeologický výskum na území dnešnej Ukrajiny prináša prekvapivé odhalenia o dávnych komunitách, ktoré tu žili pred viac ako 5600 rokmi. Ide o ľudí patriacich ku kultúre Cucuteni-Trypillia, ktorá rozkvitala vo východnej Európe približne v rokoch 5500 až 2750 pred n. l., informuje portál IFL Science.

Členovia tejto kultúry zakladali rozsiahle „mega-sídliská“ – prehistorické komplexné usadlosti s populáciou až do 15 000 obyvateľov, radiac sa tak k najstarším proto-mestským centrám Európy.

Napriek bohatstvu archeologického materiálu súvisiacemu s touto kultúrou sú ľudské pozostatky mimoriadne vzácne. To vedcom sťažuje zodpovedanie otázok o ich každodennom živote, zdravotnom stave, sociálnych zvyklostiach či pohrebných rituáloch. Ide o bežný problém pri skúmaní pravekých populácií, kde sa musíme často spoľahnúť na výnimočne zachované nálezy.

Unikátne sídlisko s ľudskými pozostatkami

Jedným z týchto výnimočných prípadov je lokalita pri Kosenivke na Ukrajine. Vedci tu objavili pozostatky domu so zvyškami približne 50 fragmentov ľudských kostí.

Tieto patrili prinajmenšom siedmim jednotlivcom, mužom, ženám, deťom i adolescentom. Existuje reálna možnosť, že títo ľudia žili priamo v dome, ktorý archeológovia dnes skúmajú už len ako zasypané a spálené trosky.

Mimoriadne zaujímavým zistením je, že štyri z obetí boli silno spálené a ich kosti sa našli prevažne v strede objektu. To okamžite vyvoláva otázky: bol požiar náhodný, alebo išlo o nejaký rituálny obrad? Alebo nebodaj tragický dôsledok násilia?

Požiar, vražda či rituál?

Predchádzajúce výskumy naznačovali, že ľudia mohli zahynúť pri rýchlom požiari, ktorý nastal bezprostredne po ich smrti. Ak bol požiar náhodný, obete mohli zomrieť na otravu oxidom uhoľnatým, hoci sa možno pokúsili uniknúť.

Ďalším dôležitým faktom je objav nezahojených poranení lebky u dvoch osôb, čo poukazuje na možný násilný čin. Ostáva nejasné, do akej miery sú tieto zranenia spojené s požiarom, no naznačujú, že smrť obyvateľov domu nemusela byť pokojná.

Kosti ako kľúč k strave a životnému štýlu

Okrem tragických udalostí sú však kosti aj zdrojom poznania o každodennom živote tejto pravekej komunity. Analýza pomeru uhlíka a dusíka v kostiach, spolu so štúdiom rastlinných a živočíšnych zvyškov, umožnila vedcom zrekonštruovať stravu obyvateľov domu.

Napriek množstvu zvieracích kostí na iných lokalitách Trypillie sa zistilo, že na tomto mieste tvorili rastlinné zdroje až 90 % denných bielkovinových potrieb. Mäso bolo zastúpené len približne 10 %. Tento výsledok potvrdili aj stopy na zuboch, poukazujúce na konzumáciu obilnín a vláknitých rastlinných potravín.

Vedci ďalej zistili, že hoci Trypilliani chovali dobytok, nevyužívali ho prioritne na mäso. Kravy boli zdrojom mlieka a hnoja, ktorý zvyšoval úrodnosť pôdy. Aj v dnešných agrárnych spoločnostiach bez umelých hnojív sa veľké kopy hnoja považujú za symbol bohatstva a prosperujúcich hospodárov.

Neobvyklé pohrebné praktiky a nové interpretácie

Ďalším prekvapením je samotná prítomnosť ľudských pozostatkov v dome. Zvyčajne totiž kultúra Cucuteni-Trypillia pochovávala svojich mŕtvych mimo obytných priestorov.

Nález kostí priamo v dome naznačuje buď výnimočnú situáciu, zložitý pohrebný rituál, alebo následky konfliktu či katastrofy. Malý lebkový fragment z iného časového obdobia naznačuje, že ukladanie kostí mohlo byť dlhodobejším procesom, možno súčasťou viacstupňového pohrebného obradu, dodáva portál Archeologymag.

Kostry ako biologické archívy minulosti

„Kostrové pozostatky sú skutočnými biologickými archívmi,“ hovorí Katharina Fuchs, hlavná autorka štúdie. „Hoci výskum najstarších mestských komunít vo východnej Európe zostáva náročný, práve takéto unikátne prípady, ako je Kosenivka, ukazujú, že aj malé fragmenty kostí prinášajú obrovskú hodnotu.“

Prepojením osteologických, izotopových, archeobotanických a ďalších archeologických informácií vedci prinášajú výnimočný pohľad do života – a možno i tragickej smrti – ľudí, o ktorých by sme inak vedeli veľmi málo.

Hoci sa ešte nepodarilo odhaliť všetky tajomstvá, Kosenivka ponúka vzácne poznatky, vďaka ktorým sa o krok približujeme k pochopeniu komplexného sveta neolitických spoločenstiev spred tisícročí.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti