Nové zistenie vedcov: Prerušovaný pôst je výrazne prospešný, má zásadný vplyv na mozog

Prerušovaný pôst si v posledných rokoch získal značnú popularitu. Či už sa snažíš schudnúť, alebo zapracovať na svojom zdraví, určite si už na túto formu stravovania narazil. Mnohí ho dokonca propagujú ako prostriedok na obnovenie metabolizmu, zvládanie chronických ochorení, spomalenie starnutia a zlepšenie mentálneho zdravia, informuje ScienceAlert.

Okrem toho nový výskum naznačuje, že prerušovaný pôst by mohol ponúknuť nový prístup k energii pre mozog a potenciálne chrániť pred neurodegeneratívnymi poruchami, ako je Alzheimerova choroba. Tento koncept nie je nový. Už staroveké civilizácie, ako napríklad Gréci, verili v kognitívne výhody pôstu. Práve preto sa moderní vedci pozreli pôstu „na zúbok“.

Čo je prerušovaný pôst

Prerušovaný pôst zahŕňa krátke obdobia obmedzenia príjmu kalórií, ktoré zvyčajne trvajú 12 až 48 hodín (bežne v rámci denného okna 12 až 16 hodín), po ktorých nasledujú pravidelné intervaly jedenia.

Portál Zdravoteka popisuje prerušovaný pôst v praxi takto: „… jedinec sa stravuje od 12:00 do 20:00, a následne po poslednom jedle od 20:00 až do 12:00 ďalšieho dňa nasleduje 16-hodinové obdobie pôstu. Veľkú časť pôstu teda jedinec prespí.“

Je veľmi dôležité rozlišovať prerušovaný pôst od dlhodobého hladovania, ktoré by mohlo viesť k vážnym zdravotným rizikám a s ním spojenými problémami v dôsledku biochemických zmien a nedostatku živín. Ak ho však budeš praktizovať správne, mal by ti priniesť množstvo výhod.

Morbídne Taliansko nezvládne každý: Temné zákutia svetoznámych miest ťa prinútia zamilovať sa do „dark“ turizmu

Pozitívny vplyv na ľudský mozog

Spísali sme štyri mechanizmy, prostredníctvom ktorých môže pôst ovplyvniť organizmus a potenciálne aj ovplyvniť funkciu mozgu:

Ketóza: Mnohé režimy prerušovaného hladovania sa zameriavajú na vyvolanie ketózy, pri ktorej telo prechádza z využívania sacharidov na spaľovanie tukov ako paliva. Ketóny, ktoré vznikajú počas tohto metabolického stavu, sa stávajú primárnym zdrojom energie pre mozog.

Hoci sa ketóza môže prejavovať príznakmi, ako sú hlad, únava a mozgová hmla, výskumy naznačujú, že by mohla chrániť zdravie mozgu a zabrániť zhoršovaniu kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom.

Cirkadiánny rytmus: Zosúladenie času jedla s prirodzeným rytmom tela, známe ako časovo obmedzené stravovanie, môže podporiť optimálnu funkciu orgánov a potenciálne zlepšiť kognitívne schopnosti. Štúdie naznačili jeho potenciál na zmiernenie kognitívnych porúch, čím sa zdôraznil význam načasovania jedla pre udržanie zdravia mozgu.

Mitochondrie: Prerušovaný pôst by mohol posilniť ochranu mozgu tým, že zlepší funkciu a metabolizmus mitochondrií a zároveň zníži oxidačný stres. Mitochondrie zohrávajú kľúčovú úlohu pri výrobe energie. Tá je rozhodujúca pre udržanie zdravia mozgu a zmierňuje kognitívny úpadok súvisiaci s vekom.

Os črevo-mozog: Komunikácia medzi črevom a mozgom ovplyvňuje náladu, poznávanie a duševnú pohodu. Prerušované hladovanie sľubne zlepšuje zdravie mozgu prostredníctvom mechanizmov, ako je tvorba neurónov, najmä v oblastiach spojených s pamäťou a emóciami.

Vždy konzultuj s odborníkom

Zatiaľ čo výskum na zvieracích modeloch podporuje kognitívne výhody prerušovaného hladovania, štúdie na ľuďoch prinášajú zmiešané výsledky. Vedci stále pripomínajú potrebu ďalšieho skúmania.

Okrem toho by rýchly úbytok hmotnosti spojený s pôstom mohol predstavovať riziká, ako je nedostatok živín a strata svalovej hmoty. A to najmä u starších osôb so zvýšenými nárokmi na výživu.

Pred začatím prerušovaného hladovania konzultuj svoj stav so zdravotníckym pracovníkom, napríklad s dietológom.