Novinárka Boba M. Baluchová: Vláda Nového Zélandu nezľahčuje hrozbu nákazy, ani nehľadá za každú cenu vinníkov (ROZHOVOR)

6. marca 2021 o 16:30

Svetové médiá aj mnohé vlády s obdivom sledujú manažovanie pandémie na Novom Zélande
Novinárka a výskumníčka Boba Markovič Baluchová tam s rodinou žije už päť rokov
Od marca 2020 verejnosti vo svojich „Korona-denníkoch zo Stredozeme“ približuje, ako tam vyzerá život v čase korony
Popri výchove dcéry Tove Tui a práci pre miestnu mimovládku stále na diaľku pôsobí aj ako komunikačná manažérka slovenskej Platformy rozvojových organizácií Ambrela
Ako a či stíha všetky tieto svoje povinnosti, prezradí v rozhovore

archív Boba Markovič Baluchová

Svetové médiá aj mnohé vlády s obdivom sledujú manažovanie pandémie na Novom Zélande
Novinárka a výskumníčka Boba Markovič Baluchová tam s rodinou žije už päť rokov
Od marca 2020 verejnosti vo svojich „Korona-denníkoch zo Stredozeme“ približuje, ako tam vyzerá život v čase korony
Popri výchove dcéry Tove Tui a práci pre miestnu mimovládku stále na diaľku pôsobí aj ako komunikačná manažérka slovenskej Platformy rozvojových organizácií Ambrela
Ako a či stíha všetky tieto svoje povinnosti, prezradí v rozhovore

Boba Markovič Baluchová je slovenská novinárka, výskumníčka a komunikačná manažérka mimovládnych organizácií. Narodila sa v Bratislave, vyrástla pod Tatrami a momentálne žije s rodinou v Aucklande na Novom Zélande. Vyštudovala environmentálnu mineralógiu, žurnalistiku, dokumentaristku, manažment verejného zdravia aj medzinárodný rozvoj.

Venuje sa mediálnemu zobrazovaniu globálnych tém a medzinárodnému dobrovoľníctvu. Pracovala pre Rozvojový program OSN, charitatívne organizácie Caritas či ADRA a niekoľko európskych univerzít. Absolvovala terénne a výskumné pobyty v Keni, Indii, Moldavsku, v Novom Mexiku i na Samoe.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Boba M. Baluchova (@boba.m.baluchova)

Na diaľku pracuje ako komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela, ktorá zastrešuje humanitárne a rozvojové organizácie na Slovensku. Okrem toho sa venuje písaniu článkov o globálnych výzvach. Pre novozélandskú organizáciu The GeneNow trust pripravila tréningy mediálnej a informačnej gramotnosti. Tie aj v Aucklande vedie.

Prečo sa Boba s manželom presťahovali na Nový Zéland
Či je Nový Zéland skutočne taký krásny, ako ho poznáme z filmov
Aká je momentálna pandemická situácia v krajine
Akej práci sa Boba venuje
Čo jej život na Novom Zélande dal

Už päť rokov žiješ so svojou rodinou na Novom Zélande. Prečo ste sa rozhodli pre život práve v tejto krajine?

S manželom sme vždy chceli vycestovať na dlhšie obdobie na Island alebo na Nový Zéland, ale bolo to skôr v rovine snívania. Keď však muž dostal pracovnú ponuku z aucklandskej firmy Serato, vyvíjajúcej hudobný softvér, bolo rozhodnuté.

Ja som už dvadsať rokov pre svoju prácu a štúdiá doslovná nomádka a migrantka, s odchodom som teda problém nemala. Mám tú výhodu, že svoju novinársku, výskumnú aj pedagogickú činnosť môžem vykonávať z domu na diaľku, čo sa veľmi nezmenilo ani počas pandémie, preto mi presun 18 000 km smerom do Oceánie neprekážal.

Ktoré mesto ste si pre svoj pobyt vybrali?

Naším druhým domovom bolo od úplného začiatku prístavné mesto Auckland, kedysi označovaný za Sydney pre začiatočníkov. Je 2-krát ľudnatejší ako Bratislava a už teraz zaberá značnú časť severného ostrova.

Epické výhľady na plachty a plachetnice vystriedali žeriavy a neutíchajúca výstavba. Alebo skôr prestavba. Čo je pochopiteľné a nezastaviteľné v jednaapolmiliónovej metropole. Práve tu sme sa rozhodli priviesť na svet a vychovávať aj našu dcérku Tove Tui. Teraz má tri roky, a je tu veľmi spokojná.

zdroj: archív Boba Markovič Baluchová

Kto sú obyvatelia a obyvateľky Nového Zélandu? Akí sú povahovo?

Za posledných päť až desať rokov výrazne stúpla imigrácia z Číny, mladí sem chodia za štúdiom, starší za biznisom alebo dlhodobým odpočinkom. To všetko pred rokom po prepuknutí pandémie a uzavretí hraníc ustalo.

Inak je obyvateľstvo zložené z pôvodných maorijských ľudí, hoci podľa posledného sčítania ľudu ich je dnes už iba 17-percentná menšina, potom početnej Pakeha skupiny európskeho pôvodu, malých diaspór z okolitých pacifických ostrovov a dynamicky pribúdajúcej ázijskej prisťahovaleckej komunity.

Žije tu okolo dvesto etnických a kmeňových skupín, ktoré sa dorozumievajú stošesťdesiatimi jazykmi. Všetky národy a etniká sa však k sebe správajú tolerantne, doprajú si pobyt na čerstvom vzduchu, a teraz v letnom období (od decembra do marca) majú spoločnú záľubu v piknikoch, ‚barbie’ ako sa hovorí grilovaniu mäsa, či morských plodov, na voľne dostupných griloch v každom mestskom parku či na verejnej pláži. Na takúto pohodu sa privyká ľahko.

Je Nový Zéland skutočne taký krásny, zelený a čistý, ako ho poznáme z filmových trilógií Sira Petera Jacksona „Pán prsteňov“ a „Hobbit“? Čo ťa z prírodných úkazov najviac prekvapuje?

Naživo je Aotearoa (z maorijčiny: krajina dlhého bieleho oblaku) ešte krajšia, farebná, unikátna. Práve tá obloha za dní i nocí veľa vypovedá o magickosti tejto ostrovnej krajiny. Nie všetci miestni sú radi, keď sa Aotearoa označuje za Stredozem. Ale ľudia v Európe si ju vedia práve na základe toho okamžite predstaviť a zatúžiť po dovolenke v nej.

Pred pár týždňami odkvitli neprehliadnuteľné listnaté stromy, zvané pohutukawa. Nič podobné som nikdy nikde nevidela. Sú považované za symbol novozélandských Vianoc a majú významné miesto v maorijskej kultúre.

Ich koruny sú v decembri pokryté zhlukmi jasne červených kvetov a sprevádzané bzukotom včiel. Keď odkvitajú, je piesok na väčšine pláží aj ulíc v mestách východného pobrežia Nového Zélandu premiešaný kvetmi pohutukawy, a teda sfarbený do červeno-ružova. To ma vždy očarí.

zdroj: archív Boba Markovič Baluchová

Svetové médiá vyzdvihujú Nový Zéland a jeho premiérku Jacindu Ardernovú za to, ako sa vám darí zvládnuť boj s koronavírusom. Vnímajú to tak aj domáci? Aká je v krajine momentálne pandemická situácia?

Dohromady boli za rok 2020 v krajine zistené ani nie dve tisícky prípadov, na Covid-19 doteraz zomrelo v päťmiliónovej krajine iba dvadsaťšesť ľudí. Keď si to porovnáte so Slovenskom, cítite ten obrovský rozdiel – nielen v počtoch nákazy a vyhasnutých životov, ale aj v opatreniach.

Tie sa na Novom Zélande naozaj celoplošne dodržiavajú. Sme jedna z mála krajín, ktorá mohla oslavu Vianoc a letné prázdniny (december až február) prežiť bez strachu z ochorenia Covid-19. Celé týždne predtým sme boli totiž bez komunitného prenosu. Máme však za sebou už štyri tvrdé lockdowny.

Ako v každej krajine, aj na Novom Zélande bol počas týchto lockdownov zaregistrovaný nárast domáceho násilia v rámci rodín, tlak na mentálne zdravie aj rozklady dlhodobých partnerstiev. Opäť stúpol (už i tak vysoký) počet samovrážd u mladých ľudí. Pandémia však bola aj príležitosťou na prehodnotenie životných priorít a pracovného nasadenia mnohých ľudí, najmä rodičov.

Napriek priaznivej situácii v krajine sa pre pár dňami zaviedol ďalší lockdown. Teraz je však dôležité, aby sme zvládli kolektívne fázu očkovania. Premiérka už počas testovania prisľúbila ľuďom, ktorí zostali na Novom Zélande aj po vypršaní víz, že sa nemusia báť deportácie. Zdravie je momentálne priorita.

Prečo sa podľa teba krajine podarilo v takom krátkom čase zminimalizovať šírenie vírusu? Ako vyzerali korona-opatrenia?

Istú rolu tu hrá, samozrejme, i relatívna ostrovná izolácia, no dôležitá bola príprava na príchod koronavírusu hneď začiatkom roka 2020. Vláda sa nikdy nesnažila zľahčovať hrozbu nákazy, ani hľadať za každú cenu vinníkov.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.