Novinárov obvinili z vlastizrady. Aféra Der Spiegel bola pred 60 rokmi testom slobody tlače

Aféru Spiegel a vládnu krízu spustil spor medzi spolkovým ministrom obrany Franzom Josefom Straußom vo vláde kancelára Konrada Adenauera a Rudolfom Augsteinom, vydavateľom renomovaného týždenníka Der Spiegel. Podľa niektorých nemeckých komentátorov sa táto aféra stala prvým úspešným testom povojnovej západonemeckej demokracie a považuje sa míľnik pri obhajobe slobody tlače.

Dnes (26. októbra) uplynie 60 rokov odvtedy, čo došlo v povojnových dejinách Nemeckej spolkovej republiky k dovtedy nevídanej udalosti: do redakčných priestorov týždenníka Der Spiegel vtrhli policajti.

Celá aféra sa začala odvíjať 10. októbra 1962. V tento deň publikoval tento renomovaný časopis rozsiahly článok pod názvom „Podmienečne pripravený na obranu“. Jeho autori Conrad Ahlers a Hans Schmelz ostro kritizovali obrannú politiku Bonnu, pričom poukazovali na žalostný stav nemeckej armády, ktorá podľa nich nebola pripravená na obranu krajiny.

Článok vyšiel tesne po cvičení NATO Fallex 62, ktoré ukázalo, že v prípade útoku komunistického Východu by sa západonemecká obranná línia zrútila ako „domček z karát“.

Týmto článkom vlastne vyvrcholili dlhodobo napäté vzťahy medzi vydavateľom časopisu Der SpiegelAugsteinom a spolkovým ministrom obrany Straußom, dlhoročným predsedom Kresťansko-sociálnej únie (CSU), usilujúcim sa zastaviť, ako hovoril „publicistický teror“ z Hamburgu, kde sídlila hlavná redakcia časopisu.

Napríklad len rok pred tým obvinil tento časopis ministra z prijatia úplatku v prospech stavebnej firmy Fibag.

Spolkové ministerstvo obrany vtedy obvinilo magazín Der Spiegel z vlastizrady tvrdiac, že v článku našlo viac ako 40 tajných informácií a citátov.

Šestnásť dní po zverejnení kritického materiálu, 26. októbra 1962 okolo pol desiatej večer, vtrhli do redakčných priestorov týždenníka desiatky policajtov. V rukách mali povolenie na prehliadku a sedem zatykačov na vedúcich pracovníkov spravodajského magazínu. Redakčné priestory prehľadali v Hamburgu i Bonne a skonfiškovali množstvo dokumentov.

Prišlo aj pobúrenie a protesty

Polícia zatkla šéfredaktorov magazínu Clausa Jacobiho a Johannesa K. Engela. Jeden z autorov článku Conrad Ahlers bol zadržaný počas dovolenky v Španielsku a vydavateľ Rudolf Augstein sa vydal do rúk polície na druhý deň po razii. Zadržaní boli pre podozrenie z vyzradenia utajovaných skutočností, vlastizrady a úplatkárstva.

Zatknutie novinárov a útok na slobodu tlače vyvolal v Nemeckej spolkovej republike značné pobúrenie a vlnu protestov i demonštrácií. Médiá prezentovali celú kauzu ako exemplárny príklad zneužitia štátnej moci.

O afére Spiegel sa diskutovalo aj v Spolkovom sneme. Franz Josef Strauß spočiatku všetky obvinenia odmietal, ale neskôr vyšlo najavo, že nehovoril pravdu a dokonca dal podnet na zadržanie autora článku Ahlersa v zahraničí. Pod tlakom dôkazov napokon 30. novembra 1962 z ministerského postu vo vláde kancelára Adenauera odstúpil. O štyri roky neskôr sa do vlády opäť vrátil, ale to už do kabinetu kancelára Kurta Georga Kiesingera ako minister financií.

Po štyroch týždňoch sa mohli zamestnanci časopisu Der Spiegel vrátiť do svojich redakčných priestorov. Postupne boli z vyšetrovacej väzby prepustení autori článku: Conrad Ahlers po 56, Hans Schmelz po 81 dňoch a vo februári 1963, po 103 dňoch, opustil väzenie ako morálny víťaz aj vydavateľ Rudolf Augstein.

Aféra sa skončila výrazným zvýšením popularity týždenníka Der Spiegel, ktorý dokázal zvýšiť svoj náklad z 500.000 na 700.000 výtlačkov a plne sa etabloval ako „ochranný štít demokracie“.