Nový člen NATO môže byť jeho „Achillovou pätou“. Patrí mu strategická brána do Škandinávie

Fínsko nie je členom NATO ani dva mesiace. Súčasťou Aliancie sa stalo 4. apríla tohto roka a odvtedy sa vo fungovaní jeho bežných ľudí veľa nezmenilo. Prečo by aj? Obchod na lodiach pokračuje, životy v krajine touto zmenou priamo ovplyvnené nie sú. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu však predsa nastala istá zmena.

Pobrežné hliadky si musia dať viac záležať pri kontrolách obchodných lodí. Najmä tých, ktoré plávajú cez Alandské ostrovy v Baltskom mori. Ide o kľúčovú námornú cestu, ktorou prepláva tovar za 160 miliárd dolárov každý rok. Po vstupe Fínska do NATO sa svojím spôsobom môže stať „Achillovou pätou“ Európy aj Severoatlantickej aliancie ako takej, keďže ide o strategickú bránu do Škandinávie.

Samosprávne súostrovie Alandy sa rozprestieraj uprostred Baltského mora. Oficiálne patrí Fínsku, jeho obyvatelia hovoria po švédsky a Rusko má za úlohu presadiť dohodu, ktorá už viac ako storočie zakazuje akúkoľvek vojenskú prítomnosť na jeho brehoch, píše Bloomberg.

Experti teraz začínajú na tieto ostrovy poukazovať ako na najzraniteľnejšiu časť Fínska. Tie pre svoju polohu v ruskom susedstve môžu moskovskej armáde poskytnúť príležitosť na ľahký útok, respektíve ich obsadenie.

„Ak máte všetky Alandské ostrovy, môžete zablokovať námornú dopravu do Botnického zálivu aj do Fínskeho zálivu,“ hovorí Pekka Toveri, bývalý generálmajor fínskych ozbrojených síl a člen parlamentu. „A potom budeme v keli,“ dodal.

Prečo „v keli“?

Odpoveď je jednoduchá. Námornými cestami cez Alandy prechádza asi 96 percent všetkého fínskeho obchodu. Po súši by sa ich nahrádzalo len veľmi ťažko, cesty do Švédska komplikuje drsná príroda a arktické zimy. V morskej oblasti by sme tiež našli kľúčovú komunikačnú a energetickú infraštruktúru vrátane internetových káblov.

Osem z deviatich krajín s prístupom k Baltskému moru už v súčasnosti patrí do NATO. Jediná výnimka? Rusko. Ak chce teda Fínsko posilniť svoju obranu, Toveri si myslí, že by malo na Andalách zatvoriť ruský konzulát. Okrem toho by sa mali Helsinki usilovať o to, aby na ostrovoch začali armádne výcviky.

REBRÍČEK: Tieto autá sú dnes najpredávanejšie v Európe. Vrátili sa obľúbenci, prepadla sa Tesla

Odstránenie medzinárodných dohôd o demilitarizácii územia by však bolo nesmierne zložitým procesom. Nateraz aj nepravdepodobným. Nedávne prieskumy verejnej mienky tiež naznačujú, že 30 000 obyvateľov Alandov nevidí žiadnu veľkú potrebu tak urobiť a fínska vláda nedávno prehodnotila stav ostrovov bez toho, aby došlo k nejakým zmenám.

Namiesto toho sa zameriava na bdelosť a plánovanie nepredvídaných udalostí. Wille Rydman, fínsky minister hospodárstva, uviedol, že krajina sa pripravila na scenáre od pokusu Ruska prevziať kontrolu nad Baltským morom až po obmedzenejšie operácie, ktoré odmietol špecifikovať.

V Baltskom mori už došlo k nárastu rušenia satelitných signálov. Obmedzuje to funkčnosť leteckých spoločností, smartfónov a zbraňových systémov. Fínsko pritom tvrdí, že rušičky z veľkej časti pôsobia v oblasti neďalekého ruského Petrohradu či Kaliningradu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie